Hádzanárky Iuventy Michalovce majú od utorka tohto týždňa nového lodivoda. Po dva a pol ročnom pôsobení Jána Packu vsadili funkcionári klubu opäť na zahraničnú kartu a siahli po štyridsaťdvaročnom Ukrajincovi Borysovi Petrovskom. Ten však pre nich neznámou nebol. Petrovskyj totiž viedol neďaleký Užhorod, s ktorým dosiahol tri tituly v rade a v Michalovciach pôsobil aj v sezóne 2009/2010, kde najskôr začínal ako šéftréner mládeže a potom si na tri mesiace vyskúšal aj ako chutí trénovať prvé družstvo. Vtedajšia nelichotivá situácia v kádri, keď vinou viacerých zranení neprichádzali výsledky, ho však stála trénerské kreslo a vo februári 2010 ho tak musel prenechať Dušanovi Danišovi. O tom, ako si predstavuje, že mu vyjde jeho druhá michalovská misia, ale aj o ponuke, ktorá sa neodmieta, či jeho predstave o kádri a realizačnom tíme, sme sa porozprávali s novým lodivodom sedemnásobného ženského hádzanárskeho majstra.
Nový tréner Iuventy Michalovce Borys Petrovskyj (foto: Štefan Madaras)
Pán Petrovskyj, čo ste si pomysleli pri ponuke michalovské klubu?
„Ja Iuventu poznám už veľmi dlho. Je to klub s tradíciou, momentálne veľmi úspešný, jeden z najlepších v Česko-slovensku. Jeho hráčky hrajú v slovenskej reprezentácii, ktorá sa teraz dostala na majstrovstvá Európy. Iuventa je teda v mojom pojímaní veľmi silný klub. Práve to som si pomyslel, ako prvé“
Rozmýšľali ste o nej dlho?
„Ponuka prišla asi pred dvoma týždňami a po zvážení som sa ju rozhodol prijať.“
Čo zavážilo, že ste sa túto ponuku rozhodli prijať?
„To, čo som hovoril už predtým. Iuventa je silný klub a pôsobenie tu je pre mňa obrovskou výzvou. Navyše, v Užhorode sme získali tri tituly v rade a ja som sa chcel posunúť ďalej. Práve teraz nastal podľa mňa ten správny čas.“
Vrátime sa ešte k vášmu pôsobeniu v Michalovciach v sezóne 2009/2010. Tá bola špecifická tým, že v kádri pre zranenie pauzovala postupne asi každá jedna hráčka a tréner musel rozmýšľať veľmi dlho, ako poskladať zostavu. Do tohto kolotoča ste naskočili aj vy, no po troch mesiacoch vás striedal Dušan Daniš. Čo bolo podľa vás príčinou toho, že ste Zemplínčanky viedli iba takto krátko?
„Príčina bola tá, ktorú ste spomínali v otázke. Zranenia hráčok. Káder sa menil za pochodu, vždy bol niekto zranený. Naozaj to nebola ľahká situácia. Ja som prišiel do klubu na začiatku sezóny na post šéftrénera mládeže. Potom ma funkcionári poverili vedením áčka, no neboli výsledky a muselo sa niečo zmeniť. Po mojom odchode prišli nové hráčky Bachyrieva, Trehubová, Polláková a družstvo na konci sezóny vyzeralo úplne inak, ako v strede. Stavalo sa to za pochodu a to bola hlavná príčina môjho konca na lavičke prvého tímu.“
Ako ste sa za tie štyri roky zmenili vy?
„Časy sa menia, zmenil som sa aj ja. Trénersky som dozrel. Mám viac skúsenosti, ako som mal predtým a verím, že ich zúročím v práci v tomto klube. Za ten čas som pracoval pri ukrajinskej reprezentácii so skúsenými trénermi, ako napríklad s pánom Ratnerom, ktorý mi dal veľmi veľa, navyše som viedol aj ukrajinskú juniorskú reprezentáciu, s ktorou som sa dostal na svetový šampionát. Dúfam, že svoje skúsenosti teraz predám tímu.“
V Užhorode ste dosiahli tri tituly v rade. Myslíte si, že to bolo pre Karpaty strop?
„Nie nemyslím. Podľa môjho názoru môže Užhorod získavať aj ďalšie ukrajinské tituly. To, že som sa rozhodol prijať michalovskú ponuku bolo, že som sa chcel posunúť vo svojej trénerskej kariére ďalej.“
Prichádzate do prostredia, kde sa berú iba víťazstvá. Ste s tým vnútorne stotožnený?
„Samozrejme! V Iuvente je tradíciou vyhrávať a prehry sa samozrejme berú ťažko. V nedávno skončenej sezóne získal klub tri poháre a s motiváciou na ďalšiu sezónu u niektorých hráčok teda možno bude problém. Verím však, že ich nabudíme a opäť budú hladné do hádzanej. Je tu rad mladých hráčok a preto som presvedčený, že sa to dá. Práve s týmito hráčkami tu treba pracovať, pretože si myslím, že 80-90% percent kádra by v budúcnosti mali tvoriť domáce hádzanárky, ktorých by mali dopĺňať ďalšie hráčky. Je tu určite rad talentov. Či už je to Horňáková, Gubiková, Rebičová a ďalšie. V Michalovciach sa robí dobre s mládežou a to by sa malo v budúcnosti využiť. Samozrejme, vždy budú aj legionárky.“
S akými ambíciami prichádzate do v súčasnosti najlepšieho slovenského ženského hádzanárskeho tímu?
„Samozrejme, že s víťaznými. Klubovým cieľom je vždy víťaziť a ja sa s tým stotožňujem. Určite chceme uspieť aj v európskom pohári. Iuventa tituly má, no potrebujeme sa ukázať aj v Európe.“
V minulej sezóne slávili Michalovčanky triple. V Česko-slovensku vyhrali, čo sa len dalo. Je pre vás výzvou nedávno skončenú sezónu zopakovať?
„Získali sa tri poháre, treba ich obhájiť. Menšie ciele si určite dávať nebudeme.“
Pred minulou sezóne ste sa ešte s vaším vtedajším tímom uchádzali o miestenku vo WHIL. Užhorodu to však nevyšlo, keďže boli kluby proti. Teraz si interligu zatrénujete v Michalovciach...
„Ja si myslím, že prínosom pre WHIL by boli určite aj Karpaty. Bola škoda, že nás vtedy nezobrali. Pre slovenskú aj českú ženskú hádzanú by to určite bolo prospešné. Rozšírila by sa geografická mapa ligy, čo by nebolo na škodu. Aj Hypobank hral v prvej sezóne WHIL a určite to nebolo zlým krokom.“
S Michalovcami ste ako tréner Užhorodu odohrali rad prípravných duelov. Čo hovoríte na ten káder, ktorý tu je?
„Je tu zdravé jadro, ktoré treba doplniť o niekoľko typov. Posily potrebuje každé družstvo, Iuventa nie je výnimkou.“
Plánujete posilniť družstvo hráčkami, ktoré poznáte zo svojho predchádzajúceho pôsobiska, či už v Užhorode, alebo ako asistent trénera pri ukrajinskej reprezentácii?
„Teraz odo mňa mená nechcite. Čas ukáže, kto sem príde.“
Okrem pozície hlavného trénera v Michalovciach zastávate aj post asistenta trénera pri ukrajinskej reprezentácii. Ostávate aj na tomto poste?
„Ja osobne by som chcel pokračovať aj tam. Určite by som chcel s družstvom absolvovať majstrovstvá Európy v Maďarsku aj Chorvátsku, kde sme sa nedávno prebojovali a potom sa uvidí, čo bude ďalej.“
S ukrajinskou reprezentáciou ste sa práve v Chemkostav aréne tešili z postupu na kontinentálny šampionát. Vaše družstvo totiž posledné domáce zápasy muselo pre nepokoje v krajine odohrať na neutrálnej pôde a vy ste si vybrali práve Michalovce. Ako ste sa tu cítili a bol to osobne váš nápad hrať v Michalovciach?
„Bol to môj nápad, pretože som poznal prostredie aj halu. Cítil som, že nám to v Michalovciach môže vyjsť a moje predstavy sa dokonale potvrdili. Michalovčania nám pripravili doslova domáce prostredie, ktoré sme napokon využili na postup z ťažkej skupiny.“
Naša posledná otázka sa týka realizačného tímu. Kto by ho mal tvoriť?
„Veľa zmien v ňom nenastane. Rátam so službami doterajšieho asistenta Martina Bumberu, ktorý by sa mal venovať brankárkam a chcem to rozšíriť ešte o jedného asistenta, ktorým by mal byť tréner junioriek a starších dorasteniek František Urban. Chcem totiž zachovať kontinuitu a urobiť podobnú pyramídu, aká je pri ukrajinskej reprezentácii, kde je asistent trénera zároveň trénerom junioriek.“
Peter Brendza
