Impozantná jeseň dáva šancu snívať o deviatom titule

Hádzanárky Iuventy Michalovce sú najúspešnejším tímom v šestnásťročnej histórii spoločnej česko-slovenskej súťaže hádzanárok. Z primátu v nej sa tešili už osemkrát a je potešiteľné, že po jesennej časti sezóny 2018/2019 majú rázne nakročené k deviatemu zisku česko-slovenského prvenstva.

Michalovčanky v jeseni zdolali aj ostatného víťaza MOL ligy DHK Baník Most.

Zmena na trénerskom poste pomohla

Michalovčanky po zisku štyroch prvenstiev v spoločnej súťaži v lanskej sezóne spadli. Mohla za to výrazná obmena v kádri, keď odišlo až deväť hráčok z úspešného tímu, ktorý sezónu predtým získal štvrtý triple (titul, Slovenský pohár, WHIL) v rade. Naproti viacerým problémom ale Zemplínčanky dokázali získať aspoň bronzovú medailu, čím nadviazali na predošlé ročníky, keď iba v dvoch nezískali cenný kov. Treba podotknúť, že po trénerskej zmene, keď Františka Urbana nahradil Ján Packa, družstvo výrazne ožilo a následne dokráčalo k jedenástemu majstrovskému titulu. Čakalo sa, že Packa nadviaže na úspešnú misiu a v lete opäť preberie slovenského majstra.

Úspešný lodivod ale uprednostnil reprezentačnú ponuku a vedenie Iuventy sa tak muselo obzerať po jeho náhrade. Našlo ju v podobe Petra Hatalčíka, trénera, ktorý štyri roky nikde netrénoval, no mal obrovskú chuť do roboty. Aj keď viaceré hlasy boli k jeho angažmánu kritické, za Hatalčíka hovoria nielen dosiahnuté výsledky, ale aj predvedená hra. K nej, keď sa pridá fakt, že konečne dostávajú šancu aj mladé hráčky (dovtedy sa o tom iba hovorilo), musíme jeseň hodnotiť viac ako pozitívne.

Strata jedného bodu

Najúspešnejší slovenský klub mal na úvod spoločnej súťaže veľmi ťažké vyžrebovanie. Veď v prvých piatich kolách narazil na tímy, ktoré sa pohybujú v prvej šestke, navyše, mal aj povinnosti v pohárovej Európe. Hatalčíkové zverenky to ale zvládli impozantne. V prvom kole doma v repríze lanského slovenského finále rozstrieľali Šaľu 27:20, čím odštartovali spanilú jazdu jesennou časťou MOL ligy. V druhom kole nešťastne stratili bod za remízu 27:27 v Olomouci, čo ale bola jediná strata v jeseni. Následne totiž prišlo osem víťazstiev v rade, ktoré Iuventu vyniesli na čelo tabuľky s päťbodovým náskok. Treba ale dodať, že Michalovčanky majú oproti svojim prenasledovateľkám o jeden odohraný zápas viac a najťažších súperov budú mať na jar vonku. Aj napriek tomu je ich náskok viac ako solídnym predpokladom k zisku deviateho „česko-slovenského“ prvenstva.

Premohli majstra z krajiny bronzového medailistu z ME

Po roku sa Iuventa predstavila aj v pohárovej Európe. Vedenie klubu opäť družstvo prihlásilo do Pohára EHF, kde predtým dvakrát Michalovčanky padli až v osemfinále. Teraz až také méty tím síce nedosiahol, no aj tak reprezentoval Slovensko viac ako solídne. V prvom kole narazila Iuventa na majstra Holandska VOC Amsterdam. Vedenie klubu sa s tímom z krajiny bronzového medailistu z ME aj MS dohodlo na tom, že oba zápasy sa odohrajú na Zemplíne, čím dali hráčkam do rúk postupové karty. Tie ich nepustili a po hladkých víťazstvách 37:24 a 30:26 postúpili do druhého kola európskeho pohára č.2.

V ňom už podľa očakávania nestačili na dánskeho majstra z roku 2017 Nykobing Falster Handbold, ktorý následne po úspešnom zvládnutí tretieho kola postúpil do jarnej skupinovej fázy. Iuventa si ale v Európe hanbu neurobila. Aj účinkovanie v nej spolu s druhým miestom na prestížnom Stadtwerk Cupe vo švajčiarskom St. Gallene, podčiarklo úspešnú jeseň suverénne najúspešnejšieho tímu v Michalovciach.

Svetlo na konci tunela je už aspoň vidno

Jediným negatívom, čo sa týka Iuventy, je žiaľ, opäť mládež. Tá sa pomaly ale isto zdvíha hore, no stále nemôžeme hovoriť o výkladnej skrini slovenskej hádzanej. Tento vlak ušiel pred niekoľkými rokmi, kedy sa miesto výchovy hráčok zameralo na nákup legionárok do prvého tímu. Aj to málo, čo sa do prvého tímu vychovalo, následne kvôli nedostatku priestoru skončilo. Získali sa síce poháre, aj zlaté medaile, no skúste ich postaviť na palubovku. Počet detí v mládežníckych tímoch spadol o polovicu, čo sa zákonite prejavilo aj na dosiahnutých výsledkoch (Prešov, ktorý sa iba nedávno od Iuventy učil prácu s mládežou bol vo všetkých kategóriách lepší...). Teraz sa pre zmenu musia ťahať legionárky do staršieho dorastu, aby ten hral aspoň dôstojnú úlohu v súťaži. Je teraz na vedení klubu, aby zabralo a vrátilo Iuventu v mládeži tam, kde v minulosti patrila. Nové projekty, ktoré sa spúšťajú, dávajú šancu aj nádej, že to tak byť môže. Je to síce beh na dlhú trať, no svetlo na konci tunela je už aspoň vidno...