Neustále hľadanie si práce, pri ktorom je človek neúspešným, negatívne vplýva na psychiku. Toto tvrdenie je vedecky podložené a nanešťastie, v poslednom čase sa o tom na vlastnej koži presviedčí čoraz viac ľudí. Vybrali sme sa preto za psychologičkou, ktorá nám nielen objasnila príznaky tohto stavu, ale zároveň nám poskytla rady, ako proti negatívnemu vplyvu na vlastnú psychiku bojovať.
Na začiatku dlhodobej nezamestnanosti stojí strata práce. Ak človek stratí prácu, môže sa na tento problém pozerať dvojako. „ Niekedy to ľudia môžu vnímať pozitívne v tom zmysle, že možno si na chvíľku oddýchnu, dajú si nejaké veci do poriadku, no na druhej strane strata zamestnania je pre mnohých ľudí veľký stres, lebo práca súvisí s financiami a hneď ľuďom naskočí, že sa ich rozpočet nejakým spôsobom zmenší,“ povedala psychologička a psychoterapeutka Mgr. Henrieta Boruchová- Sochová. Ak je človek mimo svojej práce viac ako pol roka, hovoríme o dlhodobej nezamestanosti, ktorá sa začína prejavovať aj na jeho psychike. Takýchto ľudí prepadnú pocity neistoty, znižuje sa ich sebavedomie a začínajú mať pocit, že nie sú dôležití, potrební a často sa izolujú od svojho okolia. Tieto pocity sa častejšie prejavujú u štyridsiatnikov a ľudí po 50-tke, ktorí majú aj podľa vlastných skúseností menšie šance presadiť sa na trhu práce. Čo teda robiť?!
„Moja skúsenosť je taká, že veľmi dôležité je zachovať si pozitívny prístup a postoj k životu, prijať zatiaľ fakt, že som nezamestnaný a nerobiť z toho veľký problém. Ja verím, že ľudia, ktorí chcú pracovať, si prácu nájdu. Ale je dôležité byť aktívnym, nesedieť doma, ponúkať životopisy, chodiť na osobné stretnutia,“ povedala Boruchová- Sochová.
Dôležité je tiež prvotné napísanie životopisu a žiadosti, ktoré by mali byť naformulované tak, aby zaujali potenciálneho zamestnávateľa. Veľký dôraz sa kladie na osobný pohovor, no mnohí si myslia, že v tomto prípade o nič nejde. Psychologička však upozorňuje na presný opak: „Osobný pohovor je veľmi dôležitý a človek môže byť vynikajúci odborník, ale pokiaľ sa nevie predať, tak sa nepresadí na trhu práce. Je preto potrebné si osvojiť nejaké zručnosti, ako vystupovať pri osobnom pohovore. Tiež je veľmi dôležité veriť, že si tú prácu môžem nájsť, že mám také schopnosti, ktoré pre toho budúceho zamestnávateľa budú prínosom, a že práve mňa príjme na tú prácu.“ Zároveň však dodáva, že ľudia na východe Slovenska sú dosť skeptickí v tom zmysle, že síce tvrdia, že si prácu chcú nájsť, no zároveň nájdu množstvo dôvodov, prečo sa im to nepodarí. Keď však neveria, že môžu byť úspešní, celý pohovor je zbytočný. K psychologičke a psychoterapeutke prichádza čoraz viac ľudí, ktorí túžia na osobnom pohovore uspieť a pýtajú si radu. Najčastejšie sa to týka pozícií v bankovníctve či na manažérskych postoch. „Je typ ľudí, ktorí si uvedomia šancu a prídu ku mne, spolu sa na to pozrieme a ja im dokážem ukázať alebo upozorniť ich na niektoré chyby, čo robia a ukázať im, čo môžu robiť inak. Pravda je aj taká, že u mňa je to platená služba a časť ľudí ešte nedá peniaze na také niečo, lebo majú pocit, že je to zbytočné. Ale moja skúsenosť je taká, že peniaze, ktoré investujem do seba, sa nikdy nestaratia, lebo ja niečo získam, niečo sa naučím a to ma môže posunúť niekam v mojom živote,“ dodala na záver.
Ak aj vy patríte k ľuďom, ktorí už niekoľko mesiacov zháňajú prácu a stále sa im to nedarí, nezúfajte. Skúste sa do hľadania zamestnania vrhnúť s ešte väčším elánom a chuťou a možno budete aj vďaka našim radám úspešní.
Monika Paľovčíková
