O slovenský majstrovský titul sa po roku znova pobijú obhajkyne trofeje hádzanárky ŠKP Bratislava s Iuventou Michalovce. Úvodné dva finálové zápasy sú na programe v sobotu 1. mája (17.30 hod.) a v nedeľu 2. mája (12.00 hod. v priamom prenose STV 3) v Bratislave, odvety v Michalovciach sú o týždeň neskôr. Iuventa má zatiaľ na konte tri tituly (2003, 2006 a 2007) a celkovo je to pre Michalovce už šiesta finálová účasť. Veríme, že tréner Dušan Daniš získa s Iuventou už svoj tretí majstrovský primát v michalovských farbách. V tejto súvislosti sme sa pozhovárali so športovým riaditeľom klubu Pavlom Mačičákom.
Najprv sa vráťme k semifinálovému postupu. Očakávali ste taký prudký obrat v sérii a najmä také jednoznačné víťazstva nad Šaľou?
„Séria nebola zďaleka taká jednoduchá, ako ukazujú výsledky. Za kľúčové považujem, že po vysokej prehre v prvom zápase tím nestratil sebavedomie a šiel cieľavedome za postupom. Klobúk dole pred vôľou a výkonmi najlepších hráčok súpera. Ak sme ich napriek tomu dokázali eliminovať, potom si ešte väčšiu úctu zaslúži náš kolektívny výkon vyzdobený viacerými individuálnymi prekvapeniami.“
Čo si myslíte, že rozhodlo o úspechu Iuventy?
„Tých faktorov je niekoľko. Máme skvelé hráčky a čo je podstatné, väčšina z nich už môže hrať. Kľúčové hráčky dôverujú trénerovi. Zmenil sa herný prejav. Zlepšili sme terapeutickú starostlivosť. Upravili motivačné pravidlá. Tréneri dlhodobo podriaďovali proces prípravy načasovaniu na série play-off. A vymysleli dobrú taktiku. V skladačke športového úspechu teda čoraz viac vecí zapadá na svoje miesto, hoci stále je na čom pracovať...“
Túto sériu sprevádzali viaceré udalosti, niektoré z nich aj veľmi smutné. Čo mienite urobiť, aby sa im predchádzalo, respektíve, ako ich chcete v budúcnosti lepšie riešiť?
„Smrť nášho kolegu, usporiadateľa Michala Čisára, všetkých hlboko zasiahla, hoci z hľadiska zabezpečenia nedošlo k najmenšiemu pochybeniu. Pre finálové zápasy pravdepodobne zabezpečíme stálu prítomnosť rýchlej záchrannej služby, aby sme v nabitej hale mohli v prípade potreby zasiahnuť bez čakania. Posilníme usporiadateľskú službu. Moderátor bude viac pracovať s publikom. A doplníme vybavenie miestnosti prvej pomoci - zápas so Šaľou ukázal, kde máme nedostatky.“
Vo finále sa Iuventa stretne s ŠKP Bratislava. Oproti lanskému roku, keď títo súperi tiež hrali vo finále, je hlavnou zmenou výmena štartu v sérii z pohľadu domáceho prostredia. Považujete to za nevýhodu?
„Je to zásadná nevýhoda. V Bratislave sa vyhráva naozaj iba veľmi ťažko.“
S akým cieľom vyrukuje Iuventa do finálovej bitky? Čím plánujete hráčky motivovať?
„Sme v závere súťaže, chceme zlato! Samozrejme, že sme vypísali odmeny za zisk titulu, hráčky dostanú aj tie časti pohyblivých miezd, na ktoré v sezóne nedosiahli, no najpodstatnejšia je chuť byť majstrom!“
Až dvakrát by sa v tejto sérii malo hrať pred televíznymi kamerami. Ako to klub vníma?
„Tešíme sa, že naši fanúšikovia budú mať možnosť vidieť v priamom prenose STV 3 náš druhý bratislavský zápas. Doma by sme privítali, keby si všetci našli cestu do Chemkostav Arény a v nedeľňajšom priamom prenose ukázali slovenským fanúšikom pri obrazovkách, aké búrlivé, ale zároveň športové a korektné prostredie vieme vytvoriť.“
Čo chystáte pre fanúšikov?
„Finále, navyše ešte pred televíznymi kamerami, je pre nás výzvou! Pokúsime sa na tribúne oproti kamerám pripraviť zaujímavú obrazovú choreografiu s nápisom Iuventa, hoci s tým nemáme zatiaľ žiadne skúsenosti. Navyše s kúpou lístka dostane každý „tlieskačky“ vo farbách klubu, ako sme to odkukali v mužskom volejbalovom finále v Humennom. Radi by sme tiež aktivizovali všetkých športových fanúšikov a fankluby v Michalovciach. Chceme, aby to v hale búchalo, šušťalo, vrelo!“
Bol by majstrovský titul najlepším liekom na ubolenú dušu po nevydarenej základnej časti, ktorá vyvrcholila najhorším umiestnením v histórii klubu?
„Áno, to by bol ten pravý liek! No ak sa obzriem dozadu, na situáciu, kedy sme v zdecimovanej zostave prehrali doma s Trenčínom, v procese rehabilitácie bolo viac hráčok, ako na palubovke, a v tíme prevládala depresívna nálada, mám pocit klubového úspechu už teraz. Ešte však nie je koniec, pred nami je boj o zlato!“ (juke)
