V apríli v roku 1992 vo vtedajšej II. slovenskej národnej futbalovej lige Budkovce vyhrali v apríli v Michalovciach 3:0. V decembri toho istého roku, na rovnakom ihrisku zvíťazili 2:0. Obec s 1 600 obyvateľmi vtedy dvakrát zdolala ekonomicky sa trápiaci mestský klub, ktorý rok predtým hral dokonca o súťaž vyššie. Boli to jedny z najslávnejších čias tunajšieho futbalu.
Slávne časy
Aj v rokoch 1993 a 1994 patrili Budkovce k špičke v súťaži, ktorá sa v lete prv menovaného roku premenovala na tretiu ligu. „Zažil som časť tohto obdobia. Bol som asistentom trénera Gabriela Gojdiča,“ zaspomínal si starosta Marián Uhrina. Dres tímu obliekli aj takí futbalisti ako Marián Šuchančok (bývalá dlhoročná opora Interu Bratislava, odohral aj niekoľko zápasov za reprezentáciu SR), Miloš Lengyel (neskôr pôsobil i v Prešove) či Peter Slicho (známy aj z Michaloviec a 1.FC Košice). „Fanúšikovia vtedy videli kvalitný futbal. Pozerali sa na hráčov, ktorí neskôr hrávali v najvyššej súťaži,“ zdôraznil. Pred sedemnástimi rokmi na jar, si na budkovskom štadióne dokonca zahrala prípravné stretnutie spoločná česko-slovenská reprezentácia do 21 rokov. Pod hlavičkou RČS (reprezentácia Československa) reprezentovala už v tom čase nejestvujúci spoločný štát. „Zahrali si tu aj takí hráči ako Karel Poborský, Pavel Nedvěd či Róbert Tomaschek,“ zalovil v pamäti. Pre obec v michalovskom okrese to bola jedna z najvýznamnejších udalostí v jej športových dejinách.
Prudký pád
Najslávnejšia éra budkovského futbalu sa skončila na jar v roku 1995. Po rozporuplnej treťoligovej domácej prehre s Michalovcami (0:1) sa miestna poľnohospodárska spoločnosť Agrokombinát (hlavný sponzor) rozhodla, že mužstvo odhlási zo súťaže. „V lete v roku 1995 vznikol nový Obecný športový klub. Založili ho ľudia, ktorí nechceli, aby futbalové A-mužstvo zaniklo,“ konštatoval. Novopečený tím však musel začínať od najnižšej súťaže, teda od III.triedy. Postupne sa však prepracoval do I.triedy, z ktorej pred takmer dvoma rokmi postúpil do V.ligy Juho-východ. To znamená, že po dlhých trinástich rokoch sa znova dostal do súťaže riadenej Východoslovenským futbalovým zväzom v Košiciach. „Prečo až taká dlhá pauza na krajskej úrovni? V čase, keď za nás hrali futbalovo zvučné mená sa podcenila práca s vlastnými odchovancami. Je pravdou, že sme mali aj po vystúpení „áčka“ z III.ligy kvalitnú mládežnícku základňu. Lenže, v jednotlivých kádrov boli chlapci z okolitých obcí. Tí nedosahovali výkonnostnú úroveň potrebnú na rýchly návrat do krajskej súťaže,“ vyslovil dôvody.
Po roku zostup
Budkovčania sa však v najnižšej regionálnej súťaži dlho neohriali. Po roku ju opustili. Nasledovali tak Vinné, Zalužice a Tušice TNV. Aj tieto mužstva z Michalovského okresu sa odtiaľ po relatívne krátkom čase porúčali. „Budem úprimný. To mužstvo jednoducho nemalo na to, aby sa v piatej lige dlhšie udržalo. Treba povedať, že z I.triedy postúpilo najmä preto, lebo pred dvoma rokmi nikto z účastníkov nemal eminentný záujem o postup do vyššej súťaže,“ nedal si servítku pred ústa. Podľa M.Uhrinu bolo treba ešte zopár rokov počkať, aby kolektív výkonnostne viac dozrel.
V I.triede poslední!
Kto však čakal, že budkovský celok zúžitkuje získané piatoligové skúsenosti, trpko sa mýlil. V prvej polovici apríla bol minulosezónny piatoligista na poslednej priečke! „Tí hráči, ktorí nás po postupe vyššie posilnili, jednoducho po vypadnutí odišli. Ďalšia vec. Chýba mi tu väčšie zapálenie ľudí pre futbal,“ pomenoval príčiny úpadku starosta.
Niet sa čím chváliť
M.Uhrinovi sa nepozdáva ani úroveň tunajšieho mládežníckeho futbalu. „V minulosti sme podchytili talenty z našej základnej školy. Častokrát išlo o chlapcov zo susedných dedín. V súčasnosti nám ich domovské obce zoberú do svojich klubov skôr, než ich objavíme,“ otvorene pomenoval neradostný stav. Preto starosta mládežnícku základňu v žiadnom prípade nepokladá za optimálnu.
Stolný tenis napreduje
Dôkazom je i nedávny turnaj O pohár starostu obce. „Mal úctyhodných šesťdesiat účastníkov,“ doplnil. Navyše, budkovský kolektív je stabilným účastníkom V.ligy, čiže Oblastných majstrovstiev okresov Michalovce a Sobrance. „Je to aj zásluha predsedu klubu Romana Pivarníka, otca a syna Mištaničových, ale aj iných zapálených ľudí,“ vysvetlil. Činovníci podchytili mládež, čo im prináša ovocie. „Môžu si vyberať zo širokej základne,“ podotkol. (janč)
