Hádzanárky Iuventy Michalovce majú za sebou špecifickú sezónu. Pred jej začiatkom došlo k výrazným zmenám v kádri, ktorý opustilo až deväť hráčok. Okrem toho prišlo aj k tomu, že Michalovčanky po prvýkrát odkedy je v názve klubu Iuventa, nefigurovali v pohárovej Európe. Kvôli zmenám v kádri boli ciele nižšie ako predtým. Iuventa síce prišla po štyroch rokoch o prvenstvo v nadnárodnej česko-slovenskej MOL lige, kde obsadila „iba“ tretie miesto, no na slovenskej scéne ostáva naďalej kráľovnou. V decembri jej hráčky získali po ôsmykrát Slovenský pohár, no a v týchto dňoch sa tešia už z jedenásteho majstrovského titulu. O sezóne, ktorú by sme mohli nazvať aj stabilizačnou, ale aj o plánoch do budúcnosti, nám exkluzívne pre náš portál porozprával generálny riaditeľ hlavného partnera Iuventy Michalovce firmy Chemkostav a.s. Tibor Mačuga, ktorý je zároveň aj členom správnej rady už jedenásťnásobného slovenského majstra.
Jedenásty titul sa nerodil ľahko
Pán Mačuga, dosiahli ste jedenásty slovenský titul. Vzhľadom k zmenám, ktoré sa udiali pred sezónou by sme ho mohli nazvať aj najťažšie vybojovaným. Beriete to tak aj vy?
„Ani nie! Najťažšie bol podľa mňa vybojovaný prvý titul v roku 2003. Naň spomíname stále. Tento je ďalší v rade, ale máte pravdu, určite sa nerodil ľahko.“
V lige ste donedávna neboli zvyknutí prehrávať. Teraz ste mali na svojom konte až päť prehier. Treba sa ale na to pozrieť objektívne, tých zmien bolo pred sezónou veľa. Aj preto zo strany klubu zneli hlasy o obhajobe titulu či Slovenského pohára. V spoločnej súťaži bolo cieľom skončiť do šiesteho miesta. Nakoniec ste získali oba slovenského poháre a v MOL lige ste obsadili tretie miesto. Je s týmto spokojnosť?
„My sme si pred sezónou nedali métu obhajobu prvenstva v spoločnej súťaži. Cieľom bolo dať priestor čo najväčšiemu počtu mladých hráčok buď z našej liahne, alebo z okolia. Myslím si, že sa nám to podarilo. Tréner František Urban odviedol kus dobrej roboty, za čo si zaslúži pochvalu. V závere základnej časti sme chceli dať do tímu nový impulz, preto došlo k posilneniu realizačného tímu o hlavného trénera Jána Packu. Takisto aj on odviedol super prácu. Dosiahli sme výkonnostný cieľ, ktorý sme si predsavzali. Máme Slovenský pohár, máme aj slovenský titul a aj bronzová medaila v spoločnej súťaži má pre nás v súčasnej situácii cenu.“
O návrate Jána Packu
Spomínali ste trénerskú zmenu počas sezóny. Aj keď ste hovorili o piatom či šiestom mieste v spoločnej súťaži a družstvo cieľ plnilo, zmena trénera prišla. Čo ste ňou sledovali?
„Ako som povedal v predchádzajúcej odpovedi, chceli sme dať do tímu nový impulz. Pán Packa zobral túto úlohu ako poslanie. Tým, že sme spolu pracovali aj v minulosti a tým, že František Urban je v podstate jeho žiak som vedel, že nadviaže na jeho robotu. Pán Packa navyše poznal tunajšie prostredie. Keby tu prišiel úplne nový tréner, snažil by sa určite družstvo prerábať. Chcel by presadzovať svoje prvky. Aj preto bolo dobré, že prišiel práve Ján Packa, ktorý u nás dva a pol roka úspešne pôsobil. S jeho účinkovaním tu sme veľmi spokojní. Možno v závere sezóny niektoré dievčatá nedostali toľko príležitosti, koľko by chceli, no naším cieľom už bolo splniť výkonnostný cieľ, ktorým bol zisk majstrovského titulu. Za pôsobenia trénera Urbana dostali tieto dievčatá dostatok príležitostí a ukázali, že sa na ne môžeme v budúcnosti spoľahnúť.“
Vrátime sa ešte k roku 2014, kedy pán Packa dostal od vedenia ponuku na predĺženie kontraktu, no z rodinných dôvodov ju neprijal. Neobávali ste sa jeho odmietnutia aj tentoraz?
„Nie, neobával som sa. S pánom Packom totiž máme výborný vzťah. Ja som teda veril, že ho presvedčím k návratu do Michaloviec.“
Získali ste jedenásty slovenský titul. Nepripadá vám ich získavanie už ako fádnosť?
„Nám získanie titulov určite nezovšednie. Viete si predstaviť, že doteraz vyhrávate a naraz začnete prehrávať? Robíme to preto, aby sme boli najlepší a stále vyhrávali, a asi to robíme dobre, keďže sa nám darí zostávať na slovenskom vrchole.“
Opäť aj v pohárovej Európe
V tejto sezóne ste sa po prvýkrát nepredstavili v európskych pohároch. Prihlášku ste síce mali do Vyzývacieho pohára, no tú EHF neakceptovala, pretože ste boli majstrom. Nakoniec ste nevyužili ani možnosť štartu v Pohári EHF a v Európe ste tak nehrali. Ako to bude v budúcej sezóne?
„Naša nasledujúca sezóna bez pohárovej Európy nebude. Na tohtotýždňovej správnej rade sme sa rozhodli, že budeme štartovať v Pohári EHF. Športový riaditeľ síce navrhoval Ligu majstrov, no tá by zrejme bola pre nás priveľkým sústom. Treba si otvorene povedať, že slovenská ženská hádzaná na to v súčasnosti nemá. Pre nás by bol asi najvhodnejší Vyzývací pohár, ktorý sme chceli hrať aj túto sezónu. Žiaľ, pravidlá sú aké sú a preto nás tam odmietli zaradiť. Skúsime to teda v Pohári EHF.“
Trénerská otázka zatiaľ nevyriešená
Aké budú ciele tímu v Pohári EHF?
„Ťažko povedať, či si budeme dávať nejaké ciele. Máme dohodu so Slovenským hádzanárskym zväzom, že trénerom Iuventy sa stane nový reprezentačný lodivod. Uvidíme, kto ním bude. Je to otázka najbližších týždňov, ktorej odpoveď ešte nepoznáme. Budeme sa snažiť, aby sme tu dostali kvalitné hráčky, ktoré by dokázali reprezentovať jednak Iuventu, ako aj Slovensko.“
Je možnosť, že misia Jána Packu sa neskončí v júni, ale bude v Michalovciach pokračovať?
„Chcete ma dotlačiť k odpovedi, ale nepodarí sa vám to. Pýtate sa totiž na nesprávnom mieste. Treba sa opýtať zväzových funkcionárov, ako je otázka budúceho trénera vyriešená. My máme s nimi dohodu, takže budeme rešpektovať ich rozhodnutie. Určite zlého trénera nevyberú a ja sa už teraz teším na spoluprácu so zväzom a s ním.“
Minulé leto z majstrovského kádra odišlo až deväť hráčok. Môžeme očakávať podobné zmeny aj teraz?
„Zmeny určite budú. Odídu niektoré zahraničné hráčky a odídu niektoré dievčatá, ktoré tu dlhé roky pôsobili. Chceme im dať šancu, aby spoznali nové prostredie, aby si zahrali v zahraničí, kde sa naučia jazyk, zvyknú si na novú kultúru a výkonnostne pôjdu ešte vyššie. Určite to pomôže aj slovenskej hádzanej. Zmien bude viac.“
Zákon o športe a jeho dopady
Od roku 2019 naplno vstúpi do platnosti zákon o športe. Kritiku športových klubov vyvoláva hlavne to, že zakazuje športovcom byť SZČO a musia tak byť zamestnancami klubov. Tým teda vzrastú náklady o odvody, čo je rast o tridsať či štyridsať percent. Ako tento zákon ovplyvní fungovanie Iuventy?
„Chod klubu to zmení tak, že naša orientácia bude skôr na mládež. Budeme sa sústrediť na dievčatá do 23 rokov. Tie by si mali dokončiť stredoškolské a vysokoškolské vzdelanie, a potom by mohli odísť do zahraničia.“
Hovorí sa o nutnej zmene zákona. Vy ako čelní predstaviteľ klubu veríte, že táto zmena príde?
„Je to ťažká otázka. Je veľmi zlé, že začíname kategorizovať športovcov. Jednotlivci byť živnostníkmi môžu a tí v kolektívnych športoch nie. Ja si dosť dobre neviem predstaviť ich fungovanie v Zákonníku práce. Mne chýbajú daňové úľavy pre tých, ktorí sa rozhodnú do športu dať svoje peniaze. Treba sa iba pozrieť, ako to funguje v okolitých štátoch. Tu robíme šport na nejakej úrovni, ktorá nie je najvyššia a ešte budeme asi musieť padnúť viac. Je to podľa mňa choré...“
Niektoré kluby už kvôli tomuto zákonu ohlásili koniec. Hrozí podobný osu aj Iuvente?
„My sa s touto situáciou chceme popasovať, takže momentálne nie. Ako som povedal, budeme sa orientovať na mladšie hráčky, čiže študentky. Ich príjem by mal byť nižší, ako majú profesionálky. Uvidíme, čo prinesie najbližšia doba, či sa zákon bude meniť, alebo nie. Na rade sú politici, pretože toto, čo sa tu prijalo a o chvíľu začne naplno platiť je podľa mňa hlúposť. Určite môžem zodpovedne povedať, že viac peňazí ako teraz do športu dávať nechceme a nebudeme.“
Peter Brendza
