Nepriaznivá séria michalovských futbalistov bez domáceho víťazstva sa skončila. Vyše pol roka, konkrétne 189 dní, čakali „žlto-modrí“ na to, aby pred vlastnými fanúšikmi v majstrovskom zápase zabrali naplno.
Nakoniec to vyšlo v zápase so Senicou so scenárom, ktorý by možno nenapísal nik zo známych spisovateľov "trillerov". Po tom, čo hostia zásluhou Ladislava Almašiho v 82. minúte vyrovnali na 1:1, Michalovčanom sa vrátili hororové myšlienky na predchádzajúce dva domáce súboje so Zlatými Moravcami a Dunajskou Stredou. Aj v nich boli lepším tímom, no zakaždým doplatili na koncovku a keď boli hostia maximálne efektívni, zápasy skončili výsledkami 1:1. V nadstavenom čase ale prišlo domáce vykúpenie, keď sa na dvakrát presadil Dominik Kunca. „Keď sme inkasovali vyrovnávajúci gól, hovoril som si, že to asi nie je ani možné. Už ani neviem, po koľkýkrát sme inkasovali gól v záverečných minútach. Stále som si však hovoril, že šťastena nás nemôže donekonečna obchádzať a príde aj k nám,“ uviedol strelec rozhodujúceho gólu. Po jeho presnom zásahu vypukla na štadióne obrovská eufória. "Bolo to veľmi krásne. Takto to má byť," pokračoval Dominik Kunca.
Čiperného útočníka či ofenzívneho stredopoliara k aktivite nabádal počas týždňa aj tréner Stanislav Griga. „Hovoril, že mám byť stále pripravený a že šanca príde. Takisto spomínal, že si mám na ňu počkať a môžem to byť práve ja, kto rozhodne. Som veľmi rád, že sa jeho slová naplnili a bol som to práve ja, kto rozhodol o našom víťazstve,“ skonštatoval rodák zo Strážskeho Dominik Kunca. Ten následne opísal gólový moment, ktorý rozhodol o tom, že Michalovčania po pol roku znova na domácom trávniku zabodovali naplno. „Marián Kelemen to nakopol do šestnástky, lopta sa dostala od Tomáša Sedláka až ku mne. Prvú šancu som síce ešte nepremenil, no druhú už áno.“
S hernou činnosťou michalovských futbalistov bola spokojnosť aj v minulých zápasoch. Neprichádzali však góly, ktoré oberali Zemplínčanov o dôležité body. Tak to bolo aj v ostatných dvoch domácich dueloch, ako aj v poslednom na pôde Ružomberka. Keď Michalovčania znova inkasovali v záverečnej desaťminútovke, zdalo sa, že šťastena sa od nich opäť odvrátila. „To, čo som si po inkasovanom góle pomyslel, radšej hovoriť nebudem. Bolo by to iba ťažko publikovateľné...“, poznamenal strelec prvého michalovského gólu Filip Serečin. Ten v osemnástej minúte dostal loptu od faulovaného Martina Koscelníka a následne si krížnou strelou otvoril michalovský gólový účet. „Po prvom góle sme prestali hrať. Je to pre mňa nepochopiteľné. Zatiaľ, čo súper ožil, my sme nevedeli podržať loptu,“ uviedol na margo inkasovaného gólu Filip Serečin.
Šťastena však bola zrejme už unavená a doráňaná zo spálených šancí michalovských futbalistov, a tak sa rozhodla sadnúť si aj na nich. „Ja som si už hovoril, že nie je možné, aby sme tretíkrát v rade stratili takto dobre rozohraný zápas. Som veľmi šťastný, že sme v nadstavenom čase rozhodli o našom víťazstve,“ podotkol odchovanec košického futbalu v službách MFK Zemplín Michalovce.
Na rozdiel od Zemplínčanov, ich hlavný súper v boji o záchranu Skalica doma prehral gólom z nadstaveného času s Myjavou (1:2). Rozdiel medzi posledným a predposledným tímom je tak tri kolá pred koncom opäť štvorbodový. Michalovčania v nich majú dosť ťažké vyžrebovanie. Najskôr sa predstavia na ihrisku rozbehnutej Trnavy a potom prídu na rad dva domáce zápasy so Slovanom Bratislava a Žilinou. „Verím, že ešte nejaké body získame. My by sme chceli bodovať tak v Trnave, ako aj v domácich zápasoch. Naším cieľom v zostávajúcich stretnutiach je čo najskôr uhrať záchranu,“ dodal na záver Filip Serečin.
Peter Brendza
