V našich článkoch sme sa rozhodli obzrieť za históriou michalovského hokeja. Minule sme sa venovali víťazstvu v prvej lige, ako aj zostupu z nej, následne aj štyrom sezónam, v ktorých viedol michalovskú Duklu na prezidentskej stoličke Milan Mráz. Teraz prídu na rad dve sezóny, ktoré nesú názov "strieborná éra", pretože v nich michalovskí hokejisti získali strieborné medaily.
Zmena na poste prezidenta
Po úspešnej sezóne 2011/2012, kedy Dukla prvýkrát prekročila prach prvého kola play-off nastala zmena na prezidentskej stoličke. „V najlepšom treba skončiť,“ takto sa vyjadril ex-prezident Milan Mráz, ktorý sa rozhodol prezidentské žezlo predať iným. Jeho nástupcom sa stal Alexander Černega, ktorý sa v rozhovore pre náš portál v máji roku 2012 o svojom vstupe do Dukly vyjadril takto. „Dlhé roky pôsobím v Michalovciach a pravidelne navštevujem športové podujatia. V posledných rokoch som bol aj v správnej rade HK Dukla. Keď ma po minulej sezóne oslovili ľudia, čo v hokeji pôsobia a takisto aj ľudia z mestského úradu, po dôkladnej analýze som sa rozhodol vstúpiť do Dukly ako prezident klubu."
Prvou trénerskou voľbou Alexandra Černegu (vpravo) bol Miroslav Ihnačák (vľavo)
Historické finále
Nový prezident sa ihneď po vstupe do klubu pustil do roboty, ktorej bolo, ako na kostole. V prvom rade bolo potrebné angažovať hlavného trénera. Černegova voľba padla na Miroslava Ihnačáka, ktorý sa tak po necelom roku znova vrátil na lavičku Dukly. Prezident HK Dukla sľúbil, že tento kormidelník vydrží v Dukle celú sezónu a svoj sľub naozaj dodržal. Miroslav Ihnačák sa tak stal prvým (a doteraz jediným) trénerom, ktorý ostal v Dukle celú sezónu. Po pravde, Černega ani nemal dôvod prečo robiť zmenu. Družstvo pod Ihnačákom išlo ako hodinky a od prvého kola sa pohybovalo v horných priečkach tabuľky. Výsledky, ako aj hra, lákali divákov do hľadiska, a tak bol spokojný asi každý. Dukla nakoniec skončila v základnej časti na treťom miesto (o druhé prišla v poslednom kole, keď ju predbehol Bardejov) a nielen že po prvýkrát od svojho návratu do prvej ligy michalovskí hokejisti skončili po základnej časti v prvej trojke, ale aj po prvýkrát začali play-off doma.
Atraktívny útočný hokej lákal divákov do hľadiska
Vo štvrťfinále narazili Michalovčania opäť na Liptovský Mikuláš, tentoraz však boli favoritom, keďže skončili v tabuľke lepšie. Už prvý zápas však ukázal, že to nič neznamená, keďže Liptáci triumfovali 6:5 po predĺžení a získali tak obrovskú výhodu. Aj druhý štvrťfinálový duel skončil v riadnom hracom čase remízou, tentoraz ale na samostatné nájazdy triumfovali Michalovčania. Séria sa presťahovala následne na Liptov. Tam sa v prvom zápase zrodil futbalový výsledok 1:0 pre domácich, ktorí tak mali vo štvrtom súboji postupový mečbal. Ten však nevyužili a po víťazstve Dukly 4:1 sa séria musela rozhodnúť na michalovskom ľade. Vyše trojtisícová návšteva (3140) hnala Duklu do semifinále a jej miláčikovia to po výhre 3:2 aj vypočuli. „Prehrali sme si to v druhom zápase. Keby sme na samostatné nájazdy triumfovali my, určite si doma jeden zápas uhráme. Teraz nám ostávajú iba oči pre plač,“ skonštatoval po piatom stretnutí tréner Liptákov Dušan Halahija.
Dymovnica na zápase Prešov - Michalovce
Aj semifinálovú sériu s Prešovom začínali Michalovčania doma a tentoraz to využili naplno. Po víťazstvách 4:2 a 4:3 mali na Šariši dva finálové mečbaly. Prvý síce po prehre 1:4 nevyužili (v zápase zaujala aj zhruba dvadsaťminútova prestávka, po tom čo fanúšikovia hostí hodili do michalovského sektoru dymovnicu), no druhý po výhre 4:3 využili a postúpili do finále, kde na nich čakal rozbehnutý Bardejov. Ten hneď v prvom zápase série ukázal svoju silu, keď na domácom ľade zvíťazil 10:0! Ďalšie stretnutia už boli vyrovnanejšie. Najskôr Michalovčania prehrali u súpera 2:5 a potom aj domáce duely 2:4 a 5:6 po predĺžení, a sériu tak prehrali v najskoršom možnom termíne 0:4. „V týchto troch zápasoch nám neprialo šťastie. To si však niekedy sadne aj na lepšieho,“ výstižné vtedy skomentoval finálovú sériu tréner HK Dukla Miroslav Ihnačák.
Stmelili sa až v závere
Ani úspešná sezóna však Miroslavovi Ihnačákovi nepomohla k tomu, aby Duklu viedol aj v nasledujúcej sezóne. Vedenie klubu sa rozhodlo pre zmenu a trénerské žezlo dalo do rúk Mariánovi Horváthovi. Tomu sa však v Michalovciach vôbec nedarilo. Nepresvedčivé výsledky z prípravy sa preniesli aj do sezóny, kde hneď na úvod prišla hanebná prehra 3:6 s tímom SR 18. Tá Horváthovo pôsobenie neukončila, prehra v 14. kole na ľade Prievidze však už áno a na tri zápasy ho nahradil doterajší asistent Peter Tirpák. Tomu sa síce v dueloch, kedy bol poverený vedením tímu vyhrať, no ani to vedenie klubu nepresvedčilo a na trénerskú stoličku angažovalo Ladislava Spišiaka.
Ani ten však Duklu neprebudil a po prehre 3:5, čuduj sa svete opäť v Prievidzi, sa musel porúčať aj on. Vedenie klubu sa vrátilo k alternatíve s Petrom Tirpákom a až tá družstvo zobudila. Dukla sa nakopla, no na lepšie, ako piate miesto, to nestačilo a Michalovčania tak museli začínať play-off vonku. Ich súperom bola nevyspytateľná Detva, ktorá svoju silu ukazovala hlavne na domácom ľade. Po troch výsledkoch 2:1 mali Michalovčania na domácom ľade postupový mečbal, ten však nepremenili a po prehre 3:8 (hoci viedli 3:0!) musel rozhodnúť piaty zápas hraný pod Poľanou. Po treťom víťazstve 2:1 sa nakoniec z postupu do semifinále tešila michalovská Dukla, ktorú v semifinále čakal druhý súper, ktorý im v základnej časti nesedel Trnava. Aj tu sa muselo rozhodnúť v piatom zápase. Dukla zvládla aj druhú sériu s rozhodujúcim duelom na ľade súpera a po výhre 6:3 postúpila po roku opäť do finále.
V ňom Michalovčania narazili opäť na Bardejov, ktorý siahal po majstrovskom hetriku. Vo finále sa stretli vyrovnané družstvá, čo ukázal hneď prvý duel na ľade Bardejova. Domáci nakoniec krvopotne zvíťazili 1:0, no druhý zápas finálovej série im absolútne nevyšiel a po výhre Dukly 6:3 sa séria sťahovala za vyrovnaného stavu do Michaloviec. V dvoch zápasoch na Zemplíne sa šťastena priklonila na stranu Bardejova. Ten najskôr vyhral 3:2 po samostatných nájazdoch a potom 4:3 po predĺžení, čím mal doma víťazný mečbal. Ten po výhre 5:2 jeho hráči aj využil a mohli tak sláviť prvoligový titul tretíkrát v rade. Michalovčania sa však nemali za čo hanbiť, pretože výsledok finálovej série 1:4 rozhodne nezodpovedal tomu, čo sa dialo na ľade. „Minulú sezónu boli Bardejovčania lepší a vyhrali zaslúžené. Teraz mali aj obrovskú dávku šťastia, ktoré sa od nás v troch zápasoch série úplne odvrátilo,“ skonštatoval po prehratej série tréner Peter Tirpák.
To boli posledné dve sezóny zo šiestich, ktoré michalovskí hokejisti odohrali od svojho návratu do prvej ligy. V nich Duklu viedli dvanásti tréneri a jej hráči zaznamenali 1551 gólov. Ale o tom až nabudúce...
Peter Brendza
