Aj keď väčšina hokejových priaznivcov už pozerá na piatok 5. mája, kedy sa v Paríži a Kolíne začínajú majstrovstvá sveta ich obľúbeného športu, my sa ešte vrátime k šampionátu do 18 rokov, ktorý sa konal v Poprade a Spišskej Novej Vsi. Na ňom slovenskí mladíci ukázali, že s hokejom v našej krajine to nemusí byť až také zlé, ako niektoré hlasy hovoria. Zverenci trénera Norberta Javorčíka odohrali vyrovnané partie tak s Fínmi, ako aj s Kanadou či vo štvrťfinále s Ruskom, kde boli podľa väčšiny lepším tímom. Žiaľ, niekdajší „veľký brat“ bol šťastnejší a gólom v predĺžení rozhodol, že vytúženú medailu na krk slovenských mladíkom nezavesia. Slováci ale dokázali to, čo je niekedy možno ešte viac ako cenný kov. Ukázali chuť, entuziazmus a naľade nechali srdce. Sme veľmi radi, že v tíme sa nestratil ani odchovanec michalovského hokeja Pavol Regenda. Ten v piatich zápasoch zaknihoval jednu asistenciu, v tabuľke plus/mínus skončil s dvoma bodmi.
Atmosféra na jednotku
Sedemnásťročný mladík, ktorý v lanskej sezóne výraznou mierou pomohol dorastu k postupu do Extraligy, bol z domáceho šampionátu nadšený. „Organizácia bola perfektná, atmosféra v hľadisku na jednotku. Na našich zápasoch bola taká, že niekedy nebolo počuť ani vlastného slova. Divákom treba zložiť poklonu, pretože boli perfektní a pre nás boli pravidelne siedmym hráčom, ktorý nás hnal dopredu. Pred takouto atmosférou sa ani nedá hrať zle,“ zneli dojmy Pavla Regendu z domáceho šampionátu. Samozrejme, aj on mal v publiku svoj fanklub. „Najbližší nemohli na tomto šampionáte chýbať. Nevynechali ani jeden zápas a boli mojou oporou.“
Pavol Regenda so sestrou Andreou, ktorá sa takisto venuje športu, keďže hráva basketbal za 1. BK D Michalovce
Medaila ďaleko nebola
Odchovanec michalovského hokeja sa v tíme svojich úloh zhostil viac ako dobre. „V tíme som mal viac defenzívnych úloh. Na strieľanie gólov tam boli iní chalani (smiech...). Som rád, že keď som bol na ľade, nedostali sme ani jeden gól. Samozrejme, v útočnej činnosti som videl rezervy a na tom určite chcem popracovať, aby som sa zlepšil aj v týchto činnostiach,“ skonštatoval mladík, ktorý túto sezónu začal v reprezentačnom projekte do osemnásť rokov a zakončil v Trenčíne titulom majstra Slovenska v doraste a striebrom v juniorke. Tretiu medailu, tú najcennejšiu zo svetového šampionátu do svojej zbierky nepridal. „Myslím, že nebola ani ďaleko. Hra bola z našej strany dobrá. Chýbalo nám viac šťastia. Naše ambície boli vyššie, ako skončiť vo štvrťfinále. Chceli sme medailu, no nevyšlo to. Veľká škoda zápasu s Ruskom. Myslím si, že sme boli lepším tímom, mali sme viac šancí, no prišiel smolný okamih v predĺžení a ich gól, na ktorý sme už odpovedať nemohli. Žiaľ, aj takýto je hokej,“ vracia sa Pavol Regenda k azda najsmutnejšiemu okamihu svojej kariéry, keď ruský útočník Slepcov v ôsmej minúte predĺženia gólom poslal svoj tím do bojov o medailu a Slovákom ukončil sezónu, o čosi skôr, ako dúfali.
Aj napriek obrovskému sklamaniu, ktoré vládlo v slovenskej šatni, pozerá Pavol Regenda na nedávno skončený šampionát s pozitívnymi pocitmi. „Ukázali sme, že hokej hrať vieme. V ani jednom zápase sme neprepadli, hrali sme vyrovnané partie s Fínskom aj Kanadou, v niektorých fázach zápasu sme boli lepší ako Rusi. Základom bola výborná partia a vynikajúci realizačný tím. Netajím, že sklamanie po zápase s Ruskom bolo obrovské. Chceli sme totiž medailu. Na druhej strane, za predvedené výkony sa hanbiť určite nemusíme,“ podotýka michalovský útočník, ktorý v niektorých momentoch na ľade pripomínal Michala Handzuša. „Ako som už spomenul, základom bol kolektív. Hrali sme jeden za druhého. Bolo úžasné, ako sme dotiahli nepriaznivé skóre zo zápasov s Fínskom a Kanadou. Práve tam sa ukázala sila tímu a aj jeho potenciál. Myslím si, že náš ročník ešte nepovedal v slovenskom hokeji posledné slovo,“ presvedčivo dodáva Pavol Regenda.
Zámorie zatiaľ nie, láka ho Sever Európy
Odchovanec michalovského hokeja je s nedávno skončenou sezónou, ktorú chcel vyšperkovať treťou medailou, spokojný. „Prevládajú pozitíva. Bolo veľmi dobré, že som zvolil cestu v projekte do osemnásť rokov, kde som bol na očiach reprezentačných trénerov. Teší majstrovský titul aj striebro v Trenčíne, takisto aj to, že som si mohol zahrať na domácich majstrovstvách sveta. Tretia medaila síce neprišla, no aj tak musím byť spokojný,“ podotýka odchovanec michalovského hokeja, ktorý už myslí na nasledujúcu sezónu. „Debatoval som s agentom, s ktorým sme sa zhodli, že by bolo na čase skúsiť zahraničie. Ak mám pravdu povedať, zámorie ma momentálne príliš neláka, skôr by som to chcel skúsiť na Severe Európy,“ pokračuje Pavol Regenda.
Ten osemnástku oslávi až v decembri tohto roka, zámorský draft sa ho teda bude týkať až na budúci rok. „Kto by nechcel byť draftovaný a zahrať si v NHL? Asi každý. Týka sa to aj mňa. Keďže terajší draft nestíham, mám pred sebou ešte jednu sezónu presvedčiť skautov, aby si vybrali aj mňa. Určite je to aj mojím snom zahrať si v najlepšej súťaži sveta. Na to však ešte musím na sebe veľa pracovať,“ dodáva na záver urastený útočník.
Peter Brendza (foto facebook Pavol Regenda)
