Do Michaloviec sa vrátil po štyri a pol roku. Martin Segľa pôsobil v michalovskej Dukle v sezónach 2009/2010 a 2010/2011, a zakaždým paril k lídrom tímu. Tridsaťročný útočník za zostávajúci čas získal rad skúsenosti aj z najvyššej súťaže a teraz je na čase, aby ich odchovanec prešovského hokeja, ktorý do Michaloviec prichádza z Humenného, zúročil aj v drese Dukly. O jeho očakávaniach, cieľoch či ambíciách sme sa na chvíľu porozprávali po piatkovom zápase s Prešovom (4:7).
Martin, po štyri a pol roku ste si znova zahrali za michalovskú Duklu. Čo zavážilo, že ste po skončení Humenného prijali práve ponuku od predstaviteľov tohto klubu?
„Som veľmi rád, že prišla práve ponuka zo strany Michaloviec. Boli aj iné, no keď prišla tá z Michaloviec, vôbec som neváhal. Pamätám si totiž časy, keď som tu pôsobil. Bolo tu výborné hokejové prostredie, fantastickí fanúšikovia a takisto poznám aj väčšinu chlapcov v kabíne. Som preto rád, že som práve v Michalovciach.“
Vy ste sezónu začali v tíme nováčika prvej ligy MHK Humenné. Ten však kvôli poruche na zimnom štadióne musel ukončiť sezónu predčasne. Čo hovoríte na takýto koniec nováčika?
„Je mi to veľmi ľúto. Ani ja, ani nikto z klubu, sme si takýto koniec určite nepredstavovali. Ľúto mi je aj pána Kovalského, ktorý do toho išiel ako my všetci, na sto percent. Od začiatku to však tam bol problém na problém. Všetko sa to kopilo a potom prišli problémy so strechou zimného štadióna. Keďže pomocnú ruku nepodalo ani mesto, klub musel svoje účinkovanie v prvej lige zanechať.“
Zažili ste už vo svojej kariére situáciu, že klub musí ukončiť svoje pôsobenie v súťaži kvôli poruche na zimnom štadióne?
„Ja som nezažil ani to, že klub ukončil pôsobenie predčasne. Dúfam, že to už ani nikdy nezažijem. Ako som však povedal, od začiatku bol problém za problémom a všetko to vyvrcholilo problémami so strechou. Pôsobenie v Humennom je už za mnou, teraz sa sústredím na michalovskú Duklu.“
Poďme teda k vášmu pôsobeniu v nej. Vy ste sa sem vrátili po štyri a pol roku. Paradoxom je, že ste si premiéru odkrútili proti materskému Prešovu.
„Určite som sa na svoju premiéru v michalovskom drese tešil. Výsledok je taký, aký je. Prešov podceňovať netreba, má svoje kvality. Mrzí ma hlavne výška prehry. Pokašľali sme začiatok, kde sme inkasovali rýchle tri góly. Síce sme ešte v prvej tretine strelili kontaktný gól, potom však prišli oslabenia, čo súper využil na ďalšie góly. Do zápasu sme sa mohli vrátiť opäť, no nepremenili sme šance. Aj ja som mal za stavu 4:6 dve dobré šance, Robo Marton ma ale vychytal.“
Bola podľa vás zlomovým momentom prešovská presilovka o dvoch hráčov, v ktorej najskôr hostia dali na 3:5 a potom v prevahe o jedného hráča na 3:6?
„Neviem, či to bol zlomový moment, no určite o výsledku táto presilovka veľa napovedala. Prešovčania majú svoju kvalitu v presilovkách, čo u nás ukázali. Dôležitým momentom zápasu však boli aj tri naše inkasované góly na začiatku. Po nich sme stále iba doťahovali náskok súpera a nakoniec sme to nedotiahli. Oni boli stále vo vedení a vyhrali zaslúžene.“
Poďme ešte k Michalovciam. Prichádzate sem krátko pred koncom základnej časti. S akými ambíciami?
„S tými najvyššími. Dukle sa síce teraz nedarí, no hovorí sa, že play-off je iná súťaž. Musíme sa do konca základnej časti zomknúť a potom v play-off ísť čo najvyššie. Dúfam, že sa nám to podarí.“
Po štyri a pol roku sa káder Dukly poriadne obmenil. Z toho, čo si pamätáte vy, tu neostal kameň na kameni.
„Z tohto predošlého kádra tu neostal asi nikto. Obmenilo sa to, no skoro všetkých chalanov poznám.“
Ako hovoríte, michalovskej Dukle sa momentálne nedarí. Veríte v to, že sa to v play-off zmení a dostanete sa aspoň medzi štyroch najlepších?
„Je verím, že v play-off neskončíme v prvom kole a pôjdeme ďalej. Treba ísť od zápasu k zápasu. Určite tu je dobré mužstvo, ktoré keď sa naštartuje, bude mať s nami problém každý. Je tu potenciál na to, aby sme sa vo vyraďovacej časti dostali ďaleko.“
Láka vás možno aj extraligová baráž?
„Určite, že áno. Ako som však povedal, treba ísť od zápasu k zápasu. Verím v to, že som sem na tri či štyri zápasy play-off neprišiel a že si ich zahrám podstatne viac.“
Proti Prešovu bola v hľadisku komornejšia atmosféra, akú si pamätáte z časov predchádzajúceho pôsobenia v Dukle. Čím si to vysvetľujete?
„Pamätám si, že divák bol v čase môjho pôsobenia tu našim hnacím motorom. Michalovský fanúšik je však veľmi náročný. Priznám sa, ani sa mu veľmi nečudujem, že aj v zápase s Prešovom vyjadroval svoju nespokojnosť piskotom. Nehrali sme totiž dobre. V hre nám vždy niečo chýbalo a divák to hneď spozoroval. Škoda toho, že sme ho nepotešili výkonom a pokašľali sme to aj vysokou prehrou.“
Peter Brendza
