Michalovce sa v minulých dňoch stali hlavným mestom dievčenskej európskej hádzanej. V metropole Zemplína sa totiž od 10. do 20. augusta uskutočnili majstrovstvá Európy hráčok do 17 rokov. Dve haly – Chemkostav aréna a Mestská športová hala videli dokopy 56 zápasov kontinentálnej elity v tejto kategórii. Šampionát určite nesklamal, ani samotnými zápasmi, no treba povedať, že ani organizačne. Slovenský hádzanársky zväz opäť ukázal, že organizáciu samotného veľkého turnaja zvláda. O šampionáte sme sa po jeho skončení porozprávali s prezidentom SZH Jaroslavom Holešom.
Za nami je druhý veľký mládežnícky šampionát, ktorý v priebehu roka zorganizovalo Slovensko. Ako ho hodnotíte z vašej pozície, prezidenta Slovenského hádzanárskeho zväzu?
„Určite kladne! Z organizačného hľadiska si myslím, že sme šampionát zvládli. Ľudia v oboch halách si plnili úlohy na jednotku. Zo strany Európskej hádzanárskej federácie vidíme obrovskú spokojnosť. Nepočuli sme od nich žiadne sťažnosti, naopak, vyzdvihli celkovú úroveň šampionátu. Organizáciu sme teda zvládli na výbornú. Touto cestou chcem 
poďakovať všetkým ľuďom, ktorí sa organizačne podieľali na šampionáte. Nebolo ich málo a svoje úlohu si plnili na výbornú. Druhý moment, ktorý chcem vyzdvihnúť, je to, že sa nášmu tímu podarilo udržať v A – kategórii majstrovstiev Európy, čo bolo naším cieľom. Je to veľmi dôležité pre budúce generácie.“
Boli Michalovce pre vás správnou voľbou?
„Áno boli. Je tu dostatok ubytovacích kapacít, navyše aj tri haly, kde sa dá hrať či trénovať. Mesto takisto k tomu pristúpilo veľmi zodpovedne. Veľa nám pomohla aj Iuventa Michalovce. Chemkostav aréna je jedna z najmodernejších hál možno aj v strednej Európe. Viac práce sme mali s Mestskou športovou halou, no aj tam to po úpravách vyzeralo na úrovni.“
Dá sa teda očakávať, že v Michalovciach nebola reprezentácia naposledy?
„Verím, že nebola. V najbližšej dobe síce neplánujeme organizovať nejaký šampionát. Ak by
sa ale naskytla nejaká príležitosť, Michalovce budú pre nás jasnou voľbou.“
Dobre, poďme k vystúpeniu slovenských reprezentantiek. Vy už ste niečo naznačili v predošlej odpovedi, ale spýtame sa ešte raz. Aká je spokojnosť s dvanástym miesto?
„Je s tým spokojnosť. Určite nás mrzí to, že pri troške šťastia to dokonca mohlo byť aj ôsme miesto, no ani dvanáste miesto nie je najhoršie. Jedenáste miesto zaručujúce účasť na svetovom šampionáte sme si mohli vybojovať aj sami. Stačilo zdolať buď Švédsko, alebo Holandsko či Čiernu Horu. V týchto zápasoch dievčatá predviedli solídne výkony a v každom jednom nám chýbal aj kúsok šťastia. Musím povedať, že za rok urobili obrovský výkonnostný progres. Naším stropom na šampionáte bolo víťazstvo s neskorším finalistom Nórskom. To bol zápas, kedy sme mali dobrý deň, kedy nám vyšlo všetko, čo sme potrebovali. Ten horší sme si vybrali proti Španielsku, kedy to dievčatá nezvládli asi mentálne. Potom sa však rozbehli a v každom ostatnom zápase podali dobrý výkon. Sme veľmi radi, že sa dievčatá udržali v elitnej kategórii, čo je veľmi dôležité pre smerovanie jednotlivých reprezentačných tímov. Aj teraz sa ukázalo niekoľko, ktoré, keď budú na sebe pracovať, v budúcnosti by mohli byť adeptkami na reprezentačný dres. Hovorilo sa aj o tom, že ťahúňkami boli hráčky, ktoré pôsobia vonku, no ja by som o tom 
takto nehovoril. Najlepšou strelkyňou tímu bola Martina Popovcová, podržala nás aj brankárka Kondášová, ktoré pôsobia na Slovensku.“
Je potenciál týchto dievčat v budúcnosti nahradiť generáciu, ktorá momentálne pôsobí v seniorskej reprezentácii?
„Ja si myslím, že určite áno. Niektoré dievčatá sú veľmi talentované. Viaceré z nich ukázali na šampionáte potenciál. Niektorým síce nevyšiel, no je to normálna vec, nie každému sa takýto cyklus musí vydariť. Čo sa týka vašej otázky, určite, pretože potenciál tu vidíme významný.“
Viacerí sa zhodujú v tom, že kadetské družstvo urobilo za pôsobenia trénera Jensena výrazný progres. Bol teda dánsky odborník správnou voľbou pre SZH?
„Nie je to len náš názor, ale aj názor všetkých zúčastnených. Čo si spomínam, náš druhý oficiálny zápas bol s Českom, s ktorým sme prehrali o desať gólov. Po roku sme sa s nimi stretli opäť a tentoraz sme ich zdolali. Dvakrát sme vysoko prehrali aj s Nórskom, teraz sme ho takisto zdolali. Teší ma, že dievčatá okrem prvého zápasu dokázali hrať vyrovnanú partiu s každým súperom. Čo sa týka trénera Jensena, my sme s jeho prácou veľmi spokojní. Nastavil víziu, stratégiu a program na celý rok. Týkala sa hlavne fyzickej či mentálnej 
prípravy. Na samotnom šampionáte sa ukázalo, že cesta nami nastavená bola správnou. Podľa môjho názoru, realizačný tím dostal z tímu všetko, čo v ňom bolo. Keby sme zvládli pár okamihov, naše pôsobenie by sme mohli hodnotiť ešte lepšie. Dvanáste miesto ale asi bolo naším maximom.“
Jedenásť tímov ide priamo na svetový šampionát do 18 rokov v Poľsku. Už počas samotných majstrovstiev Európy sa ale hovorilo, že v hre bude aj dvanásta miestenka pre starý kontinent. Budete o ňu žiadať IHF?
„Určite sa o to pokúsime. Zhodou okolností, v septembri sme pozvaní k prezidentovi IHF pánovi Mustafovi kvôli iným veciam, no určite otvoríme aj túto tému. Na majstrovstvách sveta sa viackrát stalo, že nepricestuje tím z Afriky alebo Oceánie. Zvyčajne voľné miesto pripadne Európe. Logickým vyústením toho by teda bolo, že na šampionát pôjde aj dvanásty tím z Európy. Nezávisí to ale od nás. Ja za nás poviem, že urobíme všetko preto, aby sa dievčatá svetového šampionátu zúčastnili.“
Peter Brendza
