Džudo je športom, ktorý má v Michalovciach vybudované dobré meno. Členovia tunajšieho klubu ŠK Zemplin sú vysoko hodnotení doma, či v zahraničí. Takmer každý rok zbierajú v súťažiach, na ktorých sa zúčastňujú, rôzne medaily a ocenenia. Na každoročnom odmeňovaní najlepších športovcov primátorom mesta majú značné zastúpenie. Za tieto úspechy môžu hlavne tréneri tohto oddielu, ktorí sa svedomito venujú svojim zverencom. Trénerom, pre ktorého je džudo doslova život, je aj Viliam Kohút st.
Počas jedného z horúcich dni tohto leta sme sa rozhodli stretnúť a porozprávať s týmto úspešným trénerom. Smerujem k jeho bytu, kde sme si dohodli stretnutie. Vo dverách nás víta so širokánskym úsmevom. Spolu s nami mu robí spoločnosť jeho malá vnučka. „Nechali mi ju na starost“, so žartom povedal a napil sa dúšku studenej minerálky. Zahasil svoj smäd a už nebránilo nič tomu, aby nás zasvätil do svojej kariéry, či už aktívneho športovca, alebo aj úspešného trénera.
Začínal s gymnastikou
Vo svojich mladých časoch koketoval hneď s niekoľkými športmi. „ Bola taká doba, každý chcel športovať, v niečom vynikať, ani ja som nebol výnimkou“, rozhovoril sa Kohút. Ako žiak základnej školy sa začal aktívne venovať gymnastike, ku ktorej ho pritiahol starší brat. Keďže gymnastika v meste skončila, začal sa obzerať po iných športoch. Spolu s ďalším bratom sa rozhodli, že zájdu na tréning športu, ktorý bol v meste novým. „Písal sa rok 1970, čiže vtedy som mal 14 rokov“, zaspomínal si na svoje začiatky. Podotýkame, že s džudistickou žinenkou zostal spätý dodnes, čiže tomuto športu sa venuje už 40 rokov. A čo hovorili na tento tvrdý šport jeho rodičia ? „No otec bol boxer, takže ...“, odpovedal nám so širokým úsmevom tento úspešný tréner. Je potrebné zdôrazniť, že urobili veľmi dobre, keď nechali svojho syna pri tomto športe.
Po roku už bol majstrom
Začiatky boli pre neho ťažké, ale svojou buldočou povahou sa začal na žinenke čoraz viac presadzovať. Tréner Miroslav Gajdoš, ktorý sa vtedy venoval džudistickým nádejam, hneď spozoroval jeho zapálenie pre tento šport. Vedel, že s talentom, ktorým jeho terajší zverenec disponoval, to môže dotiahnuť veľmi ďaleko. A úspechy nenechali na seba dlho čakať. „Hneď v prvom roku svojej kariéry som bol majstrom Slovenska vo svojej hmotnostnej kategórií“, pochválil sa nám svojimi prvými úspechmi. Neskôr tento úspech ešte raz zopakoval.
Vrchol kariéry v päťdesiatke
Pri opise svojej kariéry je mu ľúto len to, že nikdy nedosiahol lepší výsledok na majstrovstvách Československa. „V tejto dobe to bola postupová súťaž. Najprv sme sa museli zúčastniť majstrovstiev kraja, víťazi následne išli na majstrovstvá Slovenska, a len tí najlepší sa dostali ku Československej elite. Ja som mal tú smolu, že v čase mojej najlepšej formy mi účasť na celoštátnom šampionáte zmarili zranenia“, s povzdychom dodal. Všetko si ale vynahradil v roku 2006, kedy sa ako 5O- ročný zúčastnil majstrovstiev Európy veteránov, ktoré sa uskutočnili v Prahe.
Úspešný tréner
Od roku 1986, kedy bol ešte aktívny pretekár, sa venuje talentom michalovského džuda. Dosiahol s nimi niekoľko pozoruhodných výsledkov. Počas svojej 24- ročnej trénerskej kariéry vychoval mnoho majstrov, či už najskôr Československa, alebo neskôr Slovenska. Doviedol desiatky svojich zverencov k rôznym triumfom a oceneniam, nielen doma, ale aj v zahraničí. „Už si ani nespomínam koľko ich bolo“, začal nahlas rozmýšľať. „Medzi veľmi úspešných patrili napríklad sestry Geckové, Katka Čarná, Peter Babjak, či súčasná veľká nádej slovenského džuda Arpád Szakács“, začal sypať mená úspešný tréner. My len dodajme, že posledne spomenutý džudista je aktuálnym víťazom olympijských hier mládeže, a takmer naisto bude hájiť farby Slovenska na letnej olympiáde v Londýne. „Viackrát som bol dokonca za svoju činnosť odmenený cenou primátora mesta, ktorá sa odovzdáva najúspešnejších trénerom“, s hrdosťou poznamenal. „V takýchto momentoch viete, že svoju prácu vykonávate naozaj dobre“, dodal.
K športu viedol aj svoje deti
Prakticky celý život aktívne športoval, okrem džuda si rád zahrá aj rekreačný futbal. K tejto aktivite viedol aj svoje deti. Napodiv všetky tri takisto prepadli džudu. Dcéra Martina je dokonca dvojnásobná majsterka Slovenska. Počas jej dekorovania neskrýval dojatie. „Vtedy som bol najšťastnejší otec na svete“, podotkol na margo úspechov svojej ratolesti hrdý otec.
Poďakovanie na záver
Slovo na koniec si vzal sám Viliam Kohút. „Na záver by som chcel poďakovať všetkým ľuďom, ktorí ovplyvňovali moju osobnú a džudistickú kariéru. Či už to bol môj prvý tréner Ing. Miroslav Gajdoš, alebo chlapci a dievčatá ktorí pôsobili, či pôsobia v našich oddieloch, kolegom trénerom, primátorovi Záhorčakovi za to, že podporuje náš šport, ale najviac vďačný som svojej rodine, ktorá má vo všetkom podporovala“, povedal na záver úspešný tréner.
Kto je Viliam Kohút st.
Viliam Kohút st. sa narodil 25. júna 1956 v Michalovciach. Vo svojich školských rokoch, keď bol ôsmakom na základnej škole sa začal aktívne venovať džudu a táto aktivita ho neopustila dodnes, kedy pôsobí ako tréner. Po rozpačitých začiatkoch, prišiel raketový nástup jeho kariéry a prvé úspechy, či medailové ocenenia nenechali na seba dlho čakať. Viliam Kohút sa stal ako aktívny džudista dvojnásobným majstrom Slovenska. Na džudo nezanevrel ani po skončení aktívnej kariéry. Dnes je držiteľom 5 Dan – u, čiže jedného z najvyšších stupňov v tomto športe. Je ženatý, spolu s manželkou Agátou vychoval tri deti, dcéry Petru ( 29 ), Martinu ( 27 ) a syna Viliama ( 25 ). V súčasnosti sa teší z dvoch vnúčat Števka ( 2 ) a Ninky ( 1 ).
Peter Brendza
