Počas minulého týždňa absolvovali hádzanárky Iuventy Michalovce sústredenie vo Vysokých Tatrách, zamerané na dlhodobý aktívny pohyb vo vysokohorskom prostredí. „Základný tábor“ rozložili vo Vile Miramonti v Hornom Smokovci, kde absolvovali aj doplnkový tréning. Ťažiskom prípravy boli tri dlhé túry rôznej technickej náročnosti. Tento úsek prípravy už neabsolvovala spojka Zuzana Piskayová, ktorá odišla hosťovať do Šale, k dispozícii trénerom nebola ani zranená Ukrajinka Julia Bachirevová a v strede týždňa kvôli zraneniu chrbtice družstvo opustila aj ďalšia spojka Lucia Tobiášová. Napriek tomu možno hodnotiť tatranskú misiu Iuventy ako prospešnú.
Široký káder
Do slovenských veľhôr odcestovalo až devätnásť hráčok, doma ostali iba Marianna Nemčíková, pripravujúca sa na operáciu ramena a zranená Julija Bachirevová. Zuzanu Piskayovú tréneri uvoľnili z dôvodu jej pripravovaného hosťovania v Šali a počas sústredenia sa s výpravou rozlúčila aj Lucia Tobiášová, u ktorej sa ukázalo, že zatiaľ nie je zdravotne disponovaná na požadovaný druh záťaže. Menšie zdravotné ťažkosti trápili aj talentované hráčky, spojku Lenku Kvetkovú a ukrajinskú brankárku Oleksandru Krebsovú, ktoré však absolvovali väčšiu časť záťaže. Aj preto sa z pohľadu trénerov hodnotilo toto sústredenie ako vydarené!
Vysokohorská previerka
Už prvý ľahší utorkový výstup z Horného Smokovca (955 metrov nad morom) k Sliezskemu domu (1670 m. n. m.) niektoré hráčky poriadne preveril. Hneď na druhý deň nasledovala technicky stredne náročná, no časovo celodenná túra cez horské sedlo pod Veľkou Svišťovkou (2023 m. n. m.), ktorá bola dobrou skúškou aj pre najvytrvalejšie a fyzicky najlepšie pripravené hádzanárky. Tréneri s úsmevom očakávali, ako sa po regeneračnom dni hráčky v piatok vyrovnajú s vyvrcholením prípravy, ťažkým prechodom cez Priečne sedlo (2352 m. n. m).
Ktorý expert to vymyslel?
Na Hrebienok sa hráčky tentoraz vyviezli „zubačkou“. Doznievala v nich ešte únava z predchádzajúceho programu, a tak nečudo, že sa rozhovory niesli vo viac či menej slušných verziách úvahy na tému „Ktorý expert to vymyslel“? S pohundrávaním napätie postupne mizlo a keď dievčatá nastúpili na trasu k Téryho chate, nechávali za sebou jednu skupinu turistov po druhej. Pekelné tempo, ktoré nasadili Betka Polláková, Zuzka Hollá a Táňa Trehubová na prekvapenie vydržali všetky hráčky a hranicu dvetisíc metrov prekonali spôsobom, za aký by sa nehanbila ani skupina elitných horských šerpov. Tréneri dorazili po hráčkach až po trištvrte hodine!
Lejak v horskom sedle
Úradujúce vicemajsterky Slovenska na vlastnej koži zažili vrtošivosť počasia vo veľhorách. Jasná obloha sa za pár minút zatiahla a po porade s chatármi na Téryho chate sa tréneri rozhodli ďalej nepokračovať. Kombinácia dažďa, mokrých skál, exponovaného terénu horského priesmyku isteného reťazami, priemernej výstroje, nedostatku skúseností a hromadiacej sa únavy boli priveľkým rizikom. Niektoré hráčky boli sklamané, iným spadol zo srdca ťažký žulový balvan... Výprava teda ďalej do Priečneho sedla nepokračovala a namierila si to smerom dole. Rozhodnutie sa ukázalo byť správne, čoskoro sa spustil hustý dážď...
Nechápem ľudí, ktorí to robia dobrovoľne
Aj predčasný zostup si vyžiadal svoje sily, a tak si jedna z mladých nádejí uľavila nezabudnuteľným výrokom „Nechápem ľudí, ktorí toto robia dobrovoľne!“ Celkovo hádzanárky Iuventy ukázali, že sú kondične aj vôľovo dobre vybavené, umeniu nájsť potešenie z prekonávania svojich možností sa však viaceré iba učia. Našli sa aj také, ktoré si podľa vlastných slov z túry pamätali iba špičky vlastných topánok... Iné, ako napríklad skúsená harcovníčka Lívia Kalaninová, vnímali nielen nádhernú tatranskú scenériu, ale zvládali aj fotografovanie. Blahodarný vplyv vysokohorského prostredia pocítia v náraste športovej formy určite všetky. Ďalšia etapa tréningu, tentoraz v domácom prostredí, začína už v pondelok...
(juke)
