files/g6epibozi5ymgi2t.jpg
Michalovce| Dukla Michalovce| Iuventa Michalovce| 1 BK MI| MFK Zemplín| ZOS Michalovce| Rimkat| TV Zemplín| CK Bomex
Noviny Zemplína
Hľadanie poďľa názvu
, meniny má , zajtra

Dominika Horňáková: Na zápas proti Maďarsku v Chemkostav aréne sa veľmi teším

Po prvýkrát hrá mimo domova. Odchovankyňa michalovskej hádzanej Dominika Horňáková sa po skončení minulej úspešnej sezóny, kedy sa s Iuventou tešila z troch získaných pohárov, rozhodla pre zmenu. Svoju ďalšiu kariéru spojila s Francúzskom, konkrétne s tímom Cercle Dijon, kde ju zlákala aj spoluhráčka z reprezentácie Martina Školková. Aké sú jej pocity z prvej legionárskej sezóny, ako vidí súčasné výsledky jej materského klubu a takisto aj o tom, čo hovorí na to, že 1. júna sa v Chemkostav aréne uskutoční prestížny kvalifikačný duel Sloveniek s Maďarskom, je už nasledujúci rozhovor.

Po skončení sezóny 2014/2015 si sa pobrala na svoje prvé angažmán mimo materského klubu Iuventy Michalovce. Čo ťa viedlo k odchodu? Za kým ti je z Iuventy najviac smutno?

„K odchodu ma viedlo predovšetkým to, že som chcela skúsiť aj zahraničný angažmán, keďže od začiatku svojej kariéry som pôsobila v materskom klube. Samozrejme som sa tešila na to, že spoznám nových ľudí, novú krajinu a v neposlednom rade, že mi pôsobenie v zahraničí pomôže k zlepšeniu mojich hráčskych kvalít. Smutno mi je za všetkými. V Iuvente som prežila predsa dlhé roky a spoznala množstvo dobrých ľudí a ja som sa na oblátku snažila klubu odvďačiť stále čo najlepšími výkonmi na palubovke.“

Za ďalšie pôsobisko si si vybrala Francúzsko, konkrétne celok Dijonu. Zavážilo aj to, že v tomto tíme hrá aj tvoja spoluhráčka z reprezentácie Martina Školková?

„Áno, zavážil aj tento faktor, veď je to len pozitívum, že v novom klube sa stretnem aj so slovenskou krajankou.“

Čo a kto ti najviac vo Francúzsku chýba a v čom je zase život v krajine „galského kohúta“ lepší oproti Michalovciam?

„Tak najviac mi samozrejme chýba rodina, priatelia a priateľ, ktorí aj keď som od nich ďaleko ma stále podporia a dodávajú mi potrebnú silu a psychickú pohodu. Nedá sa konkrétne povedať, čo je lepšie alebo horšie. Pozitíva sú aj na jednej, aj na druhej strane a s negatívami je to tak isto. Sú to odlišné krajiny, iní ľudia, iná mentalita a preto sa nájdu nejaké odlišnosti, či už v hádzanárskej oblasti, v stravovaní alebo v medziľudskej komunikácii.“

V Dijone sú známe aj iné športy. Napríklad futbalisti z tohto mesta hrajú aktuálne druhú najvyššiu súťaž, no v minulosti pôsobili aj v prvej francúzskej lige. Navštívila si už aj nejaký zápas tímu, ktorý je aktuálnym lídrom druhej francúzskej ligy, alebo si na vlastné oči videla nejaký iný šport v tomto meste či okolí?

„Konkrétne na futbalovom zápase som nebola, ale registrujem, že sa tunajším futbalistom darí. Bola som na zopár zápasov mužskej hádzanej a taktiež na mužský basketbal, ktorý je tu tiež dosť populárny a na ktorom je vynikajúca atmosféra.“

Boj o záchranu ich obišiel

Dijon sa opäť pohybuje na spodných priečkach tabuľky a reálne mu hrozil boj o záchranu. To sa však zmenilo vylúčením tímu Mios Biganos kvôli finančným problémom. V základnej časti ste obsadili poslednú ôsmu priečku. Čím si to vlastne vysvetľuješ? Je posledné miesto podľa teba reálnym vyústením, alebo ste si trúfali na vyššie priečky?

„Keďže počas sezóny bolo družstvo Mios Biganos vylúčené zo súťaže, bojom o záchranu sa vyhneme. Cieľom pred sezónou bolo dostať sa do play – off, takže v tomto smere nastalo určité sklamanie. Ale na druhej strane máme veľmi mladé družstvo, ktoré musí ešte zrejme nadobudnúť väčšie skúsenosti, aby sa do spomínaného play - off prebojovalo. V mnohých zápasoch nám tie skúsenosti chýbali, keď sme už prakticky vyhratý zápas nedotiahli do víťazného konca. Každý kto sledoval celú súťaž pozorne si už sám vytvorí názor, na to kde bola asi najväčšia naša slabina a prečo tomu tak bolo.“

Porovnaj francúzsku ligu s československou súťažou WHIL. Na akom mieste by sa podľa teba pohyboval Dijon vo WHIL?

„Ako som už spomínala, je ťažké porovnávať tieto súťaže. Vo Francúzsku sa hrá veľmi technická hádzaná, kde prevláda útočná hra nad obrannou, rozhodcovia prísnejšie hodnotia jednotlivé zákroky a v lige sa stretávame s hráčkami, ktoré predstavujú európsku či svetovú špičku. Vo WHIL už dlhé roky dominujú dve slovenské a dve české družstvá, ale aj vo WHIL niekedy dôjde k prekvapeniam. Nedovolím si teda tipovať na akej priečke by sa konkrétne Dijon pohyboval.“

Opíš trošku tvoje súčasné družstvo. Aké národnosti v ňom pôsobia a podobá sa štýl hádzanej, ktorý produkujete, na ten, akým hrá Iuventa? Kto je tvojim konkurentom na poste pivota?

„Tak väčšina družstva je francúzskej národnosti ale pôsobia u nás aj dve Srbky, jedna Ukrajinka, jedna Tunisanka a zastúpenie má vďaka mne a Mati Školkovej aj Slovensko. Štýl som už spomínala v predošlej otázke. Konkurentky? V prvom rade ich neberiem ako konkurentky, ale ako rovnocenné spoluhráčky. Konkrétne sú to tri mladé a nádejné Francúzky.“

Vedela by si si predstaviť vo svojom klube aj ďalšie spoluhráčky z reprezentácie, či nebodaj z michalovskej Iuventy?

„Prečo nie. Vedela by som si to predstaviť. Bolo by to len pozitívum pre družstvo, ale aj pre nás Slovenky, že máme ďalšiu slovenskú parťáčku.“

Michalovčankám nezávidí, verí v tretí triple v rade

Poďme na tému Iuventy Michalovce. Určite si aj ty zachytila jej tohtosezónne výsledky. Čo hovoríš na výsledky, ktoré zatiaľ dosiahli? Mimochodom, aký ohlas malo u teba ich vystúpenie v pohárovej Európe?

„Iuventu každý súťažný ročník vo WHIL považujú za favorita a s tým súvisí aj to, že sa chcú na ňu všetky družstvá vytiahnuť. Tým pádom sa aj tie najlepšie družstvá dostávajú pod tlak a nevyhnú sa v súťaži aj slabším chvíľkam, ale ja verím a viem, že majú na to, aby dosiahli opäť svoj vytúžený cieľ a získajú titul či prvenstvo vo WHIL. Čo sa týka pohárovej Európy, tak som im držala palce a sledovala, ako sa im darí. Je škoda, že nemali to šťastie a nepostúpili ďalej, aj keď Metzingen bol kvalitný súper, čo dokazuje aj to, že je už v semifinále Pohára EHF.“ 

Káder sa oproti minulej sezóne poriadne obmenil a omladil. Očakávala si, že aj potom budú Michalovčanky na čele interligovej tabuľky?

„Nedá sa povedať, že som to očakávala alebo neočakávala. Avšak, verila som, že budú figurovať na čele. Vedela som totiž, že s mládežou v Iuvente sa robí dobre a dievčatá, ktoré zostali aj naďalej pôsobiť v klube majú dostatočnú kvalitu na to, aby opäť okupovali tie najvyššie priečky. Aj preto verím, že okrem Slovenského pohára získajú aj majstrovský titul a takisto aj obhája prvenstvo vo WHIL, ku ktorému im už po sobotňajšej výhre v Moste veľa nechýba.“

Zatiaľ, čo tvoje bývalé spoluhráčky budú hrať opäť o majstrovský titul, teba čaká boj o spodné priečky v tabuľke. Nazávidíš im v tomto smere?

„Nemám im prečo závidieť. Ja im to prajem. Keď som hrala v Iuvente, tak sme každoročne bojovali o titul. Teraz o titul síce nebojujem, ale ani o záchranu nie. Máme pred sebou už len dva súťažné zápasy, ktoré môžeme odohrať bez stresu a s chuťou, keďže v lige, čo sa týka záchrany je už všetko rozhodnuté. Osobne sa riadim tým, že prehry resp. to, že sme na dne tabuľky, ma len motivuje k tomu, aby som zamakala na sebe ešte viac. Veď ako sa hovorí, v živote nie je dôležité koľko rán dostaneš, ale koľko dokážeš prijať, postaviť sa a napriek tomu ísť ďalej.“

Maďarky v Chemkostav aréne? Paráda

A sme pri reprezentácii. Kvalifikáciu o postup na kontinentálny šampionát vo Švédsku nemáte rozbehnutú najlepšie. Veríš v to, že ešte stále môžete vykresať iskierku nádeje na postup?

„Stále verím, že sa s tým ešte niečo dá spraviť. Keby som neverila tak, aký by to malo zmysel vôbec nastupovať na tieto zápasy? Máme pred sebou ešte dva dôležité zápasy a je len na nás, ako ich zvládneme. Za seba a verím, že aj za všetky dievčatá môžem povedať, že dáme do toho všetko, aby sme sa nakoniec na šampionát prebojovali.“

V poslednej reprezentačnej nominácii trénera Dušana Poloza sa ocitlo až šesť hráčok michalovskej Iuventy. K stáliciam Lucii Gubikovej, Adriane Medveďovej či Táni Fiľkovej – Trehubovej sa pridala aj mladá krv v podobe Márii Holešovej a Veroniky Habánkovej a takisto aj druhá naturalizovaná Ukrajinka Julia Kučerová. Tá nakoniec spoločne s Gubikovou kvôli zraneniu chýbala, no na ďalšie zápasy by už mala byť k dispozícii. Potešila si sa aj jej prítomnosti?

„Samozrejme potešila som sa jej prítomnosti. Julka je šikovná, talentovaná a určite má našej reprezentácii čo ponúknuť. Verím, že to bude už v najbližšom zápase s Maďarskom.“

Spomínaš domáci zápas s Maďarskom. Ten sa uskutoční 1. júna v michalovskej Chemkostav aréne. Určite sa na stretnutie s atraktívnym súperom pred dá sa povedať tvojim domácim hľadiskom veľmi tešíš. Čo ťa prvé napadlo, keď si sa dozvedela o tom, že sa zápas s Maďarskom bude hrať v tvojich rodných Michalovciach a čakala si, že na ďalší zápas v Chemkostav aréne nebudeš čakať veľmi dlho?

„Prvé ma napadlo to, že konečne aj my dievčatá z východu budeme môcť hrať doma a že nás môžu prísť povzbudiť naši najbližší. Pre mňa je to dvojnásobná radosť, keďže už skoro rok som mimo domova. Veľmi som sa tomu potešila, bola to parádna správa.“

Veríš, že michalovské prostredie vás môže nakopnúť k zdolaniu súpera najťažšieho kalibru?

„Nie je to len o prostredí, ale pre nás michalovské rodáčky alebo hráčky, ktoré reprezentujú Iuventu, bude toto prostredie vyvolávať len pozitívne emócie a môže nám to len pomôcť. Verím, že napriek tomu, že zápas sa odohrá na východe Slovenska, bude atmosféra minimálne rovnaká, keď nie lepšia. Takže verím, že skalní resp. verní fanúšikovia si nájdu cestu aj do Chemkostav arény a budú našim tzv. ôsmim hráčom v poli.“

Peter Brendza



Uverejnené: 30.03.2016 18:08:06 files/pxtohu7hqxuwm5p4.jpg
Práca v Michalovciach
Práca Michalovce
Reklama
files/nwmbaks2nfraja7t.jpg
Súťaž
tipovanie
Anketa
Miniaplikace
Pracovné ponuky
tipovanie
Reklama
files/vkppqjvkfnwv56pv.jpg
Facebook
Kontakt
redakcia@novinyzemplina.sk

Návštevnosť
TOPlist
©2012 Noviny Zemplína
Generované redakčným CMS systémom HEMERA spoločnosti NIKA PRESS s.r.o.