Trebišovčan Štefan Demčák je dlhoročným kominárom. Tomuto povolaniu sa však začal venovať až po štyridsiatke. Ako bývalý pracovník niekdajšieho Komunálneho podniku síce prichádzal s kominármi do styku, bral ich však ako všetkých kolegov zo zamestnania. Zlom nastal v polovici 90.tych rokov.
Pociťoval stereotyp
„Zmenil som zamestnávateľa. Monotónna úradnícka práca v miestnom bytovom družstve ma však veľmi nudila, pretože som technický a spoločenský typ. No a vtedy som len prekladal úradné dokumenty na svojom stole v kancelárii. Navyše, počas dňa som prišiel do kontaktu iba s minimom ľudí, čo ma takisto strašne ubíjalo. Cítil som potrebu s niekym komunikovať, ale nemal som s kým,“ zaspomínal si na zlé časy. Preto sa rozhodol pre kominárstvo, v ktorom si zákazníkov užije až-až. „Toto povolanie ma chytilo za srdce. Jednoducho ma začalo veľmi baviť. Kominárstvo je dodnes zaznávaným džobom, ale nikto z okolia sa zo mňa nevysmieval. Ľudia to brali ako moje slobodné rozhodnutie,“ pokračoval v rozprávaní sympatický päťdesiatnik. Nehanbí sa ani za pracovnú uniformu (väčšinou) zašpinenú od sadzí. „Zašpinený pracovný odev je bežný pre mnohé profesie. Takže, za čo sa mám vlastne hanbiť?,“ položil si rečnícku otázku majiteľ kominárskej firmy. V tej dal prácu aj dvom ďalším zamestnancom. Firmu založil pred jedenástimi rokmi. Dovtedy bol radovým zamestnancom kominárstva.
Jasný postup
Jeho základom sa priučil veľmi rýchlo. Ako sme už spomínali, je technický typ. Preto sa mu jednotlivé postupy raz-dva dostali do krvi. „Okrem toho som mal pri sebe vynikajúci kolektív. Kolegovia mi ochotne poradili, keď som niečomu nerozumel,“ radostne konštatoval. Veľmi ho teší, že tieto výborné medziľudské vzťahy pretrvali dodnes. Štefan Demčák nám zároveň so záujmom opísal postup pri čistení komína v rodinnom dome. „Absolútnym základom je vizuálna prehliadka komínového telesa. Nevyhnutnosťou je dôsledne prezretie jeho stavebnej štruktúry. Vďaka tomu spoľahlivo odhalíte technické nedostatky,“ pútavo hovoril. Ďalšou, ale len zdanlivo nepodstatnou vecou je prístup ku komínu. „No, v prvom rade si musím zistiť, kade vedie najjednoduchšia cesta ku komínu. Či cez strechu, povalu alebo jednotlivé izby. Takisto zisťujem a je to dosť dôležité, hoci sa to možno niekomu bude zdať smiešne, či sú v dome dvierka na vymetenie komína,“ uviedol. Následne kominári vložia do komínového telesa malú priemyselnú kameru. Na základe toho bez problémov určia jeho technický stav. „Podľa toho potom volíme pracovný postup,“ poznamenal.
Podceňujú údržbu komínov
Podľa zákona by podnikateľské subjekty, právnické a fyzické osoby mali povinne každý rok zabezpečiť kontrolu komínov. Na okraj ich „komínovej“ disciplíny Š.Demčák použil školské hodnotenie. „Je to tak na tri mínus až štyri,“ doplnil. Zdôraznil, že sa aspoň čiastočne spamätávajú vtedy, keď sú v televízii požiare spôsobené nedostatočnou údržbou komínov. Konštatoval, že vtedy mu pribudnú tak dvaja-traja zákazníci. Keď to „prehrmí“, tak sa zase nič nedeje. Pritom, keď vypukne požiari kvôli zlému komínu poisťovňa žiada od majiteľov nehnuteľností potvrdenia o kominárskej kontrole.
„Podľa mňa, požiare rodinných domov sú v deväťdesiatich percentách prípadov zavinené zanedbaním komínov,“ vyslovil smutný fakt. Trápi ho, že ľudia túto vec neskutočne podceňujú a na spomínaný zákon jednoducho kašlú.
Vyčistenie komína? Jednoduchá vec...
Chybu vidí aj v zlej legislatíve. „Podľa zákona si môže komín vyčistiť doslova hocikto. Je však neporovnateľný rozdiel, keď sa do komína pozrie vyškolený kominár, ako keď do neho nazrie laik. To je nebo a zem,“ zdôraznil. Príčinu vidí vo „veľkej časovej diere“ v trvaní 10 až 15 rokov. „Tá vznikla po zmene politického systému. Totiž za socializmu si ľudia na kominárov jednoducho zvykli. Tí im kontrolovali komínové telesa dva až trikrát v roku,“ spomínal.
Ožije kominárstvo?
Po nástupe trhovej ekonomiky nastal veľký rozmach plynu. Jednotlivé moderne vybavené zložky vykurovacieho systému už nie je treba čistiť. Stačí pravidelná bežná kontrola. Tej najmä majitelia rodinných domov nepripisujú až taký veľký význam. V mnohých prípadoch ju robia samostatne. Po čase, keď dochádza k tragédiám, to však veľmi ľutujú. Žiaľ, vtedy je neskoro... Aj preto je kominárstvo takmer na pokraji zániku. Lenže... „Pretrváva hospodárska kríza. Z ekonomických príčin sa Slováci znova vracajú k vykurovaniu tuhým palivom. Takže, znova sa začínajú rozpamätávať na kominárov, na ktorých už hádam aj zabudli,“ optimisticky povedal.
Bohaté zákazky
Vďaka kominárstvu Štefan Demčák pravidelne „brázdi“ východné Slovensko. Zákazky má v Lučenci, Dobšinej, Slavošovciach, Prešove, Košiciach, ale aj doma v Trebišove. „Čistíme komíny v bytovkách, centrálnych kotolniach, zahraničných obchodných reťazcoch, vo firmách a inde,“ vymenúval časť zo svojich pracovísk. Niekedy práca trvá celý deň. Inokedy iba zopár minút.
Málo záujemcov
Na Slovensku sa za kominára môžete vyučiť na jednom zo stredných odborných učilíšť v Banskej Bystrici. O túto profesiu je však z roka na rok klesajúci záujem. „Napríklad, v tomto školskom roku ani nebol otvorený 1.ročník,“ smutne dodal. Vyznávači nevšedného povolania majú vlastný odborný časopis. Nazýva sa Kominársky spravodaj. Združujú sa v Cechu kominárov. Tých je v srdci Európy okolo 130. Je zaujímavé, že kominárov nezastrašuje žiadne z ministerstiev. Práve naopak, pri riešení závažnejších problémov si ich podávajú ako horúci zemiak. Napriek tomu si Š.Demčák myslí, že kominárstvo nezanikne. Ľudí, ktorí si budú chcieť dať vyčistiť komíny bude totiž stále toľko, aby uživili už spomínanú hŕstku vyznávačov tohto remesla. (janč)
