V minulom článku sme po prvom postupe Dukly v play-off spomínali, že tie pravé úspechy prišli až v ďalších sezónach. Ešte pred začiatkom tej 2012/2013 prišlo po štyroch rokoch k zmene na poste prezidenta klubu. Milana Mráza nahradil Alexander Černega. Ten akoby na svoju stranu zo začiatku pritiahol úspech, keď sa Dukla dvakrát po sebe dostala až do finále prvej ligy. Zhodou okolností, dvakrát nestačila na vtedy dominujúci tím celej súťaže Bardejov.
Hra Dukly lákala do hľadiska čoraz viac divákov
Prvenstvo Miroslava Ihnačáka
Po zmenách v štruktúrach klubu prišlo na zostavovanie realizačného tímu aj kádra. V ňom už nemala miesto dovtedajšia ikona Juraj Minčák, ako aj ďalší odchovanec Ivan Boržík, ktorý sa rozhodol zavesiť korčule na klinec. Čo sa týka trénerskej otázky, najskôr bolo v hre zotrvanie Jána Vodilu, teda trénera, s ktorým Dukla po prvýkrát postúpila v play-off. Napokon ale vedenie siahlo po Miroslavovi Ihnačákovi, teda trénerovi, ktorý sezónu predtým zo začiatku Duklu viedol a po jeho konci v Michalovciach po ňom siahol HC Košice. S „oceliarmi“ Ihnačák vyhral základnú časť najvyššej Extraligy, vo finále play-off ale musel zablahoželať bratislavskému Slovanu, ktorý na rozlúčku s domácou najvyššou súťažou zvíťazil v napínavej sérii 4:3 na zápasy. „Pre Miroslava Ihnačáka rozhodli jeho výsledky z predošlých pôsobísk. V hre boli viacerí tréneri, nakoniec sme sa ale rozhodli pre neho,“ konštatoval Alexander Černega a na ďalšiu otázku, ktorá sa týkala častých zmien v realizačnom tíme Dukly odpovedal. „Dohodli sme sa, že pán Ihnačák dostane priestor na celú sezónu.“ Tak sa aj stalo a Miroslav Ihnačák sa stal prvým trénerom, ktorý viedol Duklu od jej návratu do prvej ligy celú sezónu.
Miroslav Ihnačák sa po roku znova vrátil do Michaloviec
Divácka eufória
Treba povedať, zásah do realizačného tímu ani nebol potrebný. Mužstvo, v ktorom ostalo z lanskej sezóny iba osem hráčov, totiž od prvého kola šľapalo ako hodinky. Káder doplnilo vedenie vhodne viacerými dravými mladíkmi, ktorých usmerňovali „skúsení mazáci“ v podobe kapitána Šechného, či Slavomíra Vorobeľa, Miloša Palovčíka a Martina Opatovského. „Všetko do seba dobre zapadlo. Mali sme vyvážený tím, ktorý napokon dosiahol úspech,“ poznamenal na margo sezóny Ihnačák, ktorého tím hlavne v domácich dueloch bavil diváka. Hral hokej, aký sa v Michalovciach dlho nehral a pripomínal „Pinďárovú éru“, kedy sem chodili súperi po prídel. Keď sa k tomu pridala aj rozumná hra vonku, Dukla bojovala o špicu tabuľky. V závere jej ušlo prvé aj druhé miesto, do play-off ale aj tak išla z doteraz najlepšej pozície, tretieho miesta. Vo štvrťfinále play-off Michalovčania po roku opäť narazili na Liptovský Mikuláš a opäť to bola napínavá séria, ktorú musel rozlúsknuť piaty zápas. Michalovčania boli opäť šťastnejší a po výhre 3:2 na zápasy postúpili po roku znova do semifinále. V ňom na nich čakal nevyspytateľný Prešov. Veľmi dôležité boli prvé dva domáce zápasy, ktoré zvládli lepšie hráči Dukly. Po víťazstvách 4:2 a 4:3 išli na Šariš premieňať finálové mečbaly. Prvý ostal ešte v dymovnicovom pekle (prešovskí fans hodili dymovnicu medzi michalovských...), no v druhom zvíťazili 4:3 a po výhre 3:1 na zápasy tak postúpili do finále.
Dymovnica na štadióne v Prešove
Dominik Šimčák týmto gólom rozhodol o postupe Dukly cez Prešov
Finále s horkou príchuťou
Po prvýkrát od roku 1986 michalovskí hokejisti postúpili do finále prvej ligy. Ich súper Bardejov položil základy obhajoby titulu už doma. Najskôr hanebne zdolal Duklu 10:0 a potom už tesnejšie 5:2, keď o svojom víťazstve jeho hráči rozhodli troma gólmi v tretej tretine. Séria sa za stavu 0:2 presúvala do Michaloviec, kde im chceli „vojaci“ vrátiť požičané. Michalovčania síce hrýzli, no nakoniec sa netešili ani z jednej výhry. Rozhodli o tom posledné sekundy oboch zápasov hraných pri Laborci. V treťom dueli zvíťazili hostia 4:2, hoci ešte šestnásť sekúnd pred koncom bolo 2:2, no a vo štvrtom vyhrali 6:5 po predĺžení, keď o ich výhre rozhodol štyridsať sekúnd pred koncom extra času Ondrej Gmitter. Dodajme len, že Bardejovčanom sa podarilo vyrovnať na 5:5 dvanásť sekúnd pred koncom riadneho hracieho času... Finálová séria prilákala do hľadiska obrovský počet divákov. Tí počas celého play-off stáli za mužstvom a v Michalovciach takáto hokejová eufória nebola veľmi dlho. Diváci nenavštevovali iba domáce zápasy, ale išli za tímom aj vonku.
Vo finále za Bardejov, v baráži už proti nemu
Vo finálovej sérii cítili Michalovčania obrovskú krivdu aj v tom, že Bardejovčania ťažili zo zisku extraligových hráčov v rámci vtedy povoleného striedavého štartu. Paradoxom bolo, že vo finálovej sérii za nich hrala aj dvojica Andrej Novotný a Tomáš Petruška. Tí prišli do tímu víťaza prvej ligy z Martina, ktorý bol paradoxne súperom Bardejovčanov v následnej baráži o Extraligu. V nej sa už predstavili v drese Martina a hrali tak proti tímu, s ktorým sa iba pred niekoľkými dňami tešili zo zisku prvenstva v prvej lige... Všetko však bolo v rámci súťažného poriadku SZĽH a Bardejovčania tak využili iba platnú legislatívu. Michalovčania podobnú možnosť využiť nechceli. „My sme sa najskôr touto myšlienkou aj zaoberali, keď boli v hre viaceré kluby, no po dohode vo vedení sme sa rozhodli, že túto možnosť nevyužijeme. Chceli sme proste, aby si hráči, ktorí si vybojovali play-off, túto súťaž aj zahrali a nechceli sme nejaké zásahy do kabíny,“ odpovedal vtedy na našu priamu otázku športový riaditeľ HK Dukla Peter Tirpák. Michalovčania však nemuseli za prehratým finále vyplakávať. Mali za sebou totiž výborných osem mesiacov a pred sebou sezóny, v ktorých už mali hrať o špicu tabuľky...
Káder HK Dukla v sezóne 2012/2013
Brankári: Tomáš Petro, Roman Kurali, Dávid Okoličány.
Obrancovia: Jozef Hrubý, Maroš Žemba, Slavomír Vorobel, Ondrej Briják, Štefan Rusnák, Ján Šeliga, Ľubomír Chovan, Tomáš Tkáč, Patrik Gavura, Ladislav Halapy, Patrik Vojtaššák.
Útočníci: Richard Šechný, Martin Drotár, Ľuboš Fajčák, Miloš Palovčík, Martin Opatovský, Filip Macejka, Patrik Gergeľ, Martin Wojtovič, Peter Cmorej, Ivan Zorvan, Anton Čavrk, Tomáš Banovský, Dominik Šimčák, Peter Čížek, Jaroslav Kmiť, Jakub Linet.
Peter Brendza
