V západnom krídle Zemplínskeho múzea v Michalovciach riaditeľ Maroš Demko otvoril výstavu „Tak to vidím ja“, nevidiacej sochárky Márie Machalovej – Jánošikovej. Autorka vystavuje časť zo svojich sôch a taktiež reliéfy, ktoré sú jej veľmi blízke. Sú to väčšinou postavy žien v rôznych situáciách a pozíciách.
Žena ako matka ...
Buď je tá žena v pozícii ako matka, zvodkyňa, čarodejnica, alebo ako melódia. „To čo si myslím ja, tak to znázorňujem na tých sochách, bežné veci, ktoré ma obklopujú“, povedala Jánošíková. Aj keď je nevidiaca, dokáže vnímať detaily citlivejšie a presnejšie ako vidiaci človek. Sochy, ktoré tvorí ,sa podobajú na samotnú autorku. „Je to tým, že som sa to učila ja sama, takže tú anatómiu tváre a tela som si stále nahmatala na sebe. V poslednom období robím veci trochu abstraktné, takže tam už je to taká symbolika, skratka. Tam sú už len niektoré veci naznačené a niektoré detaily zanikajú. Na tých postavách som sa chcela posunúť k prácnej precíznej práci“, uviedla Jánošiková. Sochám sa venuje takmer pätnásť rokov. Zo začiatku modelovala samu seba, neskôr stvárnila nejaký zážitok a pocit, vznikajúci v jej predstavách.
Vystavuje v mnohých krajinách
Podnetmi boli manželove básne či piesne, evokujúce určité predstavy. Slovne v nich zachytáva predstavu sochárky, ktorá ju následne prenáša do podoby sochy, ale aj reliéfu z hliny. Vystavovala už aj v zahraničí. Bolo to v Chorvátsku a Maďarsku. Keďže žije v Prahe, tak väčšinou vystavuje v českých zámkoch či štátnych galériách. V tomto období začala s výstavami na Slovensku. Pred nedávnom ste ju mohli vidieť v Trenčíne, Dubnici nad Váhom, Levoči. Teraz si jej diela môžete pozrieť v Michalovciach. Budúci rok sa chystá vystaviť sochy vo Francúzsku a Holandsku. Má svoj vlastný ateliér v podkroví, ktorý jej postavil manžel s priateľmi a kde veľmi rada trávi svoj čas. Pri tvorení sôch má otvorený balkón, z vonku počuje spev vtákov a cíti slnko, čo jej dodáva chuť pracovať. Jednej soche sa venuje podľa toho, ako ju kopne múza. Niekedy to trvá dva mesiace a inokedy týždeň.
Liečba hlinou
Chodila k akademickej sochárke Šipkovej, s ktorou spoločne preberali art terapiu. Je to liečba cez hlinu, umenie. Neskôr sa úplne preorientovala, takže tvorí pre seba a študuje z rôznych kníh anatómiu. Keď nemodeluje, tak cvičí svojho asistenčného psa, ktorý ju vodí a podáva potrebné veci. Vo voľnom čase jazdí s manželom na dvojbicykli. V letnom období a chystajú zdolávať tatranské kopce. V zime obaja radi chodia na bežkách. V závere rozhovoru autorka s úsmevom na tvári prezradila, že konečne po rokoch čakajú prírastok. Jánošíková pochádza z Michaloviec, ale v súčasnosti žije a tvorí vo Valašskom Medziříči, kde vo svojej dielni vedie krúžok keramiky pre deti. V roku 2001 jej časopis Slovenka udelil titul Žena roka. Výstava je pre návštevnosť sprístupnená do 31. augusta. (mk)