V pondelok 12.augusta som s hlbokým zármutkom prijal správu o úmrtí výnimočného michalovského gréckokatolíckeho kňaza Štefana Ištvaníka. Takmer päť rokov bol neodmysliteľnou súčasťou môjho života. Mesiac čo mesiac som k nemu chodieval na svätú spoveď.
Ešte aj po dovŕšení osemdesiatky bol tento rehoľný kňaz veľmi činný. Počas víkendov s ďalšími spolubratmi brázdil cesty Košického kraja a susednej Ukrajiny. Viedol bohoslužby a vykonával pastoračnú činnosť v Božích chrámoch. V prvom rade bol však človek s veľkým Č. Nesmierne charizmatický, múdry, rozhľadený. No nebol to žiadny suchár a nudný filozof. Mal aj zmysel pre humor. Poradil mi v mnohých životných situáciách. Čas mi zakaždým ukázal, že jeho rady boli správne a bezchybné. Bol neskutočným psychológom ľudských duší. Bol suverénne najvyhľadávanejším spovedníkom v Michalovciach. Niekedy spovedal od rána do večera s minimálnym prestávkami na občerstvenie a stravu. Pretože on sa úplne rozdával iným a pritom vôbec nemyslel na seba. Aj o smäde a o hlade počas spovedí pozorne počúval, čo mu hovoria ubolené ľudské duše. V uplynulých desaťročiach budoval Božie chrámy a privádzal ľudí ku kresťanstvu. Bežne aj do druhej v noci písal populárne čítanky, ktoré veľmi dobré pozná široká veriaca verejnosť. Kým jeho rovesníci sa šetrili, Ištvaník ani náhodou. Pretože tento veľký duchovný to jednoducho nevedel. Ešte v máji bol na púti v tisíckilometrov vzdialenom Medžugorí. Celé hodiny si poctivo odsedel v autobuse plnom pútnikov. A od rána až do večera sa intenzívne venoval veriacim. Vysoké životné tempoho však už v júni obralo o kusisko energie. V júli a a v auguste už svet vnímal iba z lôžka. V roku 2007 sa po druhýkrát narodil, keď ako vodič osobného auta prežil zrážku s kombajnom. Pred viac ako týždňom si ho však už smrť vo veku 83 rokov definitívne našla. Česť jeho pamiatke!
Ján Čúrny