Z posledného miesta až k brehom prvej šestky

Aká krátka niť vedie od neúspechu k úspechu sa na vlastnej koži počas šiestich mesiacov presvedčili futbalisti MFK Zemplín Michalovce. Najvýchodnejší fortunaligista bol po šiestich kolách s jedným bodom na poslednom mieste v tabuľke, po deviatich mal na svojom konte štyri body a stále uzatváral tabuľku. Vo zvyšných deviatich zápasoch z možných dvadsaťsedem ale nazbieral dvadsať bodov a teraz jeho jeseň hodnotíme ako najúspešnejšiu, odkedy je klub v najvyššej súťaži. A to podotýkame, že po šiestich či deviatich kolách viacerí „odborníci“ posielali Michalovčanov do druhej ligy a trénerov kade ľahšie...

Príbeh kritický: Za šesť kôl jeden bod

Účinkovanie michalovských futbalistov v jesennej časti môžeme hodnotiť v niekoľkých príbehoch. Rozdelili sme to na tri. Prvý kritický, druhý optimistický a tretí fantastický. Poďme teda pekne od začiatku. Začneme prípravou na sezónu. Tá nebola ideálna. Z mužstva odišlo deväť hráčov (Šimčák, Koscelník na prestup, Kovaľovi, Nišimi, Matičovi, Jankaukasovi skončilo hosťovanie a Šumejkovi, Antonovi a Braginovi skončili zmluvy). Do kádra ale dosť dlho nikto nepribúdal, navyše, hovorilo sa aj o odchodoch Kiru či Bednára (ten nakoniec aj odišiel do Dunajskej Stredy). Príprava bola preto rozpačitá. Tréneri ešte týždeň pred súťažou nevedeli s kým budú hrať a táto „pohoda“ sa odrazila aj na výkonoch tímu.

K tomu všetkému pribudol ťažký žreb. V prvých štyroch kolách mali Michalovčania za súperov tímy, ktoré vlani skončili na prvých štyroch miestach. Mohli ale bodovať aj s nimi. V Dunajskej Strede boli do prvého inkasovaného gólu lepším tímom, doma so Slovan Bratislava ich „zarezal“ rozhodca, so Žilinou by zase nedali gól ani do rána. K tomu sa pridala nešťastná domáca remíza so Senicou a prehra v Zlatých Moravciach. Suma - sumárum, po šiestich kolách mali Zemplínčania na svojom konte mizerný jeden bod. Začali sa ozývať kritici, ktorí ich už posielali do druhej ligy. Zabudlo sa na to, čo družstvo v predošlých troch rokoch v najvyššej súťaži dokázalo, ako s najnižším rozpočtom v súťaži dokázalo držať krok s najlepšími. K tomu sa ale vrátime na záver...

Príbeh optimistický: Obrat s Ružomberkom

Najvýchodnejší fortunaligista čakal na prvé víťazstvo až do siedmeho kola. V ňom doma porazil Podbrezovú 2:0 a na prvú reprezentačnú pauza tak išiel síce z posledného miesta, no konečne s prvým víťazstvom. Po pauze cestovali jeho hráči dvakrát v rade do Nitry, na zápasy proti tímov, ktoré majú rovnaké ambície ako oni. V zápasoch so Sereďou a Nitrou siahali na body, no identické prehry 1:2 spôsobili už menšiu paniku.

Od desiateho kola ale prišiel nečakaný obrat. Nečakaný v tom, že na Zemplínčanov čakali zápasy s tímami, ktoré vlani skončili v prvej šestke. Čakalo sa teda, že budú ťahať za kratší koniec. Michalovčania ale zo šiestich zápasov bodovali päťkrát a definitívne tak nechali zabudnúť na záchranárske starosti.

Obrat prišiel v zápase s Ružomberkom. V ňom po polčase prehrávali 0:2 a zdalo sa, že dni trénera Antona Šoltisa sú spočítané. Michalovčania ale zabojovali. Dvoma gólmi vyrovnali stav proti favoritovi, ba dokonca mohli aj vyhrať a odvtedy sa vezú na priaznivej vlne. V nej najskôr pred druhou reprezentačnou pauzou zvíťazili v Trenčíne.

Príbeh fantastický: Záver ako z partesu

A tu už prichádzame k tretiemu príbehu, ktorý nazývame príbeh fantastický. Michalovčania mali totiž záver jesene priam fantastický. Zo siedmych zápasov získali šestnásť bodov (prehrali akurát na Pasienkoch so Slovanom a remizovali v Žiline). Zdolali Dunajskú Stredu, Trnavu, Senicu, Zlaté Moravce aj Podbrezovú, čím sa dostali na dostrel k prvej šestke, na ktorú po jeseni zaostávajú iba vinou horšieho skóre. Zimujú na siedmom mieste a kto sa pozrie na ich zvyšné vyžrebovanie v jarnej časti, musí priznať, že prvá šestka je viac ako reálna. Pomohli k tomu štyri víťazstvá na záver jesene. Mimochodom, takýto počet výhier v rade dosiahli Zemplínčania po prvýkrát, odkedy sú v najvyššej súťaži.

Príbeh historický: Pre úspech treba niečo urobiť!

Práve posledný príbeh ukazuje tenkú čiaru medzi úspechom a neúspechom. Keby sa Michalovčanom nepodaril obrat s Ružomberkom a prehrali by, možno by došlo k zmenám. Na mieste stojí otázka, kde sú tí, ktorí Michalovčanov posielali na začiatku súťaže do druhej ligy? Kde sú tí, ktorí im nadávali do nemehiel? Kde sú tí, ktorí žiadali, aj napriek ťažkému žrebu, po prvých prehrách hlavu trénera Šoltisa. Kde sú teraz tí, ktorí vypisovali na sociálnych sieťach a tí, ktorí vykrikovali po tribúnach? Sú niekde zalezení, ale určite ešte aspoň raz vyjdú... Kto chce psa biť, palicu si nájde. Tú si našli aj „tiež“ fanúšikovia, ktorí Michalovčanov bili za výsledky. Zabudli na to, ako reprezentujú mesto už štvrtý rok v najvyššej súťaži. Zabudli na to, že s dlhodobo najnižším rozpočtom hrá klub od začiatku svojej účasti v najvyššej súťaži veľkú muziku. Zabudli na to, aký herný a výsledkový progres dosiahli pod trénerom Šoltisom.

Nechajme ich ale teraz tak! Dôležitejšie je zamerať sa na historický úspech, ktorý sa črtá v jarnej časti. V nej budú Michalovčania bojovať na dvoch frontoch. V Slovnaft Cupe sa dostali už do štvrťfinále a jeho žreb bol k ním viac ako priaznivý. Dostali druholigový Poprad, navyše ho privítajú na domácom trávniku. Majú tak obrovskú šancu zopakovať semifinále spred dvoch rokoch a keď si pozrieme, že v pavúku už chýbajú dvaja najlepší ligisti, je tu možnosť dostať sa až do finále.

Čo je ale nemenej dôležité, sú reálne v hre o prvú šestku. V zostávajúcich štyroch kolách základnej časti sa až trikrát predstavia doma a vo všetkých zápasoch privítajú priamych súperov o prvú šestku. Opäť viac ako solídna šanca dostať sa tam. Kto by to povedal v auguste či začiatkom septembra? K tomu ale treba niečo urobiť. Nemôže sa zopakovať situácia z leta, keď tréneri týždeň pred súťažou nevedeli s kým môžu a s kým nemôžu počítať. Je potrebné urobiť všetko preto, aby sa MFK Zemplín dostal do prvej šestky. A to na všetkých troch frontoch. Zabrať musia hráči, tréneri, ale aj vedenie klubu. Musí to byť pre všetkých výzva dostať sa tam. Hrať proti Slovanu, Žiline či Dunajskej Strede je totiž výhodnejšie a lepšie, ako hrať proti Zlatým Moravciam či Senici. Michalovčania takto blízko k lepšej šestke ešte neboli a možno už ani nebudú. Je teda potrebné historickú šancu chytiť za pačesy. Pre úspech je ale potrebné niečo aj urobiť!