Potom, čo slovenský ženský hádzanársky majster Iuventa Michalovce utrpel svoju prvú tohtosezónnu prehru na pôde českého majstra DHK Baník Most (19:27) mal jeho tréner František Urban síce hlavu v smútku, no môže ho tešiť aspoň to, že do zápasovú rytmu sa pomaly ale isto zapája ostrá spojka Marianna Rebičová. Práve takýto hráčsky artikel momentálne v kádri Iuventy chýba a dvadsaťjedenročná slovenská reprezentantka, ktorá sa vracia po viac ako pol roku, by mala toto miesto zaceliť.
Neúčasť na Európe mrzí stále
Písal sa 17. máj 2014 a michalovská Iuventa vtedy mala tri víťazné mečbaly na v poradí siedmy majstrovský titul. Po dvoch domácich zápasoch viedla 2:0 a do Šale cestovala tak, ako v predošlých šiestich prípadoch, oslavovať titul. Do tretieho zápasu nastúpila aj ostrá spojka Marianna Rebičová, ktorá si v prvom finálovom zápase privodila zranenie členka a v druhom tak vtedajšiemu trénerovi Packovi chýbala. Zo zápasu sa odohrali iba štyri minúty. Práve vtedy síce Rebičová vyrovnala na 1:1, z gólu sa však netešila. Pri dopade si totiž zranila koleno a duel, v ktorom nakoniec jej spoluhráčky ťahali za kratší koniec, dopozerala iba z lavičky. „Hneď som vedela, že je zle. Moja predtucha sa nakoniec potvrdila. Koniec sezóny a dlhšia pauza,“ zdôraznila Marianna Rebičová.
Na to, aby si opäť obliekla reprezentačný dres si ešte Marianna Rebičová musí počkať
Odchovankyňa michalovskej hádzanej sa hneď v júni podrobila operácii roztrhnutého skríženého väzu a takisto aj bočného natrhnutého väzu. Svoje dlhodobé zranenie vidí aj v tom, že si asi až príliš dávala pozor na zranený členok. „Pravdepodobne to bolo aj v tom. Mala som výron, no chcela som hrať. Toto menšie zranenie mi bolo osudným, keďže následne prišlo oveľa väčšie,“ podotkla Rebičová. Tá prišla nielen o oslavy majstrovského titulu, ale aj o účasť na majstrovstvách Európy, ktoré sa konali v závere minulého roka v Maďarsku a Chorvátsku, a Slovenky sa tam dostali po dvadsiatich rokoch. „Určite ma to mrzí, no nič sa nedá robiť. Chvíľu som bola sklamaná a smutná. Kto by na mojom mieste nebol. Už s tým však nespravíme nič. Verím, že si ešte na šampionáte buď svetovom alebo európskom zahrám,“ presvedčivo skonštatovala dvadsaťjedenročná ostrá spojka, ktorej by v prípade dobrého zdravotného stavu zrejme nominačná miestenka na kontinentálny šampionát neušla.
Takto pomáha zatiaľ iba juniorke, v ktorej drese v nedeľu zaznemala do siete Bánoviec nad Bebravou štyri góly
Život ide ďalej
Pre Rebičovú nastala situácia, ktorú už dlhšiu dobu nepoznala. Zatiaľ, čo jej spoluhráčky sa pripravovali spolu, ona musela zaberať naplno sama. Presne po piatich mesiacoch po operácii začala s ľahkým behom a na začiatku roka sa pomaly začala zapájať do tréningového procesu. „Povedala som si, že život ide ďalej a na palubovku sa vrátim ešte silnejšia. Samozrejme, najskôr som začala iba s ľahšími vecami, no postupne sme pridávali viac a na začiatku februára som bola schopná hrať,“ zdôraznila Rebičová. Tá sa mala prvýkrát v ženskom tíme objaviť 18. februára v dohrávanom súboji proti Veselí nad Moravou, ktoré vedie paradoxne jej bývalý lodivod Ján Packa. Zastavil ju však chrípkový vírus, kvôli ktorému sa jej návrat na interligové palubovky ešte natiahol.
Aj podľa Rebičovej hrala Iuventa v Moste zle
Celé zle
Slovenská reprezentačná spojka však už má napriek tomu za sebou prvé ostré zápasy. Pred dvoma týždňami pomohla troma gólmi juniorkám účinkujúcim v prvej ženskej lige k vysokej výhre na pôde Nesvád (40:27) a túto nedeľu zase štyrmi gólmi pomohla juniorskému tímu k domácej výhre 36:27 nad Bánovcami nad Bebravou. Zahrala si už aj za prvé družstvo, no na svoj prvý zápas po zranení by však najradšej zabudla. Iuventa totiž v sobotu v Moste utrpela prvú tohtosezónnu porážku (19:27), keď v šlágri sedemnásteho kola sklamala najmä herne. „Bolo to z našej strany celé zle...,“ rozhovorila sa Rebičová, ktorá si svoj návrat na interligové palubovky predstavovala určite inak. „Pre mňa osobne to bolo dosť ťažké aj z toho dôvodu, že prvý zápas a hneď v Moste. Z tohto pohľadu mi trošku pomohla aj juniorka, kde som sa mohla aspoň trošku rozohrať. A čo povedať k zápasu? Od začiatku boli lepšie a zaslúžene vyhrali. Veľmi zle sme bránili. Mne to prišlo také, že sme nevedeli, čo hrať. Pritom sme sa však na súpera celý týždeň pripravovali a tréner nás upozorňoval na ich prednosti a aj na to, čo budú hrať. Aj preto neviem pochopiť ten náš výbuch. Obranná fáza bola z našej strany veľmi zlá a súperky to využívali. Nedávali nám góly z nejakých extra kombinácii, dávali nám jednoduché góly a aj preto si za prehru môžeme iba samé,“ podotkla dvadsaťjedenročná Rebičová a k tomu, že Iuventa ukončila svoju 24-zápasovú sériu bez prehry dodala. „Musíme sa z toho poučiť a začať novú sériu bez prehry. Verím, že aj z mojej strany to bude každým zápasom lepšie a aj ja pomôžem tímu k ďalším víťazstvám.“
Peter Brendza
