Na tomto mieste sme sa mali rozprávať o jubilejnom 25. ročníku medzinárodného hádzanárskeho turnaja Memoriál Tomáša Jakubča, na ktorom mali okrem Iuventy Michalovce štartovať aj maďarský Fehérvár KC, rumunský Baia Mare a poľský Lubin. Človek mieni, život mení. Kvôli epidémii osýpok na Zemplíne sa vedenie Iuventy rozhodlo turnaj zrušiť. Aj o tom, no nielen o tom, sme sa v rubrike Rozhovor na víkend rozprávali s novým športovým riaditeľom Iuventy Michalovce Janom Beňadikom.
Pán Beňadik, v rozhovore prídeme aj na neuskutočnený Memoriál Tomáša Jakubča, no na úvod začneme inou témou. Ako došlo k spojeniu vás a v súčasnosti najlepšieho slovenského ženského klubu?
„Dostal som ponuku od vedenia, ktorú som po približne troch týždňoch prijal. Musel som pozerať na viacero faktorov, najmä na svoju rodinu. Bolo dôležité, aby sme boli spolu a aby sme si povedali, že je to aj pre nás spoločná cesta. Je to pre mňa osobne posunutie sa v kariére. Vôbec to nevnímam tak, že to nie je spojené s trénovaním, skôr si myslím, že je to úzko prepojené. Z predchádzajúceho trénerského pôsobenia mám možno iný pohľad na veci riadenia klubu a práve to by som v tejto funkcii chcel využiť.“
Ponuka Iuventy na post športového riaditeľa vás prekvapila?
„S predchádzajúcim riaditeľom Radom Kozlovom sa poznám roky, takže sme niektoré veci spolu komunikovali. Dlhšie sme sa bavili aj o možnej spolupráci, ale že to dopadne mojou pozíciou športového riaditeľa tak áno, to ma prekvapilo.“
V hádzanej pôsobite už roky. Ako ste vnímali Iuventu pred vaším príchodom na tento post?
„Z vonku sa klub vníma tak, že má dobré zázemie a dlhodobo vysoké ambície. Momentálne je cieľom to, aby mladé hráčky dostávali viac príležitostí, aby sa rozvíjali najskôr v klube a potom pomohli aj reprezentácii. V tomto by som chcel pomôcť aj ja. Taktiež sa tu minulý rok začalo viac pracovať s najmenšími nádejami už na úrovni prvého stupňa základných škôl a dokonca aj škôlok. Chcel by som tento systém náboru detí do hádzanej a samotnej Iuventy pomôcť zdokonaliť.“
Práca s mládežou je ale behom na dlhé trate. Ste s tým stotožnený?
„Keď niečo podobné vytvárate, potrebujete poriadnu dávku trpezlivosti. Transfer smerom k ženám nie je robota na mesiac, to je robota na roky. Až potom sa môže ukázať odvedená robota. Ja osobne s tým počítam. Myslím si však, že do dvoch či troch rokov sa tieto veci dajú nastaviť tak, že všetkým bude jasné, že táto cesta je správna.“
Aké sú vaše osobné ambície a ciele?
„Toto, čo som spomínal pred chvíľou. Chceme viac pracovať s pojmom Iuvenťáčik, čiže systémom náboru detí do klubu. V nadväznosti na to, aby sme maximálne využívali kapacity v športových triedach. Momentálne je veľmi dôležité zastabilizovať dorastenecké družstvá, čo sa týka počtu hráčok, aj kvality. Následne sa chcem zamerať na to, aby hráčky z dorastu boli pripravené na ženskú hádzanú.“
Ženské družstvo minulý ročník mierne poľavilo z ambícii. Získalo síce opäť slovenský titul aj pohár, na druhej strane, prišlo o štvorročnú nadvládu v spoločnej súťaži. Plánujete družstvo vrátiť na vrchol česko-slovenskej scény?
„Ambície samozrejme máme najvyššie. Ale v tejto chvíli mňa skôr zaujíma vývoj družstva a jeho herný prejav. Keď ten bude správny, je to iba o tom, načasovať veci tak, aby sa hralo o úplnú špicu. Pred touto sezónou odišli kľúčové hráčky družstva Rebičová s Holešovou. Odišli do špičkových európskych klubov Kisvárdi a Podravky Koprivnica. O to ťažšie je si niečo plánovať. Musíme byť v tejto chvíli trpezliví a tvrdo pracovať. Myslím si, že družstvo je vyskladané momentálne dobre. Je v ňom dostatok skúsenosti, ale aj mladíckej dravosti a ambície sa zlepšovať, a aj víťaziť. Našou úlohou je, aby sme ho smerom do budúcnosti stabilizovali a vhodne dopĺňali. Chceme, aby sme do družstva zapracovávali hráčky z dorastu, alebo ďalšie slovenské hráčky. Je potrebné, aby hrávali aj domáce dievčatá, pretože ľudia sa chcú chodiť dívať práve na ne. Tu treba povedať, že náš záujem o to jasne vidieť aj tým, že hráčky v doraste majú vytvorené podmienky na úrovni ženského družstva. Od aktuálnej sezóny sa hráčkam v doraste budú okrem trénerov hádzanej a trénera brankárok venovať aj fyzioterapeut a kondičný tréner. K dispozícii majú aj rehabilitačnú linku, ktorá je priamo v hale. Od hráčok očakávame, že hádzanej budú dávať všetko a potom sa my všetci v Iuvente môžeme posunúť opäť o kúsok ďalej.“
Spomínate slovenské hráčky. Tým sa ale do Michaloviec v poslednej dobe akosi nechce. Čím si to vysvetľujete?
„Momentálne hlavne tej strednej generácie na Slovensku nie je. Máme veľa mladých hráčok, ktoré riešia okrem hádzanej aj školské povinnosti. Čo sa týka Iuventy, tu sa v minulosti upustilo od zapracovávania vlastných hráčok a ich postupný vývoj k líderkám družstva. Skôr sa sústredili na nákup hotových hráčok zo zahraničia. Naším cieľom je, aby sme sa zamerali na vývoj družstva. Aby mladé hráčky dostávali priestor sa zlepšovať a získavať skúsenosti. Pokiaľ sa rozhodneme družstvo doplniť, tak aby to bolo riešenie koncepčné. Ak toto bude zrejmé, tak som presvedčený, že jednania so slovenskými hráčkami budú podstatne úspešnejšie.“
Je to možno aj o tom, že jedna, dve hráčky prídu a povedia ostatným, že je tu to dobré a iné, ako bolo v minulosti?
„Nechcem hodnotiť to, čo tu bolo v minulosti. Ide mi o to, aby sa potencionálne posily bavili s hráčkami, ktoré tu sú a dostali takú spätnú väzbu, ktorá im povie, že Iuventa je ich cesta do veľkej hádzanej. Budeme pracovať na tom, aby to tak bolo.“
Poďme k pohárovej Európe, do ktorej sa Iuventa vracia po roku. Vašim súperom v prvom kole Pohára EHF bude holandský Otto Work Force/VOC Amsterdam. Máte už o tíme nejaké informácie?
„Chlapi z realizačného tímu si už informácie o súperovi zbierajú. Čo sa týka mňa, momentálne viac pracujem na technických veciach, ktoré zabezpečia, aby sa zápas plynule odohral. Holandská hádzaná sa posunula niekam inam. K súperovi teda treba pristupovať s rešpektom.“
S akými cieľmi pôjdete po roku do Pohára EHF?
„Klub vlani európsky pohár nehral a pre viaceré hráčky to tak bude úplne nová skúsenosť. Je to pre naše družstvo nesmierne dôležitá konfrontácia. Čo sa týka cieľov, pre mňa osobne je lákadlom doniesť sem dánsky Nykobing, ktorý by nás čakal v druhom kole Pohára EHF. Určite ale treba ísť krok za krokom. VOC Amsterdam je súperom, cez ktorého máme ambíciu postúpiť. Čo bude ďalej, to už je hudba budúcnosti.“
Iuvente chýba medzinárodná konfrontácia. Pred letom sa niečo šuškalo o spoločnej súťaži, ktorá by sa rokmi mohla podobať na mužskú odnož SEHA ligy. Je to v nejakom štádiu riešenia?
„Dostal som podobné informácie ako vy, že táto myšlienka existovala. Do akej miery je rozvinutá, to momentálne odpovedať neviem. Druhou otázkou je kalendár, ktorý je momentálne poriadne preplnený. Ide určite o dobrú myšlienku, len ju treba rozvinúť.“
A sme pri téme, pri ktorej sme chceli začať. Tento víkend sa mal uskutočniť Memoriál Tomáša Jakubča, ktorý bol nakoniec zrušený. Z hľadiska medzinárodnej konfrontácie vám to nie je ľúto?
„Dievčatá takúto konfrontáciu potrebujú. Jednak sa potrebujú nachystať na európsky pohár a potrebujú získať hernú prax. Z tohto dôvodu mi to ľúto je, ale nejaké veci neovplyvníte.“
V utorok padlo rozhodnutie o konci zákazu hromadných podujatí. Nebolo potrebné s rozhodnutím, že sa turnaj neuskutoční, počkať?
V našom rozhodovaní zohrávalo dôležitú úlohu aj to, že v tomto prípade máme zodpovednosť nie len za naše družstvo, ale aj družstvá a hráčky súperov. Konzultovali sme rôzne varianty riešenia s odborníkmi na viaceré oblasti a prišli sme k rozhodnutiu turnaj zrušiť. Vyhodnotili sme to ako jediné zodpovedné riešenie. Verím, že nám to prípravu nenaruší a družstvo bude na začiatok sezóny pripravené.“
Peter Brendza
