Dnes už šesťdesiatročný boxerista stihol počas svojej relatívne krátkej, ale o to viac úspešnej kariéry získať množstvo úspechov v rámci bývalého Československa aj zahraničia. Spomeňme bronz z Majstrovstiev republiky 1971, Majstra Slovenska z roku 1969, na medzinárodnom poli bronz z Majstrovstiev Železničiarov v Ukrajinskom Ľvove v roku 1973.
Začínal ako 11-ročný
Dušan Hreha začínal boxovať doma v Michalovciach ako 11-ročný v roku 1961. Aj napriek zákazu rodičov si nedal povedať: „Otec mi vravel, že je to hrubý šport, nech robím niečo iné, mne to ale nedalo, jednoducho som chcel boxovať“, začal svoju spoveď čerstvý šesťdesiatnik. V tej dobe sa boxovalo jedine na Gymnáziu Pavla Horova. V 13-tich rokoch boxoval načierno na bratovú registračku, keďže kôli veku by ho do súťaže nepustili. V roku 1967, ako 17-ročný odišiel do českého Liberca, kde začal boxovať v miestnom klube, v ktorom získal aj dorastenecký titul majstra Česko-slovenska. Po čase sa však vrátil späť do rodných Michaloviec, kde spolu s partiou chlapcov začali trénovať a úspechy na seba nedali dlho čakať. Dušan Hreha, Jozef Bilohuštin, Rudo Šubák, Jožko Pavlo, Milan Bilohuštin v roku 1968 sa týto piati chlapci postarali o päť madaily na krajských majstrovstvách: tri zlaté, jednu striebornú a jednu bronzovú. V tom istom roku boli aj majstrovstvá republiky, kde však neštartovali. „Na toto nikdy nezabudnem, jednoducho nám nedali vedieť, nechceli nás tam, keďže sme ako Michalovčania zbierali medaily, a to im na zväze vadilo. Osobne som nemal konkurenta na celom Slovensku“, poznamenal.
Najväčšie úspechy v Košiciach a Olomouci
V roku 1969 odišiel boxovať do Košíc a hneď sa zaradil medzi opory družstva. V Lokomotíve boxovali v prvej lige, takže sa mohol tento Zemplínčan veľmi dobre prezentovať. V tomto čase sa stal Dušan Hreha aj najmladším Majstrom Slovenska. V roku 1970 narukoval na vojnu do českého Olomouca, kde sa stal s týmto družstvom Majstrom Československa. „Pamätám si, keď nás lekár testoval mal som jednoznačné najlepšie testy z celej republiky“, prezradil. V roku 1971 boxovala Dukla Olomouc v Dubnici rozhodujúci zápas o majstra republiky. Dušan nastúpil proti Samkovy, reprezentantovi ČSR, ktorý bol dvojnásobným majstrom Československa. Zápas vyhral Dušan Hreha predčasne KO a Olomouc získal majstra ČSR, druhá bola Dubnica a tretie Ústi nad Labem. Na zahraničných turnajoch porazil v roku 1972 aj Maďara Németha, ktorý bol majstrom Európy. Peter Somer trojnásobný Majster ČSR sa o našom reprezentantovy vyjadril veľmi zujímavo: "Pokiaľ by bol Hreha o hlavu vyšší, nemal by v Európe súpera", slova uznania padli od boxéra, ktorý porazil dvakrát trojnásobného olympíjskeho víťaza Kubánca Svensona. Dušan však porazil aj najlepšieho boxéra bývalej NDR Tipolda a olympíjskeho víťaza Musalinova z bývaleho ZSSR.
Koniec kariéry priskoro
V roku 1973 bol koniec všetkým športovým aktivitám. „Musel som skončiť, bohužial bol som "malý", veľa som inkasoval, a to ma stálo zdravie“, povzdychol si. „Môj lekár pán Večéni mi jednoducho povedal, že musím skončiť“, dodal. Po roku 1973 sa tento úspešný boxer začal venovať trénovaniu, ako však hovorí: „Bolo to veľmi ťažké, nemali sme vôbec žiadne peniaze, všetko sa dávalo do futbalu a hokeja, na box sa zvýšilo veľmi málo“, dodal na záver. (juke)
