Kolísavá účasť členov najstaršieho michalovského KST Turista (raz skoro všetci, druhýkrát skoro nikto) poznačila aj ich posledný výlet.
Túru začali hneď za obcou Beňatina obzretím si zaplaveného bývalého kameňolomu (čistučká priezračná voda) s obrovskou „skamenelinou“ ryby na jednej z náprotivných príkrych stien. Ďalšie kroky ich viedli na tri nevysoké kopčeky vo východnej časti Vihorlatských vrchov podcelok Popriečny v takzvanej Zavihorlatskej pahorkatine s nádhernými kruhovými výhľadmi do dolín Beňatinskej a Podhoroďskej vody či na neďaleké pohorie Popriečny, s najvyšším vrcholom Vetrovou skalou (1024 m n. m.) priamo na hranici s Ukrajinou. Prvý zdolali najvyšší z nich Paprtný vrch (621 m n. m.), pokochali sa okolitou už spomínanou panorámou a cez sedielko zbehli na neďaleký Veľký Osojík (524 m n. m.). Prechod na posledný vrchol – Malý Osojík (441 m n. m.) bol pre zdatných turistov sťaby „malina,“ takže si pridali ešte jeden výstup na 492 m n. m. vysoké Beňatinské bralo, pozostávajúce z vápencových morfologicky veľmi nápadných tvrdošov. V závere túry prešli obcou Beňatina, na začiatku 15. storočia známou ako podhradie Tibavského hradu, postaveného v 13. storočí na severovýchode od obce Podhoroď a nie akoby človek očakával v obci Tibava, známej to pravekej lokalite. Zámer navštíviť ešte národnú kultúrnu pamiatku (NKP) zrubovú kultovú stavbu dreveného kostolíka svätého Michala Archanjela z r. 1836 v susednej obci Inovce majúcu aj turistickú známku č. 446 (
Priam ideálne počasie, síce pod mrakom, čo v hôľnatom teréne bezpochyby nevadilo, ba i slniečko sa párkrát ukázalo, vyhovovalo všetkým na tejto necelých 15 km dlhej púti.
Anton Hasák
