O tom, že jablko nepadá ďaleko od stromu presviedča aj futbalista Boris Bališ. Syn bývalého slovenského reprezentanta Igora svoje kvality ukázal v drese dorastu aj juniorky Spartaka Trnava a práve pri druholigových súbojoch s juniorkou "bílych andelov" si ho všimli aj funkcionári MFK Zemplín Michalovce. Bališ im v minulej sezóne strelil dva góly a zostal tak v ich pamäti. Teraz, pred veľmi dôležitou nadstavbovou časťou, si na neho opäť spomenuli a po rokovaniach sa dohodli na hosťovaní do konca aktuálnej sezóny. Dvadsaťjedenročný ofenzívny futbalista absolvoval premiéru v michalovskom drese minulý týždeň, keď si v zápase 22. kola DOXXBet ligy skupina Východ proti Dolnému Kubínu (1:0) zahral druhý polčas. Po zápase nám ochotne odpovedal na niekoľko otázok.
Boris, ako sa zrodil váš prestup do Michaloviec?
„Michalovce mali o mňa záujem už dlhšiu dobu. Čo sa týka druhej najvyššej ligy sú podľa mňa dobrou adresou. Vo vzájomných zápasoch s nimi som videl, že ide o futbalové mesto. Vtedy som videl pomaly vypredaný štadión a verím, že to tak bude aj teraz. Prestup sem je podľa mňa v kariére určite posun dopredu. V Trnave som v A - mužstve veľa príležitostí nedostal, verím, že to tu bude iné a hosťovanie v Michalovciach mi v kariére pomôže. Definitíva nastala vo štvrtok. V stredu som mal telefonát, či mám záujem o pôsobenie v Michalovciach. Ten som mal a prakticky ihneď som bol rozhodnutý, že to chcem vyskúšať. Funkcionári klubov sa poponáhľali s rokovaniami a prakticky za dva dni sa zrodil môj prestup sem.“
Prvý zápas v michalovskom drese si nenechal újsť ani Borisov otec a bývalý slovenský reprezentant Igor
Čo ste pred prestupom vedeli o Michalovciach a aká bola vaša prvá reakcia?
„O Michalovciach som toho vedel dosť. O mojom prestupe sem sa hovorilo aj minulý rok, keď som funkcionárov zrejme zaujal v našom vzájomnom zápase. Potom však prišlo moje zranenie, ktoré som si privodil práve v odvetnom stretnutí proti Michalovciam a záujem tak utíchol. Vtedy som si roztrhol krížny väz a prakticky rok som nehral. Znova som sa do toho dostal a keď prišla otázka, či to chcem skúsiť, hneď som bol presvedčený, že áno, idem do Michaloviec.“
Ďalšia naša otázka smeruje práve k vaším súbojom s Michalovcami. Vy ste im v minulej sezóne strelili dva góly, no práve s nimi ste si privodili vážne zranenie. Máte teda na nich príjemné, no aj tie menej príjemné spomienky...
„Tak tie spomienky sú príjemnejšie. Myslím si, že vtedy mal Martin Rašku dlhšiu sériu bez gólu a ja som mu ju prerušil. Potom mi to však Michalovčania v našom domácom zápase spočítali (smiech...). Beriem to však športovo.“
Na akom dlhom kontakte ste sa s Michalovcami dohodli?
„Ide o hosťovanie do konca sezóny, takže približne dvojmesačnom.“
V zápase proti Dolnému Kubíne ste absolvovali druhý polčas, keď ste po prestávke nahradili Michala Hamuľaka. Vedeli ste, že v sobotu nastúpite?
„Určite som vedel, že nebudem hrať od začiatku. Pri debate s trénerom Šturmom sme sa dohodli, že mi dá šancu tak na dvadsať - tridsať minút. Bol to polčas a som za neho veľmi rád. Chlapcov ešte síce nepoznám, no verím, že to bude z mojej strany lepšie a lepšie, a postupne sa do toho dostanem.“
Aké ste dostali od trénera Šturmu pokyny?
„Boli to viac menej taktické pokyny. Tréner mi hovoril, aby som si zahral a aby som ukázal, čo vo mne je. Nikdy predtým ma nevidel hrať a chcel ma vidieť v akcii.“
Michalovčania majú v tejto sezóne postupové ambície. Lákalo vás aj to?
„Áno! Vedel som o tom, že Michalovčania chcú postúpiť do najvyššej súťaže a myslím si, že zázemie na to určite majú. Takýto štadión nie je v druhej lige nikde, je to viac menej prvoligový štadión. Lákalo ma aj to, že Michalovčania chcú postúpiť do najvyššej súťaže. Ako hovorím, je to futbalové mesto a verím, že sa nám tento cieľ podarí spolu naplniť. Myslím, že je na to obrovská šanca, pretože z vlastnej skúsenosti viem, že v západnej skupine takáto kvalita zápasov, ako tu, nie je. Ambície sú vysoké, verím, že ich naplníme.“
Vy pochádzate z futbalovej rodiny. Jablko teda nepadlo ďaleko od stromu. Boli ste od vášho otca hneď od malička vedený k futbalu?
„Samozrejme, otec bol aktívny futbalista a jeho prvá myšlienka určite bola, že nás dá všetkých na tento šport. Od malička, keď sme boli s ním v Anglicku, sme boli k futbalu vedení a tak mi nič iné ani nezostávalo. Otec ma dostal k futbalu a ja verím, že to raz dotiahnem aspoň tam, kde to dosiahol on.“
Peter Brendza
