V dnešnom čísle Vám prinášame rozhovor s predsedom palestínskych študentov Luayom Zaoolom, ktorý robil sprievodcu cestou po krajinách Blízkeho východu Petrovi Ďurkovičovi, ktorý sa s nami podelil doteraz o viacero cestovateľských zážitkov.
Luay mohli by ste našim čitateľom najskôr predstaviť svoju osobu?
Veľmi rád, ako som už mimo interview spomenul, pochádzam z Betlehema , z Palestíny, kde som vyštudoval magisterské štúdium. Momentálne sa na Slovensku venujem štúdiu psychológie na doktorantskom štúdiu. S krátkymi prestávkami tu žijem už takmer dva roky. Keďže mám veľmi rád študentské prostredie, kde som vyvíjal aktivity aj v Palestíne, pokračujem aj tu na Slovensku, kde sa venujem najmä aktivitám týkajúcich sa zahraničných študentov, ako predseda zväzu palestínskych študentov.
Hovoríte, že na Slovensku ste už takmer dva roky. Ako sa vám tu žije a ako sa pozeráte na rozhodnutie žiť a študovať práve na Slovensku?
Ako sa hovorí na Slovensku vaša krajina bola pre mňa španielska dedina. Vybral som si ju z ponuky troch krajín, kde figurovalo Rusko, India a Slovensko. Ešte pred samotným výberom, som začal s hľadaním informácií o týchto krajinách. Nakoniec som sa rozhodol pre Slovensko, keďže je tu krásna príroda, ktorú mam veľmi rád, ľudia sú tu úprimní a dobrí. Čo ma však zaujalo bol vznik samostatného Slovenska v roku 1993. Mnoho ľudí bolo pri vzniku samostatného Slovenska skeptických, možno mu nedávali veľa šancí, no vy ste to dokázali ste bezpečná krajina, ktorá je členom EÚ a iných svetových či európskych organizácií.
Takže vznik a fungovanie Slovenska vám dáva určitú víziu, či nádej pre fungovanie a vznik Palestínskeho štátu?
Je to možné povedať aj tak.
Ako sa pozeráte na svoje rozhodnutie po čase, ktorý ste tu strávili?
Osobne som veľmi rád, že som sa rozhodol pre Slovensko. Zároveň chcem aj touto cestou vyjadriť svoju vďaku Slovensku a všetkým ľuďom, ktorí mi pomohli, že som dostal túto možnosť.
Mohli by ste nám priblížiť činnosť zahraničných študentov na Slovensku pod Vašim vedením?
V prvom rade sa snažíme o to, aby sa zahraniční študenti cítili na Slovensku dobre. Za jednu z najdôležitejších aktivít považujem nadviazanie kontaktov a vzájomné spoznávanie zahraničných študentov so slovenskými, čo sa nám aj úspešne darí. Môžem povedať, že takmer 90% akcií smeruje práve k tomuto cieľu, to všetko sa snažíme dosiahnuť pomocou spoločných aktivít, ktoré najlepšie zblížia mladých ľudí. Medzi naše aktivity patria spoločné prípravy jedál, športové aktivity, oslava rôznych sviatkov. Zároveň sa snažíme podporovať osoby v záchytnom tábore v Humennom, pre ktorých sme urobili zbierku šatstva, osobne sme ich navštívili a zabezpečili sme aj speváka Loba, ktorý ich prišiel zabaviť.
Keď sme už začali hovoriť o študentoch, môžete nám povedať, v čom je rozdielny život študentov na Slovensku a v Palestíne?
Život palestínskych študentov je značne rozdielny. Stačí, keď začnem hovoriť len o ceste do školy, už tu nájdeme značné rozdiely. Slovenský študent vie, kedy mu začína prednáška a podľa toho si naplánuje kedy vstane a vie kedy asi príde do školy. Palestínsky študent má problémy už pri tomto plánovaní, keďže občas sa kvôli komplikáciám nedostane ani na univerzitu.
Môžete nám takúto situáciu viac priblížiť?
Vezmem si napríklad študenta z Betlehema, ktorý sa potrebuje dostať na univerzitu Ramalláhu. Najkratšia cesta, ktorá vedie z Beltlehema do Ramalláhu, je cez Jeruzalem. Pokiaľ však chcete ísť touto cestou potrebujete zvláštne povolenie od izraelských úradov, ktorých je veľmi málo. Pre väčšina študentov tak neostáva nič iné, ako ísť dlhšou cestou, ktorá sa volá Wad al-Nar cez izraelské vojenské checkpointy. Najznámejším je asi checkpoint Al-Kontinar. Známy je najmä preto, že čakacia doba je aj niekoľko hodín bez udania relevantného dôvodu. Občas vás nechajú čakať na daždi, občas sedíte na zemi a páli na vás slnko, niekedy vám zoberú kvôli kontrole doklady a vy beznádejne čakáte. Tieto pocity potom zbytočne vyvolávajú beznádej, strach a niekedy aj agresivitu.
Čo hovoríte o situácii v Gaze, kde sa pred časom odohrala vojna?
Situácia v Gaze je veľmi zlá –spomeniem len vysokú hustotu obyvateľstva, kritickú nezamestnanosť a životné podmienky. Gaza je jedno veľké väzenie. Sám sa pýtam, ako môžu títo ľudia dôstojne žiť, keď nemajú dostatok vody, jedla a liekov.
Prečo nastala táto situácia?
Jedným z dôvodov je zadržiavanie humanitárnej pomoci Egyptom a Izraelom, v súčasnej dobe je zároveň vo výstavbe kovový plot, ktorý celú situáciu ešte zhorší. Týka sa to aj študentov, ktorí aj napriek možnostiam študovať v zahraničí nemôžu, kvôli úradom využiť túto možnosť. U ľudí to vzbudzuje veľmi zlé pocity.
A čo vaša rodina v Betleheme, ako prežíva chvíle bez Vás?
Osobne sa snažím zostať optimistom a záležitosti života nechávam na Boha. S rodinou som v kontakte najmä cez internet. Musím priznať, že občas som vo vnútri smutný a o rodinu mám aj strach. Snažím sa ich však povzbudiť a dodať im silu aspoň na diaľku.
Čo je dôvodom Vášho strachu o rodinu?
Sú to najmä konflikty, ktoré môžu nastať. Aj minule mi dcéra povedala, aký mala strach, keď sa v našej záhrade bezdôvodne pohybovali izraelskí vojaci. Nikoho sa nepýtali, nepotrebovali žiadne povolenie, nič. Myslím, že strach a obavy sú v takomto prípade opodstatnené. Skúste si to predstaviť na vlastnej koži, vo vlastnej záhrade.
Môžeme potom povedať, že by ste radšej s rodinou bývali na Slovensku?
Určite nie. Aj keď sa mi na Slovensku páči a mám ho rád, chcem sa vrátiť domov. Ako sa hovorí, doma je doma. V Palestíne mám rodinu, priateľov a známych. Je to svet, kde som vyrastal a
chcem aj ďalej žiť. Neviem síce, čo bude o rok, ale snažím sa byť optimista. Po doštudovaní sa chcem vrátiť so Palestíny a využiť svoje poznatky z psychológie. Na Slovensko by som sa rád neskôr vrátil, už len kvôli návšteve kamarátov. (pd)
