Zemplínska knižnica Gorazda Zvonického pravidelne pripravuje pre detských čitateľov v rámci projektu „Čítanie je in“, ktorý je určený na podporu a rozvíjanie detskej gramotnosti detí, stretnutie s významnou osobnosťou verejného života. Tentoraz sa s mladými čitateľmi stretol kapitán HC Košice a päťnásobný majster Slovenska v ľadovom hokeji Peter Bartoš.
41-ročný útočník ochotne odpovedal na otázky mladých hokejových nadšencov a v závere príjemného posedenia sa uskutočnila malá autogramiáda úspešného hokejistu, ktorý sa môže popýšiť aj striebornou medailou z MS v roku 2000 v Petrohrade, ako aj tým, že si zahral v kanadsko-americkej NHL. Bartoš priniesol deťom ukázať aj majstrovský pohár, ktorý nedávno získal po piatykrát s Košicami. Po skončení podujatia sme Petra Bartoša oslovili s prosbou o rozhovor a ten nám ochotne odpovedal na niekoľko otázok.
Pán Bartoš, práve ste sa zúčastnili besedy s deťmi v rámci projektu „Čítanie je in“, ktorý organizuje Zemplínska knižnica Gorazda Zvonického. Aké sú vaše skúsenosti s čítaním kníh?
„Ak mám povedať pravdu, v mladosti som čítaniu príliš neublížil. Vtedy jednoducho boli iné zaujmi. Vtedy to bol hokej, futbal a jednoducho ulica, kde sme športovali. Čím som však starší, čítam čoraz viac. Kupujem si knihy 
o športovcoch, tréneroch a podobne. Zaujímajú ma ich životopisy, ktoré si rád prečítam. Čítam však aj knihy o výžive alebo zdravej strave.“
Kedy má aktívny hokejista, ktorý má navyše päť detí, čas na čítanie kníh?
„Hlavne vtedy, keď cestujeme autobusom na zápas. Vtedy je môj čas na čítanie kníh.“
Ktorá knižná publikácia vás zaujala naposledy?
„Bola to autobiografia bývalého trénera futbalového Manchestru United Alexa Fergussona. Tú som zhltol veľmi rýchlo. Naposledy som prečítal knihu Jedenásť prsteňov, ktorá je o basketbalovom trénerovi, ktorý získal v NBA jedenásť titulov. Presne takéto niečo ma zaujíma a práve tieto publikácie vyhľadávam.“
Prelaďme na Michalovce. Kedy ste v tomto meste boli naposledy?
„Bol som tu už viackrát. Naposledy minulý rok, keď tu moji dvaja synovia hrali zápas v drese Košíc proti Michalovciam. Pamätám si však aj časy, keď som tu hrával ešte za Martin a ešte nebol zakrytý štadión. Hral som tu aj v drese poľského Sanoku, takže proti Michalovciam mám odohraných pár zápasov.“
Spomínali ste Martin. Čo hovoríte na súčasnú nelichotivú ekonomickú situáciu vo vašom rodnom klube?
„Sledujem to a verím, že sa situácia vyvinie v priaznivom smere.“
Aj keď ešte stále aktívne hrávate, už teraz môžete hovoriť, že máte za sebou bohatú kariéru. Odohrali ste skoro stovku duelov v drese slovenskej reprezentácie a zahrali ste si aj v najslávnejšej 
lige kanadsko-americkej NHL. Pamätáte si ešte na svoje prvé góly v drese reprezentácie či v NHL?
„Čo sa týka NHL, pamätám si to úplne presne. Prvý gól som strelil vtedy najlepšiemu brankárovi sveta Dominikovi Haškovi. Pri reprezentácii som si nie celkom istý, no myslím, že to bol prípravný zápas s Maďarskom.“
Už teraz máte na konte dvanásť medailí. Čakali ste na začiatku kariéry, že ich bude až toľko?
„Človek to na začiatku kariéry ešte tak neberie. Začínal som v rodnom Martine, kde neboli ciele najvyššie. Postupne to ale prišlo a odkedy som v Košiciach, tak kovy prichádzajú každý rok.“
Je to možno aj tým, že ste mali šťastie na kluby?
„Čo sa týka Košíc, tak určite. Predtým som ale nepôsobil v mužstvách, kde boli ambície najvyššie, či už to bol Martin alebo České Budějovice. V Košiciach sú každý rok ciele najvyššie. Cieľom je vždy získať titul a už sa nám to päťkrát aj podarilo...“
Keď ste hrávali v NHL vy, bolo tam vyše tridsať slovenských hokejistov. V tejto sezóne ich bolo iba trinásť. Čím si to vysvetľujete?
„Trošku sme zaspali... Hokej sa uberá iným smerom, vlak nám trochu uteká. Niekedy však musíte padnúť na dno, 
aby sa niečo zmenilo. Ja verím, že sa čoskoro odrazíme a pôjdeme tým správnym smerom.“
Opýtal sa vás to v diskusii jeden z mladých čitateľov, pýtame sa aj my. Dokedy ešte chcete pokračovať v hokejovej kariére?
„Hrať chcem, čo najdlhšie. Ešte by som niekoľko rokov chcel potiahnuť, uvidíme, čo na to povie moje zdravie.“
Chcete ostať pri hokeji aj po skončení kariéry?
„Rád by som. Hokej je môj život a nič iné robiť neviem. Určite by som zobral aj trénovanie detí, no na to ešte nemyslím. Uvidíme teda, čo nastane po skončení kariéry.“
Dotkneme sa ešte momentálne, čo sa týka hokeja, najhorúcejšej témy. Vo štvrtok sa uskutočnia voľby nového prezidenta SZĽH. Čo hovoríte na kandidátov Igora Nemečka a Richarda Lintnera?
„Ja si myslím, že v kandidátoch to aj tak nie je. Skôr to je v tom, že v hokeji treba niečo zmeniť. Čaká nás veľmi veľa roboty a je jedno, či tam bude Rišo Lintner alebo Igor Nemeček. Podľa môjho názoru je potrebné zmeniť veľmi veľa vecí a začať už od mládeže. Je potrebné sa do toho znova pustiť. Možno na začiatku nebudú výsledky, no netreba sa vzdávať a ako veľmi dôležitý cieľ vidím, dostať znova dôveru fanúšika.“
Kto je Peter Bartoš
Peter Bartoš sa narodil 5. septembra 1973 v Martine, kde aj začínal s hokejom. V 1998/1999 sa sťahoval do Českých Budějovíc, kde v nasledujúcich siedmych sezónach strávil rovno šesť. Chýbal akurát v sezóne 2000/2001, kedy si rok zahral za veľkou mlákou. V drese Minnesoty Wild si na trinásť zápasov vyskúšal kanadsko-americkú NHL, viac času ale strávil na farme v Clevelande. Aj preto sa po roku znova vrátil do Českých Budějovíc, kde následne pobudol štyri sezóny. V sezóne 2004/2005 sa opäť vrátil na Slovensko. Najskôr na rok do Zvolena, od sezóny 2005/2006 hráva mimo sezóny 2012/2013, ktorú odohral v poľskom Sanoku, v tíme HC Košice. V družstve „oceliarov“ sa už tešil z piatich majstrovských titulov. Štyrikrát sa v drese slovenskej reprezentácie predstavil na majstrovstvách sveta, v roku 2000 sa v Petrohrade tešil zo striebornej medaily. Oženil sa v roku 1997 počas pôsobenia v Martine. Prvá manželka Mirka zomrela po ťažkej chorobe, keď pôsobil v Českých Budějoviciach. V roku 2000 sa oženil druhýkrát a získal aj české občianstvo (slovenské si ponechal). S prvou manželkou má jednu dcéru - Viktóriu, vyženil druhú dcéru Veroniku. S druhou manželkou Veronikou má troch synov - dvojičky Antonína a Jana, a Adama.
Peter Brendza
