Hokejisti HK Dukla Ingema Michalovce sú opäť vo finále prvej ligy a môžu tak získať pre metropolu Zemplína tretí titul. Zatiaľ, čo pri prvom v roku 1986 ešte viacerí z nich ani neboli na svete, ten vlaňajší si už poriadne vychutnali. V kádri Dukly sú ale aj hráči, ktorí získali tituly inde. Kapitán Marek Kolba je trojnásobným majstrom Slovenska (dva raz so Slovanom Bratislava, raz s Košicami) a Daniel Hančák má dokonca už šesť titulov! K piatim titulom majstra Slovenska so Slovanom Bratislava pridal vlani šiesty s Michalovcami. Keby pôsobil za morom, jedna ruka by mu už teda na všetky prstene za tituly nestačila. A skúsenému zadákovi sa stále máli. S Duklou totiž siaha po siedmom!
„Ja verím, že sa nám to môže podariť,“ smeje sa michalovský „pán prsteňov“, ktorý verí v rozšírenie svojej zbierky. „Samozrejme budem rad, keď získame ďalší titul. Ja osobne urobím všetko preto, aby sa to podarilo,“ pokračuje odchovanec spišskonovoveského hokeja v službách michalovskej Dukly Ingema, ktorý okrem šiestich slovenbských titulov má aj striebro z Kazachstanu.
Skúsený obranca je pilierom zadných radov Dukly už štvrtú sezónu. V prvých dvoch Dukle uniklo finále, vlani už nie a teraz sa situácia opakuje. Semifinálová séria s Topoľčanmi ale bola veľmi náročná, možno najnáročnejšia, akú na Zemplíne Hančák odohral. „Bola veľmi ťažká a možno to nazvať aj takým „malým finále“. Topoľčany nám boli veľmi vyrovnaným súperom. Rozhodovali maličkosti. Po prehre v treťom zápase sme si v šatni povedali, že štvrtý duel zlomíme v náš prospech a doma premeníme postupový mečbal. Nakoniec sa nám to podarilo,“ podotýka Daniel Hančák.
Už pred začiatkom semifinálovej série sa hovorilo, že domáce prostredie môže byť jazýčkom na vážkach. Michalovčania svoje domáce hradby trikrát uhájili, čo bolo asi najdôležitejšie. Hoci, v druhom zápase mali na mále aj oni. Po dvoch tretinách prehrávali 0:1. V tretej ale troma gólmi strhli víťazstvo na svoju stranu a práve tam zrejme treba hľadať základný kameň postupu do finále. „Bol to podľa mňa zlomový moment celej série. V tomto mužstve je obrovská sila. Keď si každý robí svoju robotu na sto percent, určite bude pri nás stáť aj šťastie. Aj s jeho pomocou sme druhý zápas otočili a získali tak obrovskú výhodu,“ dodáva Hančák.
Michalovčania sú tak druhý rok po sebe finalistom prvej ligy. Svojho súpera ešte nepoznajú. Stav série medzi Martinom a Dubnicou nad Váhom je totiž po piatich zápasoch 3:2 v prospech tímu spod Turca. „Či tam bude Martin, alebo Dubnica, opäť nás čaká ťažká séria. Treba sa o víťazstvo biť tak, ako sa bijeme doteraz. Keď to tak bude, mohlo by nám to výjsť,“ podotýka Daniel Hančák, ktorý v ďalších slovách vyzdvihol fanúšika. Ten v piatom zápase ukázal, že aj on dokáže vytvoriť elektrizujúcu atmosféru. „Diváci nás hnali dopredu od samého začiatku, za čo im patrí vďaka. Ja verím, že sa im odvďačíme radosťou z ďalšieho titulu a následne aj zápasmi v baráži o najvyššiu súťaž.“
V extraligovej baráži to vyzerá buď na Žilinu, alebo Liptovský Mikuláš. Pozerajú sa Michalovčania, ako najväčší favorit na vyzvanie najslabšieho extraligistu, až takto ďaleko? „Ešte nie, ešte je pred nami finálová séria. Súpera si však vyberať nechceme. Keď chceme ísť do najvyššej súťaže, musíme zdolať každého, kto sa nám postaví do cesty. Teraz je pred nami finále, na extraligovú baráž môžeme myslieť až keď ho zvládneme,“ dodáva na záver Daniel Hančák.
Peter Brendza
