Príbehy odohrávajúce sa v športe sú niekedy napísané krásnym životným písmom. Jeden z nich píše aj masér hokejistov HK Dukla Ingema Michalovce Marek Jenčík. Ten v minulosti stál za troma titulmi majsteriek Slovenska hádzanárok Iuventy Michalovce. Stál pri historickom titule, ako aj prvenstve v spoločnej česko-slovenskej súťaži, či účinkovaní najúspešnejšieho ženského klubu na Slovensku v európskych pohároch. Prežíval s nimi víťazstvá, aj prehry. Jeho najväčším víťazstvom bolo nájdenie si životnej lásky. Všetko sa ale raz skončí, podobne ako Jenčíkové pôsobenie v Iuvente. Prišli nové výzvy. Jednu z najväčších má v súčasnosti fyzioterapeut hokejistov HK Dukla Ingema Michalovce pred sebou. Bude po majsterkách Slovenska masírovať aj extraligistov?
K masírovaniu sa dostal na vojne
V realizačných tímoch športových klubov majú dôležité postavenie aj maséri, či po novom fyzioterapeuti. Ich ruky viackrát dokážu uľaviť bolesti a športovci sa tak môžu sústrediť na podávanie výkonov. „K masírovaniu som sa dostal počas vojenskej služby, ktorú som absolvoval v Michalovciach,“ rozhovoril sa v súčasnosti člen realizačného tímu michalovskej Dukly. „Pôsobil som v hokejovej čate a dostal som sa tak k miestu vo vtedajšom VTJ. Keď som končil vojenskú službu, prišli za mnou z hádzanárskeho klubu, či by som nechcel pôsobiť tam. S radosťou som túto ich ponuku prijal,“ pokračoval Marek Jenčík.
Počas pôsobenia v Iuvente si dvakrát vyskúšal aj pozíciu na tlačovke (foto Korzár)
V Iuvente prežil osem trénerov
Vtedy sa písal rok 1995 a Jenčík mal iba dvadsaťdva rokov. Michalovská ženská hádzaná vtedy vonkoncom nebola na tej úrovni, ako je teraz. Zekon hral až tretiu najvyššiu súťaž. „Už vtedy sa hovorilo, že chcú ísť vyššie. Nakoniec sme sa dostali až do Extraligy a neskôr do spoločnej súťaže Češiek a Sloveniek,“ podotýka Marek Jenčík, ktorý v ženskej hádzanej prežil veľa radosti. Bol pri postupe do najvyššej súťaže, pri prvom titule v roku 2003, ako aj pri prvom prvenstve vo vtedajšej spoločnej súťaži WHIL. Postupne bol pri troch tituloch majstra Slovenska, až štyrikrát sa tešil z víťazstva vo WHIL a dvakrát zo Slovenského pohára. Mimochodom v Zekone, či Iuvente prežil za pätnásť rokov až ôsmych trénerov (Daniš, Petrovskyj, Lamač, Lukačín, Danove, Rapač, Garkavenko, Harbuľák). „Boli to krásne roky. Vyhrávali sme tituly, hrali sme v pohárovej Európe. Zažil som všetko od začiatku. Od toho, ako sme sa zdvíhali hore, až sme dosiahli vrchol. Za pätnásť rokov toho bolo fakt dosť. Nadišiel ale čas, že som sa chcel posunúť ďalej a preto som v Iuvente v roku 2010, teda po pätnástich rokoch, skončil,“ podotýka Jenčík, ktorý si dokonca v Iuvente našiel aj svoju životnú lásku. Jeho manželkou je totiž bývalá hádzanárka Sylvia. Prestup od hokejistov k hádzanárkam sa mu teda bol osudným.
S manželkou Sylviou a synom Marošom
Návrat po viac ako dvadsiatich rokoch
Od roku 2010 fungoval Marek Jenčík v súkromnej sfére. Až prišiel rok 2016, kedy ho manažér Dukly Peter Tirpák poprosil o to, aby opäť prišiel pomôcť hokejistom. Jeho návrat k hokeju tak trval viac ako 20 rokov. „Bola polovička sezóny, kedy prišla ponuka. Najskôr som chvíľu váhal, no potom som sa rozhodol a urobil som dobre. Moje váhanie súviselo predovšetkým s tým, že som vedel, že keď sa do toho „zakusím“, nebudem vedieť skončiť. Aj keď prišlo sklamanie z vypadnutia, rozhodol som sa ostať aj ďalšiu sezónu a v nej sme získali titul. Verím, že ho teraz obhájime,“ smeje sa Jenčík, podľa ktorého je rozdiel pôsobiť pri tíme mužov a žien. „Samozrejme, že rozdiel tam je. Keď sú nejaké problémy, inakšie sa riešia pri mužoch a inak pri ženách. Pri nich sa to rieši ťažšie, musíte na to ísť psychologicky. Muži si vynadajú a na druhý deň je všetko v poriadku. Pri ženách je to ťažšie.“
Keď to vezmeme z pohľadu štatistík Jenčík prišiel od majstra k majstrovi. „Ja chodím iba vyhrávať. Neznášam prehry,“ smeje sa Marek, ktorý následne dodáva. „Verím tomu, že opäť získame titul a zahráme si v baráži. Máme na to vytvorené podmienky a aj súčasná partia je najlepšia, akú som kedy zažil. Parádne do nej zapadli aj hráči, ktorí prišli počas sezóny. Všetci ťahajú za jeden koniec povrazu a ja verím, že na konci príde úspech. To je ale ešte ďaleko.“
Na Hlada nežiarli
Keď v roku 2010 Marek Jenčík končil v Iuvente Michalovce, na jeho miesto prišiel vtedy ešte neznámy Maroš Hlad. Ten u v súčasnosti najlepšieho ženského hádzanárskeho tímu vydržal dva roky. Po nich sa pobral od majsteriek Slovenska k majstrovi sveta. Stal sa totiž masérom cyklistu Petra Sagana, trojnásobného majstra sveta a šesťnásobného víťaza bodovacej súťaže na Tour de France. „Maroš prišiel do Iuventy hneď po mne a už vtedy ukazoval, že je veľmi ambiciózny. Určite mu jeho úspechy nezávidím. On masíruje majstra sveta, ja možno budem od novej sezóny hokejových extraligistov,“ pokračuje s úsmevom na perách Jenčík, ktorému robí radosť aj syn Maroško, ktorý sa takisto venuje hokeju. „Je brankárom,“ poznamenáva hrdý otec.
Vyskočí na striedačku aj vo finále?
To, že žije s tímom predviedol Jenčík aj počas nedávnej semifinálovej série s Topoľčanmi. Po góle, ktorý znamenal definitívne víťazstvo Dukly vyskočil zo striedačky na mantinel. „Bolo to v návale emócii. Tie patria k športu. Teším sa z každého gólu, keď je na ľade bitka, chcem naň skočiť a pomôcť chalanom,“ smeje sa Jenčík a následne vážnejšie dodáva. „Z každého gólu, ktorý dosiahneme sa veľmi teším. Tamten bol veľmi dôležitý, lebo znamenal naše víťazstvo v ťažkej sérii. Postúpili sme do finále, čo bolo naším cieľom a každému veľmi odľahlo. Zo mňa to vyšlo takto a rád to zopakujem aj vo finálovej sérii s Martinom.“
Ponúkne miesto v tíme aj Chudému?
K hokeju mal Marek Jenčík vždy veľmi blízko. Rodák z Revúcej ho hráva na amatérskej úrovni doteraz. Je stabilným členom tímu Ice Beers, ktorému sa darí vo Fannsport lige. Po základnej časti skončili „jenčíkovci“ na druhom mieste a hotujú sa získať titul. „Určite, že máme najvyššej ambície. Ako som povedal, nerád prehrávam a aj tu chcem vyhrávať. Po základnej časti sme skončili na druhom mieste a chceme ísť na vrchol. Verím, že nám k tomu pomôže aj Richard Šechný, ktorý sľúbil, že bude vo vyraďovacej časti hrať,“ konštatuje Jenčík, ktorý má v družstve kompletný realizačný tím Dukly.
Okrem asistenta trénera Chudého Richarda Šechného za „ľadových medveďov“ hráva aj kustód Ján Bajko a takisto aj manažér Dukly Peter Tirpák. Chýba už iba tréner Chudý. Čelil už Jenčíkovmu presviedčaniu? „Mal aj ponuku, no zrejme by nášmu tempu nestačil,“ pokračuje s obrovským úsmevom Marek Jenčík, ktorý by zase na oplátku mohol pomôcť Dukle pri nedostatku obrancov. „Spolu s Petrom Tirpákom sme na to pripravení. Tréner Chudý nás ale ešte nenominoval.“
Peter Brendza
