V Michalovciach sa v sezóne 2002/2003 tešila z historického majstrovského titulu, sezónu nato sa rozhodla okúsiť nemeckú bundesligu, keď prijala ponuku popredného Bayeru 04 Leverkusen. Hneď v sezóne 2004/2005 dosiahla s týmto tímom výrazný úspech, keď triumfovala v európskom pohári Challenge Cupu. Reč je o hádzanárke Denise Glankovičovej. Tridsaťštyriročná ľaváčka sa do metropoly Zemplína vrátila opäť, tentoraz ako súper. V osemfinále Pohára EHF totiž klub, ktorému ostáva verná už desiaty rok Leverkusen, narazil práve na šesťnásobného slovenského majstra. V Chemkostav aréne sa odohrali obidva osemfinálové zápasy Pohára EHF. Najskôr to síce vyzeralo, že sa z postupu budú tešiť michalovské hráčky, ktoré prvý duel vyhrali o šesť gólov 33:27. V odvete však Nemky Zemplínčankám doslova vytreli kocúra a po výhre 24:18 sa tešili z postupu medzi osem najlepších v Pohári EHF. O ich postupe rozhodol vyšší počet gólov strelených v zápase, kedy boli vedené ako hosťujúce družstvo. Po odvetnom stretnutí sme tejto hráčke Bayeru 04 položili niekoľko otázok.
Denisa, z Michaloviec ste odišla ešte v roku 2004. Bude to teda už desať rokov. Za ten čas sa zmenil hlavne domovský stánok hráčok Iuventy. Vy ste ešte hrávala v starej „zekoňáckej“ hale, momentálne hrávajú michalovské hádzanárky v modernej Chemkostav aréne. Čo na ňu hovoríte?
„Určite ma neprekvapilo, že je táto hala prerobená. Vedela som o tom, pretože informácie o nej sú teraz voľné na internete a pravidelne sledujem aj internetovú stránku Iuventy. Tým, že som odišla z Michaloviec, určite som ich neprestala sledovať. Pozorne sledujem interligu aj naďalej. Teraz som však Chemkostav arénu videla na vlastné oči prvý raz a som z nej veľmi prekvapená. Naposledy som tu bola pred piatimi rokmi s reprezentáciou a vtedy sme hrali ešte v starej hale. Musím povedať, že ide o komfortnú modernú halu, ktorá patrí k najkrajším na Slovensku.“
Vy ste sem prišla ešte vtedy, keď sa káder postupne budoval. Jeho vrchol prišiel v roku 2003, kedy Michalovce slávili historický titul majstra Slovenska. Ako si spomínate na časy strávene v tomto meste?
„Spomínam si na ne veľmi rada. Keď som prišla prvýkrát do tejto prerobenej haly a videla som tam tie plagáty, musím povedať, že som si veľmi dobre zaspomínala na časy, kedy som tu hrávala. Pôsobila som tu šesť rokov a nemôžem na Michalovce povedať jedno krivé slovo. Určite by tie spomienky boli ešte živšie, keby sme hrali v tej starej hale. Ale aj tak na Michalovce spomínam len a len v dobrom.“
Denisa Glankovičová v drese michalovskej Iuventy...
Čo ste si pomysleli začiatkom novembra, kedy vám osemfinálový žreb prisúdil práve Iuventu Michalovce?
„Bolo to trošku zvláštne. Na jednej strane to určite bolo potešujúce. Už viacero rokov figuruje Iuventa v európskych pohároch, no zatiaľ sme sa jej pri žrebe vyhýbali. Stále to bolo tak, že aj keď bola šance, že sa môžeme spolu stretnúť, vypadli sme my, alebo Michalovčanky. Nikdy sme nemali šancu sa spolu stretnúť. Vyšlo to až teraz. To, že budeme hrať s Michalovcami som sa dozvedela, keď mi volali nemeckí novinári a pýtala sa ma na informácie o tomto klube. Bol to veľmi pekný pocit vrátiť sa po desiatich rokoch do tohto mesta.“
Súčasný káder michalovskej Iuventy je úplne iný, ako keď ste tu pôsobili vy. Vtedy bol prešpikovaný skúsenými hráčkami, teraz je v družstve aj rad mladých hráčok. Čo hovoríte na tú zmes, ktorá tu je?
„Iuventa má veľmi dobré družstvo. Je vidno, že klub sa zameral na výchovu mladých hráčok, ktoré dostávajú príležitosti, no sú tu aj skúsené dievčatá. Nato, že tu nie je veľa skúsených hráčok som veľmi prekvapená, že hrajú tak dobre. Z dievčat poznám akurát Lucku Tobiašovú, proti ktorej sme spolu hrávali. Určite to družstvo má potenciál, aby hralo na vrcholovej scéne poriadne dlho a povedalo aj výraznejšie slovo v európskych pohároch.“
...a v drese Bayeru Leverkusen
Prítomní diváci videli dva odlišné zápasy. V tom prvom dominovala Iuventa, v tom druhom vy. Čím si vysvetľujete to, že ste úlohu favorita potvrdili až v druhom stretnutí?
„Keď mám byť úprimná, v sobotu sme nepodali náš optimálny výkon, na ktorý sme zvyknuté. Pravdepodobne prišlo z našej strane podcenenie, čo domáce výborne využili. Nepočítali sme s tým, že Michalovčanky budú také silné a budú nám klásť až takýto odpor. Nevyšlo nám prvých pätnásť minút, ktoré následne udali trend zápasu. Robili sme veľa technických chýb, nepremieňali šance, čo bola voda na mlyn Michalovčankám. V závere sme sa síce snažili, no ten výsledok sme už otočiť nedokázali.“
Pred odvetným stretnutím ste mali šesťgólové manko. Čo ste si hovorili pred samotným súbojom v šatni?
„Jasné, že najskôr bolo aj sklamanie. Prehrať o šesť gólov je v pohárovom zápase dosť a takýto rozdiel je veľmi ťažko naháňať. V prvom rade to teda bolo sklamanie. Verili sme však, že môžeme ešte o postup zabojovať. Pred nami bola odveta, v ktorej sme museli hrať úplne inak, ako v tom prvom súboji. Jednoducho sme vedeli, že keď sa vrátime k našej hre založenej na dobrej obrane, nemôže byť náskok súpera pre nás nedosiahnuteľný. To sa aj ukázalo. Šesť gólov je dosť, no keď všetko vyjde tak ako má, zachytá vám brankárka a vy dávate jednoduché góly, môžete vyhrať aj o desať gólov, čo sa skoro stalo aj odvete.“
Bola možno vaša výhoda v tom, že Iuventa má ten káder mladší a dievčatá možno mali v hlavách historický úspech klubu?
„Bolo veľmi dôležité, že sme tú odvetu hrali hneď na druhý deň. Potom prvom zápase asi boli Michalovce pod väčším tlakom, ako my. Pravdepodobne nepočítali až s takým výrazným víťazstvom a práve to ich dostalo pod postupový tlak.“
V utorok je žreb štvrťfinále Pohára EHF. Koho by ste si priali za súpera?
„Už tam veľmi na výver nie je. Sú tam tri ruské tímy, ktorým by som sa najradšej teraz ešte vyhla. Radšej by som si priala maďarský Fehervár alebo dánsky Esbjerg či Kodaň.“
Peter Brendza
