Na štedrovečerný stôl obyvateľov dolného Zemplína v minulosti patril aj tzv. kračun. Bolo to pečivo, ktoré sa pripravovalo iba na Vianoce, jedlo sa však až na Nový rok.
"Kračun alebo kračunik sa piekol iba na Štedrý deň. Bolo to niečo podobné ako pascha, ktorá sa pripravuje na Veľkú noc," uviedol pre TASR riaditeľ Zemplínskeho múzea v Michalovciach Maroš Demko s tým, že mal svoje špecifiká. Niekde doň zapekali napr. petržlenovú vňať, inde dovnútra vkladali fľaštičku s medom alebo svätenou vodou. Stál síce na stole, ale vo väčšine rodinách sa aj podľa doterajších výskumov načínal až na Nový rok. Toto špeciálne jedlo vymizlo z domácností na dolnom Zemplíne v prvej polovici 20. storočia. Podľa Demka je to s vianočnými zvykmi stále zložitejšie. V minulosti totiž ľudia niektorým z nich naozaj verili. "Dnes veľa vecí robíme formálne len preto, lebo je to tradícia," poznamenal. Upúšťanie od nich súvisí okrem iného aj so vzdelanosťou obyvateľstva. Deti v súčasnosti totiž odmietajú veriť, že tieto činnosti ovplyvnia ich osud. "Niektoré z nich sa vynechávajú, pretože nemajú veľký význam pre dnešného racionálneho moderného človeka," doplnil.
Všetky úkony počas Štedrého dňa totiž smerovali k tomu, aby bol zabezpečený blahobyt rodiny do budúceho obdobia. Spomenul napr. nosenie sena do izby, ktoré pripomínalo narodenie Ježiša Krista, no v ľudových poverách sa k nemu viazali aj iné vzťahy. "Ľudia si ho napr. dávali do topánok a podobne, aby mladé dievky mohli rodiť zdravé deti," priblížil. Samozrejmosťou bolo upratovanie. Dievčatá napr. verili tomu, že keď vynesú smeti von pred dom a budú počúvať, z ktorej strany zabreše pes, tak tam sa vydajú. "Na Štedrý deň sa ženy nemohli pohybovať mimo svojho domu a dvora. Ak sa tak stalo a niektorá prišla k niekomu na návštevu, tak sa to bralo ako dosť zlé znamenie," zdôraznil riaditeľ s tým, že vítaní boli skôr mladí chlapci. Medzi ďalšie zvyky patrí aj reťaz okolo štedrovečerného stola, pod ktorý sa dávalo železo. "To malo odháňať zlých duchov. Okrem iného sa krájalo jablko, otváral sa orech. Usudzovalo sa z nich, aký bude daný člen rodiny v budúcom roku," doplnil. Nechýbalo okrem iného ani umývanie sa vo vode s peniazmi. Demko tvrdí, že na tradície netreba zabúdať. "Tvorí to našu kultúru a identitu, a tým sa odlišujeme od iných národov. Keď chceme uchovať povedomie, že sme Zemplínčania a Slováci, tak musíme poukazovať na naše korene," poznamenal s tým, že sa to dá realizovať aj v spolupráci so vzdelávacími a výchovnými inštitúciami. Za pozitívny zároveň označil návrat tradícií napr. v súvislosti s folklórnymi prvkami v oblečení.
TASR
