Mládežnícky hokej v Michalovciach má za sebou ďalšiu úspešnú sezónu. Tretiaci sa stali víťazmi regionálnej súťaže a sú tak v histórii HK Mládež Michalovce prvým tímom, ktorým sa to podarilo. Dorastenci úspešne bojovali vo svojej premiérovej extraligovej sezóne. Nakoniec desiatym miestom splnili stanovený cieľ - zachrániť sa a dokonca si zahrali v play-off. V sezóne 2017/2018 nebudú jediným michalovským tímom v najvyššej Extralige, keďže sa do Top dvanástky prebojovali aj kadeti. O úspešnej sezóne, ale aj plánoch do tej nastávajúcej, sme sa porozprávali s prezidentom HK Mládež Michalovce Richardom Mašlankom.
Pán prezident, máte za sebou sezónu 2016/2017, v ktorej sa klub opäť posunul ďalej. Môžete ju hodnotiť ako úspešnú?
„Som rád, že ju takto hodnotiť môžeme a to nie je iba z pohľadu výsledkov. Podarilo sa nám udržať počty v hokejových triedach a našu základňu sme dokonca rozšírili. Práve na tom chcem stavať, aby tu bola kvantita a v nej sa určite nájde pri dobre vykonanej práci aj kvalita. Pokračovali sme v projektoch materských škôl, čo sa nám v minulosti oplatilo. Úspešný sme boli aj v tímoch, som veľmi rád, že to, čo sme si pred sezónou s kadetmi predsavzali, sme aj naplnili. Pri dorastencoch sme veľké ciele nemali, bola to ich prvá sezóna v Extralige, no sme veľmi radi, že sa nestratili, ba naopak, chlapci ukázali svoj potenciál. Družstvo postúpilo do play-off, s čím môžeme byť spokojní. Mrzí ma, že sa štvrtáci nedostali medzi najlepšiu slovenskú šestku na turnaj Orange Cup. Postup im ušiel tesne, keď rozhodujúci duel s Košicami prehrali 10:11. Jednak tréneri, rodičia ale hlavne chlapci si postup do Bratislavy za vynaložené úsilie zaslúžili. Trošku ma mrzí juniorka. Bola to asi najťažšia sezóna, odkedy ju máme. Pred sezónou zostava na papieri síce vyzerala pekne, realita ale bola iná a v priebehu sezóny sme takmer pravidelne hrali iba na dve päťky. Juniorka je problémom michalovského hokeja, ale aj celoslovenského. Obrovským problémom je zaraďovanie mladých hráčov do mužských tímov a som presvedčený, že bez toho sa ale slovenský hokej neposunie ďalej. Ťažké srdce na Duklu nemám, no za tie roky sa nedáva priestor mladým hokejistom. Pre mňa ako dlhoročného hokejového funkcionára je iba jediná cesta, ako posunúť ďalej slovenský hokej a to je dávať viac šancí talentovaným mladíkom, dávať im dostatočný priestor a tie výsledky sa musia dostaviť. Práve prvá mužská liga je na to ideálna, aby v nej šancu dostávali mladí hráči a nie hokejisti, ktorí sa chystajú ukončiť kariéru. Prvá liga nie je na to, aby si tu prišli „privyrobiť “ zahraniční hráči a tí, ktorí končia kariéru.... Ale samozrejme to dnes nie je problém len michalovského, ale aj celoslovenského hokeja.“
Dorastenci boli doslova hodení do vody. V prvej sezóne ale ukázali, že vedia plávať aj vo vodách najvyššej súťaže. Presvedčivo splnili stanovený cieľ vyhnúť sa bojom o záchranu a zahrať si play-off. Očakávali ste takýto scenár?
„Je pravdou, že v kádri ostalo veľa hráčov s ročníkom narodenia 1999. Išlo nielen o hráčov, ktorí boli do počtu, ale aj tých, ktorí boli nositeľmi kvality. Očakával som, že to ľahká sezóna pre nich nebude, ale na druhej strane som vedel, že chlapci majú na to, aby hrali o stred tabuľky. Na úvod sme nemali priaznivé vylosovanie, hrali sme až jedenásť zápasov doma, čo nie je niekedy dobré. Chlapci totiž na začiatku hrali doma pod väčším tlakom, navyše sme mali aj tých najťažších súperov. Postupom času sa chytili, mali výborné pasáže sezóny, v ktorých bodovali. Veľmi nám pomohol návrat Dominika Verbického z reprezentačného projektu do osemnásť rokov. V bráne podával výborné výkony Bindas, no a som rád, že sa z pohľadu individualít presadila dvojica Borov - Vereš, ktorým v kanadskom bodovaní patrili prvé priečky v súťaži. Teší ma aj fakt, že v dorasteneckom tíme dostali priestor najtalentovanejší kadeti. Tým to pomohlo aj k tomu, že sa dostali do reprezentačných výberov, Matej Farkaš si zahral za šestnástku, Jakub Ragan za pätnástku, Lukáš Lačný v sedemnástke. Teraz na našich dorastencov čaká druhá sezóna v najvyššej súťaži, o ktorej sa hovorí, že je ťažšia ako tá prvá. Uvidíme, ako sa s tým chlapci vysporiadajú, no ja verím, že ten kolektív, ktorý tu ostal, to zvládne a dorasteneckú extraligu budeme mať ešte dlho.“
Ďalším úspechom klubu je účasť Pavla Regendu na majstrovstvách sveta do osemnásť rokov, ktoré sa hrali v Poprade a Spišskej Novej Vsi. Michalovský odchovanec na nich nesklamal a ukázal, že aj na Zemplíne sa rodia hokejové talenty. Ako vnímate to, že sa dostal do konečnej nominácie a zahral si na šampionáte?
„Sme veľmi radi, že sa Paľo dostal do záverečnej nominácie na MS. V projekte reprezentačnej osemnástky sme počas sezóny mali dvoch zástupcov, okrem Paľa aj Domina Verbického. Som rád, že sa Paľo Regenda predstavil vo výbere najlepších juniorov sveta a potvrdil, že dokážeme v Michalovciach vychovať hráčov pre reprezentáciu Slovenska. Bol som priamo na niekoľkých zápasov, kde som si všímal aj jeho výkony. Hral dobre a určite nesklamal, mohol to trošku okoreniť nejakým gólom, no aj tak treba povedať, že predvádzal výborné výkony a michalovskému hokeju rozhodne hanbu neurobil.“
V najvyšších súťažiach budete mať dva tímy - dorastencov a kadetov. Aké budú ich ciele?
„Pre kadetov je super to, že ich čakajú ťažké zápasy s najkvalitnejšími tímami v rámci Slovenska. Môžu tak ísť výkonnostne hore. Dobré je na tom to, že práve ťažké zápasy im uľahčia prechod do dorasteneckej kategórie. Je rozdiel totiž hrať proti Trenčínu či Slovanu Bratislava, ako proti Bardejovu alebo Trebišovu.“
Spomínate, že sklamaním je juniorka. Aká je jej budúcnosť?
„V apríli sme si dali na papier dvadsaťdeväť mien, ktoré by mohli za nás hrať v juniorke a ten zoznam vyzeral veľmi dobre. Ja osobne som so všetkými týmito hráčmi rozprával, všetci mi potvrdili záujem hrať hokej. Pokiaľ by to tak bolo a všetkých týchto hráčov by sme mali k dispozícii, cieľom juniorky bude postup do Extraligy. Aká je však realita? Začala prvá fáza letnej prípravy a na tréningy chodí, sedem, osem hráčov. Takto sme si to určite nepredstavovali. Mali sme s chlapcami pohovor, všetci prisľúbili, že začnú trénovať. Rozumiem tomu, že sa blížia maturity a niektorým cezpoľným chlapcom sa tu chodí ťažko. Budeme s tým musieť niečo robiť. Sami chlapci by si však mali uvedomiť aj to, že majú šancu nielen v juniorke, ale aj v tíme Dukly, keďže od novej sezóny by v prvej lige malo povinne hrať za každé mužstvo sedem hráčov do 23 rokov.“
Vzťahy medzi oboma michalovskými klubmi neboli v minulosti najlepšie. Aká je situácia dnes?
„Tu nie je žiadny problém. Vzťahy medzi nami boli počas posledných rokov štandartné. Prebiehala komunikácia medzi trénermi navzájom, ako aj medzi vedením. Myslím, že to chce iba to, aby v Dukle mali s mladými hráčmi trpezlivosť a dávali im priestor ďalej sa posúvať.“
Je možná vízia spojenia klubov do jedného celku?
„O tom sa rozprávame s vedením mesta veľmi veľa hlavne v poslednom roku. Práve samospráva je našim hlavným donorom v rámci financií. Je len otázka, či nastal ten čas. Naším spoločným cieľom musí byť, aby v prvom tíme hralo čo najviac Michalovčanov. Táto cesta je dnes už možná. Dávam za príklad futbalistov, kde je v prvom tíme veľmi veľa odchovancov, či hráčov, ktorí prešli mládežníckymi tímami.“
Peter Brendza
