Meno, ktoré v hádzanej netreba zvlášť predstavovať. Známy svojou povahou a tým sa od ostatných aj líši. Vidieť ho počas duelu sedieť na lavičke, tak ste buď na inom zápase, alebo vôbec netuším. Skrátka, to nie je on. Taký je aj v živote, živý, energický. Človek v pohybe.
Ako jeden z mála slovenských trénerov pôsobil v nemeckej Bundeslige. Svojím osobitým herným štýlom vybojoval ako prvý Slovák titul slovenskej aj českej ligy. Všade si jeho prácu vážia, dvere mu dokonca otvárala aj česká reprezentácia. Po nemeckom pôsobisku sa však rozhodol ísť späť do Michaloviec, aj keď zázemie tam mal ideálne pre celú rodinu. Aké poznanie ho čakalo doma, na to by nikdy nepomyslel. Potom, čo ho pre slabú výkonnosť družstva z prvého miesta v tabuľke uvoľnili z postu hlavného trénera okúsil, ako je to živiť sa rukami, aj keď s tým nikdy problém nemal. Konečne však prišlo, to čomu stále veril. Návrat k trénerskému chlebíku. Nedávno sa mu ozval klub v Šali a on samozrejme vôbec neváhal.
Ako dlho si čakal na túto ponuku?
Bolo to dosť dlho. V podstate som rok a pol bez angažmánu, bez trénovania, bez hádzanej. Pre mňa to je ťažký čas, pretože hádzanú robím celý život či už aktívne ako hráč, alebo ako tréner.
Ako k dohode došlo?
Jednoducho. Bol som oslovený vedením Šale, pretože som bol v ich hľadáčiku s viacerými trénermi. Nakoniec sa to vykryštalizovalo v môj prospech a prijal som ich ponuku.
Na akej dobe ste sa dohodli?
Zmluvu mám na rok.
Má Šaľa už aj jasné predstavy?
Samozrejme, že sme sa rozprávali o predstavách, ktoré oni majú, ale musím priznať, že jednoducho Šaľa momentálne nedisponuje takým silným kádrom, aký za posledné roky mala. Oni sú si toho vedomí a ja tiež, keď som to bral, takže sa budem snažiť pracovať s mladšími hráčkami, resp. s tým, čo zostalo a vybudovať nejaké perspektívne družstvo.
Koľko hráčok, ktoré sú momentálne v kádri Šale poznáš?
Dá sa povedať, že poznám celý tím, lebo som sa v podstate s tým družstvom pred rokom a pol stretával, keď sme proti nim hrali. Ale prím tam vtedy mali iné hráčky.
Ak by si mal možnosť zobrať si nejakú hráčku z michalovského kádra, ktorá by to bola?
To radšej bez komentára.
Ak by to malo byť z akéhokoľvek iného družstva?
Poviem to tak. Momentálne na slovenskom trhu v slovenský kluboch nie sú hráčky, o ktorých by človek vyslovene prišiel a povedal, tú chcem. Určite by sa nejaká našla. Našla by sa aj v Michalovciach, ktorú by som zobral, ale už to nie je čo dakedy, že máš na výber. Jednoducho momentálny trh je slabý, výchova mládeže je slabá, talenty nevychádzajú. Sú, ale je ich ako šafranu.
Dá sa podľa tvojich skúseností porovnávať liga u nás a v Nemecku?
Jasné, že sa nedá. A ešte ide rapídne dole. Slovenská liga rok čo rok slabne. Kým by ešte pred piatimi, šiestimi rokmi mohli Michalovce, Šaľa sčasti konkurovať, dnes už to nie je možné a dovolím si tvrdiť, že aj tímy z druhej ligy by výrazne vyhrávali so slovenskými družstvami. To je výkonnostný rozdiel. A čo sa týka práce, tak tam je ten trh s hráčkami nasýtený. Tam je to veľmi populárny šport. V nemeckej lige pôsobí veľa legionárov či už z Poľska, Čiech alebo z pobaltských krajín, alebo z postsovietskych krajín, aj Holanďanky, Francúzky, takže je to tam pestré a tréner má možnosť pracovať z rôznymi štýlmi, to ma tom fascinovalo najviac. Mal som v tíme 9 národností a každá jedna bola niečím špecifická, takže tu je ten rozdiel. Tu u nás je uniformnosť.
Zmenila sa ženská hádzaná od čias kedy si začínal, až doposiaľ?
Trénujem už desať rokov a jednoznačne hádzaná napreduje hlavne v tom, že je dynamickejšia, rýchlejšia, to znamená, že sa veľký dôraz kladie na kondičnú pripravenosť, čiže hrá sa vo vyššom tempe. Za to desaťročie sa dostala až na takú hranicu, že v útočnej fáze dokážu družstvá nastrieľať aj cez 70 gólov. Takže ten progres nastal hlavne vo zvýšenej výmene obrany a útoku. Na toto by sme mali zameriavať tréningový proces, ak chceme dosahovať špičku.
Aký štýl preferuješ, útočný alebo obranný?
Nedá sa povedať, že preferujem niečo viac. Ja stále začínam z obrannej činnosti, od obranného systému. Ten, keď sa zvládne tak, sa môže napredovať ďalej. Ak to tak môžem nazvať, ja preferujem rýchlu hádzanú, ale všetko musí byť založené na kvalitnom obrannom systéme.
Ako hodnotíš momentálnu úroveň českých tímov? Je už lepšia, ako tá naša?
No naznačil to posledný ročník. Spoločná liga začala myslím v roku 2003 a odvtedy ešte nikdy nevyhralo české družstvo WHIL, až tohto roku. Dokonca skončili na prvých troch miestach, čo jednoznačne ukázalo, že Česi sa momentálne dostali pred naše kluby. A bude dosť ťažké sa dostať opäť na tie isté pozície.
Čím to je?
To je veľmi ťažká otázka. Či to bude len chvíľkové, to znamená, že generačne vyskočila generácia, ktorá je teraz lepšia tam, ako na Slovensku, alebo to bude dlhotrvajúci proces, a to že u nás sa už dlhodobo nepracuje s mládežou neviem. Ale osobne si myslím, že je veľmi slabá práca s výberom talentov a s mládežou. Neviem či centrá talentovaných mládeží, ktoré by mali byť myslím, že v Michalovciach, Trenčíne a neviem kde ešte, či sú len proformou, alebo sa v nich naozaj pracuje. Čas nám ukáže, či to je len krátkodobý, alebo dlhodobý proces.
Máš nejaké osobné predsavzatie, ktoré by si chcel naplniť v novom pôsobisku?
Prajem si, aby sme hrali progresívnu hádzanú, aká sa mi v hlave črtá. Aby sa s tým dievčatá stotožnili a aby sme vytvorili dobrý tím. Ak sa toto naplní, myslím, že môžme na Slovensku konkurovať najlepším.
Michal Demko
