Kalendárny rok 2014 je na svojom konci a preto je čas na jeho hodnotenie. V najbližších dňoch vám prinesieme naše hodnotenie troch naj... športových klubov v Michalovciach. Začať nemôžeme inak, ako tým najúspešnejším, čiže Iuventou Michalovce. Michalovské hádzanárky mali naozaj úspešný rok. Nielen že dosiahli siedmy majstrovský titul, ale na svoje konto si pripísali aj zisk Slovenského pohára a k tomu pridali aj triumf v česko-slovenskej súťaži WHIL, kde sa tešili už po piatykrát. Michalovčanky tak mohli oslavovať "tripple", ktorý sa pred nimi nepodarilo získať nikomu.
Prehra, ktorá bude mrzieť ešte dlho
Prvý mesiac kalendárneho roka 2014 priniesol michalovským hádzanárkam iba výhry. V štyroch zápasoch zaznamenali ziskom Slovenského pohára konajúceho sa v závere roka 2013 ovenčené Michalovčanky plných osem bodov. Presne v polovici základnej časti sa vyšvihli na prvé miesto tabuľky. Na úspešný január chceli hráčky Iuventy nadviazať aj vo februári, kde ich čakal aj súboj osemfinále Pohára EHF proti nemeckému Bayeru Leverkusen. Ich šance na historický úspech, ktorým by bola účasť medzi ôsmymi najlepšími v európskom pohári, stúpli vtedy, keď sa vedeniu klubu podarilo presvedčiť činovníkov nemeckého klubu, aby odohrali dvojzápas v michalovskej Chemkostav aréne.
Aj keď sa najskôr zdalo, že to budú Michalovčanky, bič plieskal na konci a z postupu sa tešil nemecký Leverkusen
A Michalovčanky boli iba krôčik od historického európskeho úspechu, ku ktorému im chýbal jeden jediný gól. V prvom zápase, v ktorom bola ako domáca vedená Iuventa, totiž jej hráčky zvíťazili šesťgólovým rozdielom 33:27 a pred odvetou teda boli jednou nohou v štvrťfinále. To potvrdzovali aj v odvetnom stretnutí a keď po prvom polčase bola remíza 11:11 o postupe Iuventy nepochyboval asi nik. Omyl. Druhé dejstvo zverenkám trénera Jána Packu vôbec nevyšlo. Svoj prvý gól dosiahli až v 45. minúte, kedy už bolo po ich šesťgólovom náskoku a ten nedotiahli až do konca zápasu. Prehra 18:24 znamenala, že do ďalšieho kola postúpili Nemky, ktoré v zápase vedenom ako hosťujúce družstvo dosiahli vyšší počet strelených gólov. Michalovčankám ostali iba oči pre plač, pretože táto prehra ich bude mrzieť určite ešte dlho.
Iuventu ťahala za piatym primátom vo WHIL gólmi aj kapitánka Terézia Szollosiová
Ligový titul opäť na Slovensku
Všetko zlé je na niečo dobré. Zemplínčanky neprišli iba o postup medzi osem najlepších v Pohári EHF, ale aj o zranenú trojica Markovičová – Tobiašová – Kiridzičová a do ďalších ligových bojov tak vstupovali na spojkovom rade výrazne oslabené. Vedenie klubu zabralo, z Bytče získalo dvojicu juniorských reprezentantiek Gajdošíková - Kostelná, ktoré v ďalšej fáze sezóne výrazne pomohli. Ešte pred súbojom s Leverkusen utrpeli Michalovčanky druhú tohtosezónnu prehru, keď prehrali v Prahe so Slaviou 24:29 a „zošívané“ tak preťali ich deväťzápasovú sériu bez prehry.
Cenný tripple zachytený fotoobjektívom: Radosť po zisku Slovenského pohára...
Prefackaná Iuventa sa muselo rýchlo otriasť. Hneď po Leverkusene totiž na jej hráčky čakal anglický týždeň s domácim súbojom so Šaľou a zápasom v nevyspytateľnom Zlíne. Proti svojmu odvekému slovenskému rivalovi sa Michalovčankám podaril veľký obrat. Hoci v priebehu prvého polčasu prehrávali už o osem gólov (5:13), zvíťazili 29:28 a naštartovali tak osemzápasovú víťaznú sériu, ktorá im zabezpečila piaty primát v slovensko-českej WHIL. Radosť po jeho zisku bola o to väčšia, že Michalovčanky prerušili päťročné panovanie českých tímov a ligový pohár opäť vrátili na Slovensko.
... piaty titul vo WHIL...
Prvýkrát slávili titul doma
Ich triumf je o to cennejší, že vyhrali aj u súperov, kde sa im predtým nedarilo. Cenia sa víťazstvá v Zlíne, Porube, no hlavne na pôde obhajcu prvenstva Mostu, kde Michalovčanky dominovali od začiatku do konca a domácim nedovolili pomyslieť na lepší výsledok. Konečný rezultát 26:31 absolútne zodpovedal tomu, čo sa dialo na palubovke. Zemplínčanky sa tak vysporiadali nielen s ťažkým žrebom, ale aj zraneniami a môžeme tak skonštatoval, že ligový triumf získali zaslúžene. Po víťazstve vo WHIL nasledovalo tradične slovenské play-off. V ňom v semifinále absolvovali povinnú jazdu proti Sencu, ktorý zdolali síce 3:0 na zápasy, no paradoxne sa odohral iba jeden duel. Senčanky totiž na úvodný dvojzápas do Michaloviec neprišli a prehrali tak kontumačne. Vo finále sa Michalovčanky už po štvrtýkrát v rade stretli so Šaľou. V predchádzajúcich troch sériách sa zakaždým tešili z výhry 3:0 a podobný rezultát sa čakal aj teraz.
...siedmy majstrovský titul
Opak bol však pravdou. Iuventu totiž finálová séria nezastihla v najlepšej forme. Na mále mala už v druhom domácom súboji, ktorý však jej hráčky silou vôle otočili a pred tretím zápasom viedli 2:0. Séria sa sťahovala do Šale aj so šampanským, ktoré predtým tieklo šesťkrát pri zisku michalovského titulu práve tam. Tentoraz sa však história neopakovala. Duslo sa totiž vrátilo dvoma výhrami do série a rozhodnúť sa tak muselo v Michalovciach. Dve prehry mrzeli ešte viac preto, že Iuventa prišla aj o bombardérku Mariannu Rebičovú, ktorá sa zranila na začiatku tretieho finálového zápasu. V piatom zápase nakoniec triumfovali Michalovčanky 28:27 a mohli tak sláviť svoj rekordný siedmy majstrovský titul, ktorý po prvýkrát oslavovali pred vlastnými fanúšikmi.
Marianna Rebičová chýba Iuvente už vyše pol roka
Packov odchod, návrat Borysa Petrovského
Zemplínčankám sa tak podaril na Slovensku historicky unikát. Vyhrali všetko, čo sa dalo a mohli tak oslavovať "tripple", čiže majstrovský titul, zisk Slovenského pohára a triumf vo WHIL. To sa predtým nedoparilo nikomu. Ani historický okamih nepomohol presvedčiť trénera Jána Packu k tomu, aby ostal po skončení zmluvy naďalej trénerom Iuventy a tak sa vedenie klubu muselo po dva a pol roku úspešného účinkovania tohto trénera, ktorý na Slovensku vyhral za tento čas všetko, čo sa len dalo, poobzerať po novom lodivodovi. Ich voľba nakoniec padla za hranice Slovenska, konkrétne tie východné, pretože siahli po Ukrajincovi Borysovi Petrovskom, ktorý predtým úspešne pôsobil na lavičke Karpaty Užhorod. Pre tohto Ukrajinca nebola michalovská cesta prvou. Petrovskyj tu totiž pôsobil tri mesiace aj v sezóne 2009/2010 a ide teda o jeho druhú misiu v Iuvente.
Ján Packa novú zmluvu nepodpísal...
Nebyť záverečných sekúnd boli by stopercentné
Michalovské hádzanárky si aj počas tohto leta zmerali v rámci prípravy sily s tímami absolútnej európskej špičky. Výnimkou nebol ani dvadsiaty prvý ročník Memoriálu Tomáša Jakubča, na ktorom sa opäť zúčastnila aj najlepšia hádzanárka za rok 2012 Brazílčanka - Alexandra do Nascimento. Tá tentoraz hájila farby rumunského majstra HCM Baia Mare a po víťazstve s rakúskym Hypom v jubilejnom dvadsiatom ročníku, sa z výhry v metropole Zemplína tešila opäť. Michalovčanky obhájili tretie miesto, keď zaknihovali prehry s ruskou Astrachanočkou Astrachaň, či víťazným Baia Mare a zvíťazili nad maďarským Debrecínom.
...nahradil ho Borys Petrovskyj
Ligové súboje začali netradične neskoro, až v tretí septembrový týždeň a hráčky tak za dva mesiace museli odohrať plných deväť kôl a k tomu sa pre Iuventu pridali aj zápasy v európskom pohári, no a reprezentantky si k tomu pridali aj prípravné stretnutia pred kontinentálnym šampionátom v Maďarsku a Chorvátsku. Poďme sa ale pozrieť, ako sa darilo v jeseni Michalovčankám. Vcelku dobre, keďže obhajca prvenstva aj napriek obrovskej maródke, ktorá Iuventu sužovala prakticky od začiatku prípravy, dokázal súťažou prejsť bez prehry, keď zaknihoval sedem výhier a dve remízy. Ani k tým však dôjsť nemuselo, pretože o víťazstvá prišli jeho hráčky v záverečných sekundách zápasov. V Porube ich od výhry delili tri sekundy, v Šali dokonca inkasovali vyrovnávajúci gól zo sedmičky po čase. Aj napriek tomu Michalovčanky zimujú na prvom mieste, keď na druhú Slaviu Praha majú k dobru dva body. Sú tak stále reálne v hre o obhajobu všetkých troch trofejí. K tomu im však už nepomôže najskúsenejšia hráčka Lucia Hruščáková. Populárna „Tobi“ sa totiž po jesennej časti rozhodla skončiť s aktívnou činnosťou a chce sa venovať rodine.
Luciu „Tobi“ Hruščákovú už v drese Iuvente neuvidíme
Európsku jar nezopakujú
Michalovčanky opäť ako jediný slovenský ženský zástupca štartovali v európskych pohároch. Klub sa opäť prihlásil do Pohára EHF, kde na slovenského majstra čakala v druhom kole kosovská neznáma - majster tejto krajiny KHF Kastrioti. Vedeniu Iuventy sa opäť podarilo svojich kosovských partnerov presvedčiť o dvojzápase v Chemkostav aréne a Michalovčanky tak mali ľahšiu cestu k postupu do tretieho kola. Tam na nich však čakal oveľa tvrdší oriešok - rumunský vicemajster ASC Corona 2010 Brašov. A na túto prekážku už nedorástli. Po domácej prehre 28:31 prehrali aj v Rumunsku 27:34 a s pohárovou Európou sa tak lúčili o jedno kolo skôr, ako v sezóne 2013/2014. Treba však dodať aj to, že sila rumunského tímu bola oveľa vyššia, ako sila slovinského Zagorja, ktoré vyradila Iuventa v treťom kole Pohára EHF v minulej sezóne.
Staršie dorastenky Iuventy so zlatými medailami
Úspechy aj v mládeži
Iuventa Michalovce žala v roku 2014 úspechy aj v mládežníckej hádzanej. Staršie dorastenky sa po ročnej odmlke opäť tešili z majstrovského titulu a nestratili sa ani na Česko-slovenskom pohári, keď v Šali obsadili druhé miesto. To však nebola jediná medaila Iuventy, pretože z bronzu sa tešili aj mladšie dorastenky a medailovú zbierku skompletizovali striebrom mladšie žiačky.
Peter Brendza
