Bez ôsmych dní dvadsať mesiacov trvala v spoločnej česko-slovenskej súťaži neporaziteľnosť hádzanárok Iuventy Michalovce. Tie presne 591 dní nenašli v lige premožiteľa. Naposledy sa tak stalo ešte 31. januára 2016, kedy v pražskom Edene podľahli Slavii Praha 24:29. Odvtedy zaknihovali v lige akurát dve remízy (v Porube či Moste) a zaslúžene sa tak radovali v poradí z tretieho a štvrtého interligového primátu v rade. Až prišla sobota 23. septembra a zápas na pôde Veselí na Morave. Na pôde tímu, ktorý bol vlani najslabším českým družstvom a nebyť nenaplnia kvóty, v interlige by nefiguroval. Michalovčanky na Morave podali bezkrvný výkon, neviedli ani raz, remizovali akurát 0:0, takže ich prehra 27:29 bola absolútne zaslúžená. Zverenky trénera Ľuboša Hudáka (známeho aj z pôsobenia v michalovskom winLande) ukázali viac bojovnosti, väčšiu túžbu po víťazstve a hlavne, nechali na palubovku viac srdca.
Zemplínčanky odštartovali duel, v ktorom potvrdzovali rolu favorita, veľmi zle. Nefungovala im obrana, v útoku robili jednu chybu za druhou, no a keď deň nevychytili ani brankárky, zákonite sa začalo rodiť prekvapenie. Veselská hala bola už v prvom polčase svedkom viacgólového náskoku domácich „paneniek“. V druhom síce Iuventa začala lepšie, no chvíľkové opantanie rýchlo pominulo a dobre namazaný veselský stroj dokráčal pre niekoho k senzačnému víťazstvu. Treba podotknúť aj to, že sa hráčky SHK na výhru ani veľmi narobiť nemuseli. Chladným výkonom, bez nápadu a bez čo i len naznačenia zmeny vývoja zápasu, mu k nemu výrazne pomohol obhajca prvenstva... „Naša hra sa na to, že sme víťazom posledných štyroch ročníkov interligy, rozhodne nepodobala,“ rozhovoril sa tréner František Urban, ktorý následne uviedol príčiny prehry. „Neboli iba v samotnom zápase. Nedostatky som videl už v Trenčíne, kde nám ušiel úvod zápasu a takisto aj doma proti Písku, kde sme zase zle bránili. Som veľmi nerád, že to všetko na nás „padlo“ dokonca v televíznom prenose. Tak v Trenčíne, či doma s Pískom, nie každá hráčka pristúpila zodpovedne. Aj preto som ich varoval, že zápas vo Veselí bude pre nás ťažším, čo sa aj potvrdilo. Varoval som ich práve pred úvodom, ktorý nám opäť nevyšiel. V útoku sme sa trápili, prvý gól sme dal až v ôsmej minúte. Potom sme to hlavne vďaka Pati Wollingerovej dobehli. Bolo 9:8, no prišli naše zaslúžené vylúčenia, ktoré rozhodli o tom, že sme prvý polčas prehrali o päť gólov,“ zdôraznil František Urban. Ten v polčasovej prestávke hlas v kabíne nezvyšoval. „Skôr som dievčatám vytýkal, že Veselí hrá presne to, čo sme si pred zápasom hovorili a že sme to práve my, ktorí nehráme svoju hru. Vedeli sme, že je tam šikovná Šustková, vedeli sme, že proti nám stojí motivovaná naša bývalá hráčka Olšovská. V šatni som videl, že dievčatá sú odhodlané zmeniť vývoj zápasu, no odhodlanie zrejme zostalo tam. Opäť sme totiž pokračovali v tých chybách, ktoré sme robili v prvom polčase. Podarilo sa nám stiahnuť na tri góly, no opäť prišli jednoduché technické chyby. Prehra určite mrzí, pretože tento zápasu sa vyhrať dal,“ zakončil svoje hodnotenie zápasu vo Veselí nad Moravou tréner Iuventy František Urban.
Hovorí sa, že všetko zlé je na niečo dobré. Čo teda robiť preto, aby veselská príučka bola pre slovenského majstra poslednou? „Nevyhýbam sa zodpovednosti, pretože aj ja som urobil chyby. Ja si z toho zoberiem ponaučenie, pretože niektoré veci som mohol riešiť inak. To si priznávam. Či si z tejto prehry niečo zoberú aj dievčatá, to je otázka na ne. Niečo určite potrebujeme zmeniť, pretože takto to ďalej nejde. Z času na čas nie je zlé aj prehrať, my sme neprehrali skoro dvadsať mesiacov. Musíme naďalej tvrdo pracovať. Ísť nie od zápasu k zápasu, ale od tréningu k tréningu. Viem, že ambície boli stanovené do šiesteho miesta, no ja si myslím, že tento káder má minimálne na medailu. Žiadne výhovorky typu, že máme nové družstvo, ja neberiem. Už pred začiatkom sezóny som povedal, že máme družstvo, v ktorom je dosť talentu a môže sa tak rozvíjať. Je perspektívne, no musíme rásť od zápasu k zápasu. Keď sa všetci poučíme z chýb, určite to bude iba lepšie a lepšie,“ dodal na záver kormidelník Iuventy Michalovce.
Naša poznámka
Aby Veselská facka bola poslednou
To, čo niektorí škodoradostne čakali, sa stalo skutočnosťou. Hádzanárky Iuventy Michalovce po dvadsiatich mesiacoch pre niekoho konečne zakopli. Ich séria bez ligovej prehry sa zastavila na čísle 36. A treba povedať, že vo Veselí prehrali zaslúžene. Výkon totiž nebol adekvátny na obhajcu interligovej trofeje. Ten mal síce dobrý štart do sezóny, keď zvíťazil vo všetkých troch zápasoch, no treba si povedať aj to, proti komu hral. Prvý ťažší test čakal na Michalovčanky až minulú sobotu a ako ho zvládli, to mohol každý vidieť aj v priamom televíznom prenose. Obrana až na niektoré momenty absolútne nefungovala (to však bolo aj zápas predtým proti Písku), brankárky nevychytili svoj deň (to však bolo aj zápas predtým proti Písku) a v útoku produkovali jednu chybu za druhou. Na druhej strane stál veľmi dobre pripravený, motivovaný súper (to bude proti Iuvente vždy), ktorý silou mocou chcel skalp v posledných rokoch suveréna spoločnej súťaže. Pokiaľ si novovytvorené družstvo Iuventy neuvedomí, že každý jeden súper proti ním bude mať extra motiváciu, každý jeden súper proti ním siahne až na dno síl, každý jeden ich bude chcieť zdolať, dovtedy môžu zverenky trénera Františka Urbana na doteraz vybojované méty zabudnúť.
V čom je problém? Je káder (ktorý nedávno opustila aj do zranenia lanská ťahúňka Levčenková) úzky? Je tím, ktorý doteraz ťahali zväčša legionárky, slabším oproti minulosti? Bude to tak aj v budúcnosti? Bol dôvodom sobotňajšej prehry vo Veselí aj piatkový odchod už o piatej hodine ráno...? To sú otázky, na ktoré by mal odpovedať niekto iný. Faktom je, že v Iuvente je potrebné, aby zazvonil budíček. Áno, pred sezónou sa hovorilo, že cieľom je skončiť do piateho či šiesteho miesta. Práve to sa teraz môže vrátiť ako bumerang. Obhajca prvenstva by totiž mal mať zakaždým vysoké ambície, tobôž s kádrom, ktorý nie je až taký zlý, aké predvádza na začiatku sezóny výkony. Výsledky z prvých troch kôl boli klamlivé, predvedené výkony totiž hovorili niečo iné. Zakrývať to za vysoké víťazstvá proti podpriemerným tímom sa niekedy stane osudným. Aby v budúcnosti neprichádzali podobné úvahy, aby veselská facka bola poslednou, niečo sa musí zmeniť. Nie o týždeň, nie o mesiac, ale hneď. Už v sobotu bolo neskoro!
Peter Brendza
