Už sme si v posledných rokoch zvykli, že hádzanárky Iuventy Michalovce predtým na Slovensku a teraz už aj na celom Česko-slovensku sú dominantným tímom a ostatné družstvá im pozerajú iba na chrbát. Spolu so Šaľou rekordér v počte majstrovských titulov ťahá aktuálne šnúru šiestich slovenských titulov a troch získaných pohárov v nadnárodnej česko-slovenskej súťaži WHIL. Na pohárovú Európu je to však málo a o tom sa v Iuvente presviedčajú každý rok. A výraznejšie slovo v nej nepovedali ani tentoraz. Opäť totiž dostali iba facky, ktoré im najskôr v septembri v kvalifikácii o Ligu majstrov uštedrili slovinský RK Krim Mercator Ľubľana či poľský Lublin a teraz aj maďarský Fehérvár.
Michalovčanky tak opäť končia, tam, kde vyspelé tímy Európy iba začínajú. Na maďarský Fehervár v treťom kole Pohára EHF nevyzreli a po prehrách 23:28 a 19:27 si skupinovú fázu európskeho pohára č.2, ktorá bola ich cieľom, nezahrajú. Ba nemuseli sa dostať ani do tretieho kola. Šikovným funkcionárskym ťahom však vedenie využilo možnosť štartu v predkole Ligy majstrov a automatické nasadenie do druhého kola Pohára EHF, kde dostal slovenský šampión asi najľahšieho súpera, finančnými suchotami zdecimovaný rumunský Ploješť. Toľko k európskym pozitívam. Negatív je omnoho viac. Už pred sezónou sa hovorilo, že klub sa konečne chce dostať do skupinovej fázy európskeho pohára, čo by bol v obrovskej konkurencii, výnimočný úspech. Na ten ale v Iuvente ešte nedorástli a bojím sa povedať, že v najbližších rokoch ani nedorastú. Iba priemerný maďarský tím totiž jasne ukázal, kam patrí víťaz česko-slovenskej WHIL v Európe. Ukázal, že patrí iba do slabšieho priemeru a bude mať čo robiť, aby sa to zlepšilo.
Už po prvom zápase tretieho kola, kedy bolo každému zrejmé, že Iuventa cez Fehérvár prejde iba veľmi ťažko, sa objavili hlasy o tom, že iba interligové zápasy cestu do vyspelej Európy Michalovčankám nevydláždia. Kvalita WHIL-ky totiž každým rokom klesá a kto hovorí niečo iné, je buď slepý, alebo hádzanej absolútne nerozumie. V priebehu tohto roka sa to ukázalo už dvakrát. Najskôr v januári, kedy Iuventu v boji o štvrťfinále Pohára EHF čakal nemecký Metzingen. Ten v príprave na dôležité dueli odohral v decembri a januári ligové dueli napríklad proti Thuringeru, Lipsku či Leverkusenu, zatiaľ, čo Iuventu mal pripraviť iba duel s Prešovom... Teraz to bolo podobné. Zatiaľ, čo hráčky Fehérváru hrajú v silnej maďarskej lige, Michalovčanky sa musia uspokojiť iba s konfrontáciou so slovenskou a českou špičkou, ktorá ich na vyspelú Európu nepripraví.
Kde hľadať riešenia problému. Veľa ich niet. V Iuvente by sa jednoznačne mali zamerať cestou mužského Tatrana Prešov. Ten hráva okrem domácej súťaže aj nadnárodnú SEHA ligu, kde týždeň, čo týždeň absolvuje ťažké zápasy. Žiaľ, podobnú alternatívu ženy nemajú, pretože takáto súťaž v ženskom meradle neexistuje. Druhým možným krokom je účasť v silnej maďarskej lige. Ani tú však momentálne nevidíme ako reálnu. To, ako priemerný klub tejto ligy, ktorému aktuálne patrí miesto v druhej polovici tabuľky, pozametal s Michalovčankami, si určite všimli aj lídri súťaže a určite by momentálne so štartom slovenského šampióna v ich súťaži nesúhlasili.
Ísť to však takto ďalej nemôže. Iuventa potrebuje konfrontáciu, ktorá jej hráčky posunie. Nepotrebuje hrať zápasy s Pískom, bratislavským ŠKP, či Trenčínom. Potrebuje sa merať s tímami, ako sú napríklad Fehérvár, Debrecen, Kišvarda či spomenutý Metzingen. Iba vtedy môžu jej hráčky preraziť v pohárovej Európe, čo je aj veľký sen majiteľov klubu. Riešení však na tento problém veľa nie je. Možno jedno. Vedenie klubu by malo využiť svoje diplomatické styky a začať spolupracovať na vytvorení nadnárodnej súťaže podobajúcej sa mužskej SEHA lige. Veď aj v strednej Európe je rad tímov, ktoré sa boria s rovnakými problémami. Zrejme proti by boli v Maďarsku Gyor alebo Ferencváros, no nie by zrejme nepovedali v Debrecíne, Kišvárde či spomenutom Fehérvári. Keď k tomu pridáme český Most, rakúske Hypo Niederosterreich, poľský Lublin, ukrajinské Karpaty Užhorod a nejaké kluby z Rumunska, Srbska, či Slovinska, súťaž by mala určite cveng. Na úvod nie najhorší nápad, však? Na druhej strane, o to by sa mali snažiť aj národné zväzy, ktorým by malo záležať na tom, aby kluby v ich krajine a s nimi aj reprezentácie napredovali.
Ako som hneď v úvode spomenul, čo stačí na česko-slovenskú scénu, vôbec nestačí na pohárovú Európu. Samozrejme, je to aj o peniazoch a na ďalšiu súťaž by v klube museli zvýšiť aj rozpočet. Na druhej strane, príde zvýšený divácky záujem. Diváka totiž už nezaujíma konfrontácia s Pískom či Olomoucom, čo jasne ukázal na návšteve v Chemkostav aréne. Ten chce vidieť kvalitnejších súperov. Vo vedení klubu by sa mali zamyslieť nad tým, dokedy chcú byť „iba“ jednookým československým kráľom. Po ďalšej európskej facke by mali prísť kroky, ktoré by smerovali k zlepšeniu aktuálnej situácii. Najhoršie by teraz bolo biť sa po pleciach, akí sme dobrí, keď sme „naložili“ Trenčínu či Písku. Keď sa tak stane, Iuventa navždy ostane „iba“ spomenutým česko-slovenským jednookým kráľom medzi ostatnými slepými, ktorí sa budú snažiť jej to aspoň jedno vidiace oko zakaždým vypichnúť. V Európe ale v tomto prípade pre vyspelé tímy bude iba fackovacím panákom...
Peter Brendza
