K hokejovému boomu na celom Zemplíne prispel aj nováčik St. Nicolaus I. ligy MHK Humenné. Ten sa v základnej časti umiestnil na šiestom mieste a vo štvrťfinále play-off trápil favorizovanú Dubnicu nad Váhom, ktorá ho zlomila až v rozhodujúcom piatom zápase. V kádri „hurkarov“ sa vo výbornom svetle prezentoval útočník Ivan Fedorko. Jeho hru si všimli aj tréneri iných tímov, a tak si po vypadnutí v play-off mohol odchovanec humenského hokeja predĺžiť sezónu. Zúčastnil sa zimnej univerziády v Rusku, odkiaľ si priniesol fantastickú striebornú medailu.
Prvýkrát v reprezentácii
Šikovný kridelnik sa dostal na univerziádu cez dvojkolový kemp. „V novembri nás v Detve bolo 44 hráčov. Pozvali asi všetkých hráčov, ktorí študujú a ktorí ísť chceli. Rozdelili sme sa na dva tímy. Vo februári sme mali ešte jeden kemp, po ktorom sa zrodila konečná nominácia. Po vypadnutí s Dubnicou bola nominácia pre mňa osobne takou náplasťou na ubolenú dušu. Pozvánka mi urobila obrovskú radosť, pretože ešte nikdy som nereprezentoval svoju krajinu,“ hrdo poznamenáva externý študent piateho ročníka Ekonomicko-hospodárskej fakulty v Bratislave s pobočkou v Košiciach. Ten si z Ruska priniesol veľa zážitkov. „Krajina podujatím dosť žila. Na úvodnom ceremoniály sa zúčastnil aj prezident Ruska Vladimír Putin, ktorý nechýbal aj na našom finálovom zápase s Ruskom. Samotné hokejové zápasy boli pre nich doslova sviatkom. Plno bolo, keď sme hrali o deviatej, aj dvadsiatej hodine miestneho času,“ podotýka Ivan Fedorko.
Podľahli iba domácim
Slováci si na 29. univerziáde v Krasnojarsku urobili veľmi dobrý dojem. Zo siedmych zápasov prehrali iba dvakrát, aj to zhodne s domácim výberom. Tomu podľahli v úvodnom súboji v základnej skupine 1:2 po predĺžení. Následne ale naštartovali víťaznú sériu, v ktorej postupne zdolali Česko (7:2), Japonsko (8:3), USA (6:3), Maďarsko (4:0) a v semifinále Kazachstan (4:0). Ich víťaznú sériu zastavili až vo finále Rusi, ktorí ich opäť zdolali 2:1, tentoraz v riadnom hracom čase. „Naše vystúpenie tam hodnotím kladne. Prehrali sme iba s domácim výberom, ktorý mal vo svojom rade viacero hráčov z druhej najsilnejšej ligy sveta – KHL. Rusi veľmi chceli na domácom šampionáte uspieť, čo sa im nakoniec aj podarilo. My sme spokojní aj so striebrom,“ presvedčivo konštatuje Fedorko.
Búrlivú sezónu hodnotí kladne
Ivan Fedorko si po dvoch rokoch znova zahral v druhej najvyššej hokejovej súťaži. Vlani po troch rokoch strávených v Michalovciach odišiel do rodného Humenného, ktorému nakoniec pomohol k víťazstvu v druhej lige a v tejto sezóne bol pre materský klub prínosom aj v prvej lige. Humenčania nemali najideálnejší štart do súťaže, potom sa ale poriadne rozbehli. Hlavne na domácom ľade dokázali trápiť aj favoritom. Trošku ich síce zabrzdila situácia na konci roka, kedy sa zdalo, že sezónu ani nedohrajú. Nakoniec sa hlasy o konci humenského hokeja nepotvrdila a MHK dohral sezónu so cťou. „Boli sme nováčikom, ale dokázali sme potrápiť aj najsilnejšie mužstvá v lige. Veľa divákov chválilo našu hru, snažili sme sa hrať útočný hokej. Myslím si, že návštevnosť na našom štadióne patrila medzi tie najlepšie v lige, vzhľadom na, to že sme sa motali v strede tabuľky je to dobrá vizitka,“ poznamenáva Ivan Fedorko. Ten sa nevyhol ani otázke ohľadom turbulentných časov, kedy to s tímom nevyzeralo najlepšie. „Bolo to dosť turbulentné obdobie, no na niečo to bolo predsa dobré. Zomkli sme sa. Niektorí hráči síce odišli, no ostalo také zdravé jadro, ktoré ťahalo za rovnaký koniec povrazu. Odchody sa chalanom vyčítať nedajú. Išli za lepšími podmienkami, za istotou. Ja osobne som ale odísť nechcel. Bol som jeden z tých, ktorí si prvú ligu vybojovali a loď som preto opustiť nechcel za žiadnu cenu. Som rád, že som ostal,“ dodáva ešte k sezóne Ivan Fedorko.
O ďalšej sezóne zatiaľ ticho
Čoskoro ekonomický inžinier si momentálne užíva hokejovú dovolenku štúdiom. Onedlho ho totiž čakajú štátnice. Mimochodom, ako sa dajú skĺbiť študijné a hokejové povinnosti? „Aj keď je to náročné, všetko sa dá, keď sa chce. Musí vám ale vyjsť v ústrety tak škola, ako aj samotný klub. Ja som mal to šťastie, že to tak bolo, či už som bol tri roky v Michalovciach, ale dva v Humennom,“ konštatuje Fedorko, ktorý zatiaľ nevie, v ktorej sfére, či v hokejovej, alebo pracovnej, bude pokračovať. „Vidím sa skôr v hokeji, uvidíme ale, či mi bude držať zdravie a chuť.“ Mimochodom, aká je budúcnosť mužského hokeja v jeho materskom klubu. Budú Humenčania figurovať opäť v prvej lige? „To je skôr otázka na kompetentných, nie na mňa. O ďalšej sezóne je zatiaľ ticho,“ dodáva na záver Fedorko.
Peter Brendza
