Treťoligové futbalové mužstvo Topolian postupne stráca svoj ešte jesenný lesk. Kým v prvej polovici sezóny nenašlo doma premožiteľa, v odvetnej časti už na vlastnom ihrisko po druhýkrát vyšlo naprázdno. Po Bardejove si odtiaľ tri body odviezla aj košická Lokomotíva.
Strata veľmi mrzí
Ďalšia domáca strata dosť zarmútila 30-ročného topolianskeho obrancu Vladimíra Chovana. „Bol to vlastne šesťbodový zápas. Ak by sme zvíťazili, bodovo by sme sa priblížili práve nášmu dnešnému súperovi. Keďže sme neuspeli, Lokomotíva nám zase o niečo viac ušla,“ smutne konštatoval odchovanec prešovského futbalu.
Mohlo to skončiť aj lepšie
Pritom zdôraznil, že za istých okolností mohlo jeho mužstvo dosiahnuť lepší výsledok. „Lenže nevyužili sme dve sľubné možnosti. A zase hostia nemali až takú veľkú hernú prevahu. Takže, aj tým dvom gólom v našej sieti sa dalo zabrániť,“ zhodnotil hráč, ktorý na jeseň 2006 obliekal dres Michaloviec.
Lokomotíva pridala
Treba však povedať, že po zmene strán Loky ešte viac pridala. A napokon to priznal aj V. Chovan. „Boli sme už akýsi bezradní. Nestrieľali sme na bránu. Našimi štandardnými situáciami sme vážnejšie neohrozili hosťujúceho brankára,“ poznamenal. Pasivita sa Topoľanom vypomstila už na začiatku II. dejstva, keď z kopačky Mišenčíka inkasovali druhý gól.
Znova zlá koncovka
„Aj napriek všetkému mohol byť výsledok iný. Nevyužili sme dve dobré šance, čo niekedy v pohode stačí na víťazstvo. Na nevyužitie šancí sme už doplatili aj v nedávnom domácom zápase proti Bardejovu. Práve vtedy sme utrpeli prvú domácu prehru v tejto sezóne,“ uviedol.
Špecifický súboj
V tomto súboji Vladimír Chovan zároveň nastúpil aj proti o 9 rokov mladšiemu bratovi Lukášovi. Ten chránil svätyňu košickej Lokomotívy. „Bolo to pre mňa špecifické stretnutie. Uvedomoval som si, že na druhej strane ihriska je môj brat. Veľa práce nemal. Až na jedno nedorozumenie s obrancom si svoj post bez problémov zastal,“ zhodnotil súrodenca. (janč)
