Seriál o histórii výstavby michalovských panelákových sídlisk končíme Sídliskom SNP. Pôvodne na ňom malo žiť až približne 40-tisíc obyvateľov, čo je zhruba súčasný počet ľudí žijúcich v Michalovciach. Z veľkolepých plánov však nebolo nič. Po troch rokoch sa pre obrovské finančné problémy budovanie činžiakov zastavilo.
S výstavbou tejto časti okresného sídla začali Pozemné stavby na jeseň v roku 1988. V priebehu nasledujúceho roka dokončili obytné bloku A/1, A/2 a A/3. Po zmene politického systému sa ich odovzdanie dosť spomalilo. Bytové domy A/1 a A/3 boli totiž dané do užívania až v roku 1991. Bytovka A/2 ešte dlhé roky chátrala. Ako tretí v poradí začal slúžiť svojmu účelu panelák A/4. O jeho dokončenie sa postarala slovenská armáda. V bytovke boli teda sprístupnené vojenské byty. Čo je zaujímavé, tak z toho bytového domu bol postavený iba jeden monoblok. Pôvodne mal mať až štyri monobloky.
Až v roku 1998 sa dočkal skolaudovania obytný blok A/2. Ide o najväčší činžiak v Michalovciach. Má až vchod s označením N. Pred desiatimi rokmi sa vlastníci bytov nasťahovali aj do bytovky A/5, ktorá má vkusnú oranžovo-žltú fasádu. Pred piatimi rokmi sa zmenila na nepoznanie aj dosť schátraná bytovka A/7 so 144 bytmi. Pre ekonomickú krízu však nie sú všetky obsadené. Z dôvodu nepriaznivého hospodárskeho a sociálneho vývoja už od roku 1991 bez akýchkoľvek stavebných zásahov stojí panelák A/6. Je značne zdevastovaný. Obývajú ho bezdomovci. Na sídlisku je aj skelet nedokončeného objektu, v ktorom pôvodne mala byť zriadená materská škola. Popri sídlisku vedie aj nedokončená výpadovka. Mala sa končiť až pri Petrovciach nad Laborcom, kde mala byť prepojená s obchvatom vedúcim od michalovskej železničnej stanice. Nič také sa však doposiaľ neudialo. Výpadovka sa končí v poli a má zhruba iba 300 metrov. Na „esenpéčku“ sa mali nachádzať aj nové športoviská – krytá plaváreň a futbalový štadión. Tieto zámery sú však už dávno pasé.
Ján Čúrny
