Nicol Čupková je príjemná, mladá slečna. Málokto by tušil, že za jej milým výzorom sa skrýva talentovaná hokejistka, ktorá s tvrdými zákrokmi nemá problémy. Iba 17-ročná Nicol má za sebou úspešnú kariéru v slovenskom reprezentačnom drese, predstavila sa aj na nedávnych Zimných olympijských hrách v kanadskom Vancouveri. Na drese nosí číslo tri a hokej považuje za svoju najlepšiu voľbu v živote.
„Zápas proti Kanade bol neuveriteľný...“
Zvažuje ponuku z Ruska
Nicol má v 17-tich rokoch za sebou bohatú kariéru a dosiahla úspechy, o ktorých mnohí športovci len snívajú. Pôsobí v reprezentácii žien i junioriek do 18-tich rokov, prednedávnom sa za slovenský tím predstavila aj na olympijských hrách. Hokeju sa venuje už od štyroch rokov a dnes je šťastná, že pri tomto športe zotrvala aj napriek tomu, že mnohí tvrdia, že hokej nie je pre ženy. „Otec raz našiel prihlášku do prípravky ľadového hokeja, prišiel domov a spýtal sa brata, či by nechcel hrať hokej. Bratovi sa do toho nechcelo, tak som to vzala ja, hoci som nevedela, do čoho idem. Začala som trénovať, naučila som sa korčuľovať, celkom sa mi v tom začalo dariť. Hoci otec protestoval, nechcel, aby baba hrala hokej, mama sa ma zastala a ostala som v tom,“ zaspomínala si na svoje začiatky. V druhom ročníku hrala za štvrtákov v Trebišove, po tejto sezóne ostala hrať v Michalovciach a v „chlapčenskom tíme“ vydržala až do 9. ročníka. Bola tiež na hosťovaní v Prešove a neskôr v Poprade. Jej kariéra sa pohla ďalej, keď dostala ponuku z najlepšieho slovenského ženského tímu Slovana Bratislava a začala za nich hrávať. „Keď som sa prihlásila na túto školu, tak mi prišla prihláška aj do Bratislavy, či by som nechcela hrávať za Slovan. Vzala som to, tak som musela prestúpiť aj zo školy do Bratislavy a postúpili sme do kvalifikácie na olympiádu. Tá teraz skončila, skončili sme poslední, ôsmi. Tým pádom sa naše mužstvo na Slovensku, na Slovane, zrušilo, tak som sa vrátila domov, budem tu hrávať za chalanov, za dorast a chodiť na túto školu,“ dodala. Nicol však dostala ponuku aj z Ruska, v auguste a septembri ju čaká kemp a turnaj a po ňom sa rozhodne, akým smerom sa bude jej kariéra uberať ďalej.
Spomienky na Vancouver
Olympijské hry v kanadskom Vancouveri skončili len pred pár dňami, no spomienky na skvelú atmosféru a vynikajúce zápasy ostanú v pamäti Nicol ešte dlho. Slovenský tím sa po prvýkrát v histórii prebojoval medzi osmičku najlepších tímov na olympiáde a po kvalitných súbojoch skončil nakoniec na poslednom mieste.
„ Kanada a USA to sú najlepšie tímy na svete, s nimi myslím, že sa nedá porovnávať, všetky tímy dostali nakladačky ako aj my. No tímy Švédska, Fínska, Ruska- k nim nemáme ďaleko, keď budeme makať, za pár rokov môžeme byť na takej úrovni ako oni,“ zhodnotila Nicol. V ženskom tíme panovala vynikajúca atmosféra, dievčatá sa snažili vystupovať ako jeden kolektív a snažili sa bojovať jedna za druhú aj mimo ľadu. Nicol sa so svojimi spoluhráčkami stihla pozrieť aj na zápas Slovákov proti Nórsku a tiež zápas Kanady proti Nórsku. A čo na ňu vo Vancouveri zapôsobilo najviac? „Najviac ma očaril ceremoniál a zápas proti Kanade, bol fakt taký, že tam bolo 16 tisíc divákov, čo sme zažili prvýkrát v živote a na konci ten potlesk, hoci sme dostali 18 kúskov, ale bolo to niečo neuveriteľné,“ povedala.
Školské povinnosti
Po vyčerpávajúcich športových povinnostiach Nicol zasadla do školských lavíc a začala s poctivým učením. Tento školský rok bude študentkou Strednej zdravotníckej školy (SZŠ) v Michalovciach, ktorá jej počas prvého školského dňa zorganizovala besedu so spolužiakmi spojenú s fotografovaním. Na otázky svojich rovesníkov odpovedala s úsmevom a niektorým darovala aj drobné darčeky priamo z dejiska olympiády. Radosť nad príchodom novej žiačky prejavil aj riaditeľ SZŠ Dušan Žaludko: „Ja by som jej chcel za mňa a za nás všetkých zaželať, aby sa jej aj naďalej minimálne tak dobre darilo, ako doteraz, aby jej držali kosti a svaly pokope, aby sa jej vyhýbali zranenia, aby v tej úspešnej kariére, ktorú už má v 17-tich rokoch za sebou, aj úspešne pokračovala, no a my ostatní sa budeme tešiť spoločne z jej úspechov a budeme jej do budúcnosti držať palce.“
Študenti sa o Nicol dozvedeli aj zaujímavosti z osobného života. Nicol prezradila napr. to, že je už zadaná a že jej hokejovým vzorom je Peter Bondra. Na návrh spolužiačok vybudovať na škole ženský hokejový tím sa pousmiala a dodala: „Prečo nie? Keď sa nás nazbiera aspoň dvadsať...“ Nechajme sa teda prekvapiť, ako to so ženským hokejom na východe Slovenska dopadne.
Monika Paľovčíková
monika.palovcikova@novinyzemplina.sk
