Hádzanárky Iuventy Michalovce slávili minulý víkend zisk druhej tohtosezónnej trofeje, keď na domácej pôde získali Slovenský pohára. Michalovčanky sú tak už iba jeden krok od obhajoby historického tripple, ktoré získali minulý rok. Na záverečnom turnaji Slovenského pohára sa objavil aj ich bývalý lodivod Borys Petrovskyj. Rodák z neďalekého ukrajinského Užhorodu pôsobil na lavičke Iuventy od začiatku tejto sezóny. Vedenie klubu ho však na začiatku februára aj napriek tomu, že družstvo bolo v lige bez prehry na prvom mieste, pre slabý herný prejav odvolalo z funkcie hlavného trénera, na ktorej ho nahradil jeho dovtedajší asistent František Urban. Zlatá medaila za prvenstvo v slovensko-českej súťaži však patrí aj jemu. Vedenie klubu mu ju slávnostne odovzdalo pred sobotňajším semifinálovým zápasom s Hlohovcom. Petrovského prítomnosť sme využili aj my a s ex-kormidelníkom Iuventy sme sa na chvíľu porozprávali.
Pán tréner, aj po odchode z Michaloviec ste zostali asistentom Leonida Rattnera pri ukrajinskej ženskej reprezentácii. V kádri Iuventy pôsobia štyri adeptky na reprezentačný dres. Bol aj to dôvod vašej návštevy v Michalovciach na finálovom turnaji Slovenského pohára?
„Áno aj nie. Prvým dôvodom bolo, že ma klub pozval, aby som si slávnostne prebral zlatú medailu, za čo chcem vedeniu poďakovať. Samozrejme, využil som príležitosť a pozrel som si adeptky na ukrajinský reprezentačný dres. Zápasy mi však veľa nepovedali. Zatiaľ, čo ten s Hlohovcom nemohol ukázať ich pravú formu, vo finálovom zápase dostali možnosť iné hráčky, takže som Sašu Krebs, Viki Krasko, Žeňu Levčenko či Juliu Kucher veľmi nevidel a nemôžem si spraviť obraz o ich forme.“
Na ukrajinskú reprezentáciu čakajú v júni barážové stretnutia o postup na MS 2015 v Dánsku proti Poľsku. Ako vidíte vaše šance a objaví sa v záverečnej nominácii aj nejaká hráčka Iuventy?
„Šance určite sú. Ja hovorím, pred zápasom je to vždy 50 na 50. Uvidí sa teda v júni. Čo sa týka vašej druhej otázky, na to je ešte skoro odpovedať. Sezóny práve končia, môžu prísť nejaké zranenia. Uvidíme teda, či sa nejaká z týchto hráčok objaví v našej nominácii. Šancu dievčatá určite majú.“
Vráťme sa v čase do februára tohto roka. Prebolelo už vaše sklamanie z odvolania z postu hlavného trénera v Iuvente?
„Vtedy to bolo určite pre mňa osobne sklamanie, ale to ma už prešlo. Naše cesty sa rozišli, ja som už inde a svojou cestou ide aj Iuventa. Čo som videl, družstvo bolo na finálový turnaj Slovenského pohára pripravené dobre, dievčatá zahrali kvalitne a dosiahli pekný výsledok. Iuvente prajem, aby získala aj tretiu trofej a stala sa majstrom Slovenska.“
Keď to vidíte spätne, v čom boli dôvody vášho odvolania?
„Tak, ako to prezentovalo vedenie klubu, v hernom procese, ktorý nebol dobrý. Urobilo sa niekoľko chýb, teraz na to však už nemyslím a život ide ďalej.“
Vedenie klubu vám odovzdalo zlatú medailu za zisk prvenstva vo WHIL...
„Je to od nich veľmi pekné, že nezabudli.“
Po vašom februárovom odchode ste družstvo videli na vlastné oči po prvýkrát. Ako na vás zapôsobilo?
„Ako som už vravel, dievčatá odohrali dobrý finálový turnaj. Páčila sa mi napríklad Táňa Trehubová a dobre na mňa pôsobila aj Dominika Horňáková.“
Sledovali ste výsledky michalovskej Iuventy aj po vašom odchode?
„Áno, na Iuventu som rozhodne nezanevrel. Na nikoho sa tu nehnevám, odvolanie beriem ako fakt. Je to život každého trénera, raz tu ste, na druhý deň nemusíte. Výsledky tímu som pozeral aj po svojom odvolaní. Dievčatá ma potešili triumfom v lige, ako aj v Slovenskom pohári. Verím, že získajú aj titul.“
Od začiatku sezóny ste sa borili s problémom absencie strelca. Zranené boli Laura Geričová a Marianna Rebičová. Práve Rebičová je tou hráčkou, ktorá vám vtedy tak chýbala. Je teda súčasný káder silnejší, ako ste mali vy?
„Určite je. Každá hráčka dodá tímu silu a keď je to slovenská reprezentantka, tak je družstvo s ňou určite kvalitnejšie. Nám počas jesene chýbali aj Geričová, aj Rebičová. S nimi je teda podľa mňa družstvo silnejšie.“
Pri vašom odchode ste hovorili o tom, že Iuventa podľa vás určite získa ligový titul. Došlo na vaše slová. Je to pre vás zadosťučinenie?
„Ja to takto neberiem, či je to zadosťučinenie. Som rád, že sa dievčatám darí a takisto sa teším z ich úspechov. Pôsobenie v Michalovciach mi dalo veľa a necítim na nikoho žiadnu zlobu, za moje odvolanie. Ako som už povedal, taký je život trénera.“
Peter Brendza
