Hádzanárky Iuventy Michalovce majú za sebou vydarené obdobie. Potom, čo v závere minulého roka zvíťazili v Slovenskom pohári sa im podaril ešte väčší kúsok, keď sa stali víťazkami dvanásteho ročníka WHIL. Ich triumf je o to cennejší, že „česko-slovenský“ titul získali späť po piatich rokoch, keďže v predchádzajúcich štyroch sezónach sa z neho tešili za riekou Morava. Pred už päťnásobným interligovým víťazom stojí v tejto sezóne ešte jeden cieľ - obhajoba majstrovského titulu. Po jeho dosiahnutí by sa Michalovčanky tešili z unikátneho treble a to je pre nich ďalšou obrovskou výzvou. Pred začiatkom slovenského play-off, v ktorom Zemplínčanky vyzve outsider ŠKP Piccard Senec sme sa porozprávali s trénerom Iuventy Jánom Packom.
Pán tréner, Iuventa sa stala po piatykrát víťazom WHIL. Ako hodnotíte nedávno skončený dvanásty ročník spoločnej slovensko-českej súťaže?
„Hovorí sa koniec dobrý, všetko dobré. Z nášho triumfu sa veľmi teším. O to je cennejší, že tá súťaž bola v tomto ročníku strašne vyrovnaná a viaceré tímy zo spodku tabuľky hlavne na domácej palubovke trápili favoritov. Určite to nebolo jednoduché v Olomouci, Zlíne či vo Veselí nad Moravou a to už nehovorím o zápasoch na ihriskách súperov, ktorí skončili v tabuľke v prvej šestke. Samozrejme, ani tie naše výkony neboli vždy najlepšie. To je však už záležitosť toho, že nemôžete celú súťaž odohrať naplno. Našim vrcholom boli jednoznačne víťazstvá v Moste a Porube. Tie dve prehry, ktoré sme utrpeli určite mrzia, no to patrí takisto k športu. Na druhej strane treba poznamenať, že aj súperi idú dopredu a tie zápasy určite neboli ľahké. Aj preto si tento triumf cením veľmi vysoko.“
Minulú sezónu ste stratili šesť bodov a to vám stačilo iba na druhé miesto. Tentoraz bola vaša strata iba päťbodová, no pred prenasledovateľmi ste mali až päťbodový náskok. Je to dôkaz toho, že tímy z absolútneho vrchu tabuľky neboli teraz až také suverénne?
„Slavia Praha aj Most prehrali po päť zápasov, čo značí, že súťaž bola veľmi vyrovnaná. Keď sa pozrieme na minulú sezónu, o prvenstvo sa ťahali dve družstvá, teraz bol rozdiel medzi prvým a šiestym tímom minimálny. Hore išla Šaľa, takisto aj Partizánske, ktoré doma dokázalo zdolať napríklad aj Most. Veľmi dôležité bolo naše víťazstvo v Moste. Keby sme tam nevyhrali, tak si to prvenstvo Češky možno nepustia. O tom to je. Najskôr presvedčiť dievčatá, že na súpera majú a potom to ukázať aj na palubovke. Ten zápas nám vyšiel náramne a som rád, že sme tam vyhrali.“
Výhra v Moste bola určite dôležitá. Viacerí sa však zhodli, že dôležitý bol aj anglický týždeň po dvojzápase osemfinále Pohára EHF. Po nešťastnom vypadnutí s nemeckým Leverkusenom ste totiž odohrali náročné ligové stretnutia, v ktorých ste najskôr v stredu privítali Šaľu a potom cestovali do Zlína. O kritickú situáciu išlo aj preto, že dievčatá boli vyšťavené z náročného programu a navyše ste tieto duely museli absolvovať bez zranených hráčok Markovičovej, Tobiašovej či Kiridzič... Stotožňujete sa s týmto tvrdením?
„Jednoznačne! Zápasy s Leverkusenom boli náročné nielen z fyzického, ale aj psychického hľadiska. Proti Nemkám sa nám zranili Kiridžičová s Tobiašovou, ktoré patria k nosným hráčkam a v následnom ťažkom programe nám veľmi chýbali. My sme to však zvládli. Ukážte mi na Slovensku, alebo v Čechách, ktoré družstvo by zvládlo všetky tie problémy, ktoré sme mali my a ešte by sa na konci ligy tešilo zo zlatých medailí. Ktoré družstvo by otočilo v oklieštenom zložení osemgólové manko, aké sme mali my so Šaľou? My nemáme taký široký káder, aby sme sa rýchlo vyrovnali s tými zraneniami, aké sme túto sezónu mali. Vtedy sa na to nikto nepýtal a museli sme hrať v takom zložení, v akom sme hrali. A ustáli sme to. To ma určite teší a som spokojný aj s tým, že dievčatá zvládli aj tie zápasy, v ktorých sa nám príliš nedarilo a premenili to na dôležité výhry. Ako trebárs so Šaľou, to bolo veľmi dôležité víťazstvo.“
Je pre vás zadosťučinením, že Iuventa po troch druhých miestach skončila o priečku vyššie?
„Tak to nielen pre mňa, ale určite aj pre hráčky a vedenie klubu. Ja som bol s tímom dvakrát druhí a keby tak bolo aj po tretíkrát, určite by to náramne mrzelo. Nie je to teda zadosťučinenie len pre mňa, ale aj pre všetkých ľudí, ktorí v Michalovciach robia hádzanú. Tá sezóna bola fakt náročná a na výhru sme na poriadne natrápili. Mali sme strašne veľa problémov a zo svojho pohľadu môžem zdôrazniť, že som sa nadrel ako kôň. O to sladšia je odmena.“
Víťazný pohár WHIL ste na Slovensko dostali naspäť po piatich rokoch. Bolo ho dostať späť ťažké?
„Určite, že bolo. Treba si uvedomiť, že súťaž hráme iba štyri slovenské družstvá a z toho bol jeden outsiderom. Česi teda majú výraznú prevahu. Je potrebné uvedomiť si aj to, že niekedy sa nerozhoduje na palubovke, ale rozhodujú aj zákulisné vplyvy. Už aj z tohto pohľadu ma naše víťazstvo veľmi teší.“
Očakávate v ďalšej sezóne lov českých tímov na Iuventu s cieľom vrátiť pohár naspäť za rieku Morava?
„Už pred sezónou robili v Čechách anketu a v nej sa odborníci vyjadrovali, že najväčšími favoritmi sú Most a Slavia Praha. Na Michalovce akosi zabudli. Asi predpokladali, že odišlo viacero hráčok a budeme oslabení. Nakoniec sa však ukázalo, že sme boli ešte silnejší, ako predtým a tie hráčky, ktoré sú tu, hlavne domáce ako Rebičová, Szöllösiová, Horňáková, Gubiková či Trehubová, ktorú už tiež považujem za domácu, išli výkonnostne hore a v závere náročnej sezóny nás poriadne potiahli.“
Tentoraz ste sa trápili aj so slovenskými družstvami. Prehrali ste o gól v Šali, remizovali v Partizánskom a zvíťazili akurát na pôde posledného Senca. Čím to bolo?
„Jednoznačne tým, že Šaľa a Partizánske išli výkonnostne hore, čo dokazuje to, že skončili v prvej šestke. Samozrejme, tie zakopnutia v Šali a Partizánskom mrzia. V slovenskej špičke je určite obrovská rivalita a tie družstvá sa takisto posilnili. Obe družstvá tvoria reprezentantky Slovenska a podľa môjho osobného názoru, medzi nami a nimi veľké výkonnostné rozdiely nie sú.“
Partizánske po dlhej dobre prerušilo hegemónia Michaloviec a Šale, a v tabuľke skončilo zo slovenských tímov na druhom mieste. Bolo to pre vás prekvapením?
„Určite to bolo pre mňa prekvapením. Aj napriek tomu si myslím, že tá konfrontácia v druhom semifinále je otvorená a ako to dopadne si teraz nedovolím tvrdiť. Partizánske v tejto sezóne ukázalo dobrú fazónu a hlavne v domácich dueloch predviedlo svoju silu.“
Poďme k ďalšiemu vrcholu, ktorý vás v tejto sezóne čaká – obhajobe majstrovského titulu. V semifinále vás čaká Senec, ktorý by vám pri všetkej úcte nemal narobiť veľké problémy. Beriete tieto zápasy ako prípravu na finálový súboj?
„Budú to pre nás tréningové duely a aj preto sa musíme snažiť zabezpečiť ešte nejakého súpera do prípravy. Po tých dvoch domácich zápasoch si totiž musíme zahrať aj vážnejší prípravný duel, aby sme nevyšli z tempa. Senec nás príliš nepreverí a keďže druhé semifinále bude určite vyrovnané, miernu výhodu v tomto smere bude mať náš finálový súper. Dúfam, že to dopadne, ako minulý rok a my vyraďovacou časťou prejdeme bez prehry. Určite to bude veľmi ťažké, keďže naši súperi sa zlepšili a nič ľahké nás hlavne vo finále nečaká.“
Koho z druhej semifinálovej série by ste si priali vo finále viac?
„Neviem na to teraz odpovedať, pretože podľa môjho názoru je to jedno. Obidva tímy nás v tejto sezóne potrápili a sú vyrovnané, takže kto bude vo finále si teraz netrúfam povedať. Možno však rozhodne domáce prostredie. Strach nemáme zo Senca a určite ho nebudeme mať ani z finálového súpera, či už to bude Partizánske alebo Šaľa.“
Naša posledná otázka bude trošku z iného súdka. Koho považujete za favorita na zisk titulu v Českej republike?
„Tam to má veľmi dobre rozohrané pražská Slavia. Tá bude mať výhodu domáceho prostredia. Na druhej strane určite nepodceňujem ani Most, ktorý má takisto svoju silu a určite má na to, aby na Slavii raz vyhral.“
Peter Brendza
