O tom, že nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch, sa v týchto týždňoch presviedča obranca michalovskej Dukly Ingema Daniel Hančák. Kremenitý bek, ktorý nikdy nemá problém so zhodením rukavíc, alebo s tvrdosťou súpera, sa totiž trápi so zraneniami. Najskôr ho z finálovej série s Martinom a následnej úspešnej baráži so Žilinou vyradilo zranenie kolena. Po jeho vyliečení sa ale zdravotné trampoty rodáka zo Spišskej Novej Vsi neskončili. Pri cviku v posilňovni si totiž roztrhol achilovku a toto zranenie ho zrejme vyradí z celej prípravy na novú sezónu, ktorú michalovská Dukla odohrá v najvyššej Tipsport lige.
„Paradoxom je, že doteraz ma zranenia obchádzali. Pred desiatimi rokmi som mal ešte v Slovane Bratislava operované koleno. Odvtedy nič a teraz hneď dve vážne zranenia behom dvoch mesiacov...,“ smutne konštatuje opora zadných radov michalovskej Dukly. Mimochodom, ako prišlo k jeho zraneniu? „Po Veľkej noci som sa rozhodol, že budem pokračovať vo fyzickej záťaži už uzdraveného kolena. V posilňovni som sa pred tréningom poriadne rozcvičil. Pri prvom cvičení som po vyskočení na „bedňu“ pocítil bolesť. Vedel som, že je zle,“ pokračuje Daniel Hančák, ktorý tak barly odkladať na dlhý čas nemusel. „Vydržal som bez nich iba krátky čas a zase sú mojim spoločníkom,“ smeje sa bývalý hráč Slovana Bratislava, Dukly Trenčín, či kazašského Arlan Kokšetau.
Hančák prišiel do metropoly Zemplína počas sezóny 2015/2016 a odvtedy je súčasťou Dukly. Zažil pády, trpké vypadnutie v play-off v piatych zápasoch (v sériách s Liptovským Mikulášom či Detvou), ale aj dve víťazstvá v prvej lige a jednu neúspešnú baráž. „Samozrejme, neúspechy boli a boleli. Každý radšej víťazí, ja nie som výnimkou. Vypadnutia v play-off boleli o to viac, že prišli po piatych zápasoch. Keď prišla k hokeju spoločnosť Ingema, ľahké to nebolo tiež. Rekonštruoval sa štadión, my sme museli cestovať do Vranova na každý tréning, či zápas. Návrat do Michaloviec sme si ale užili. Prišiel prvý titul, neúspešná baráž, druhý titul a konečne aj vytúžený postup do najvyššej súťaže,“ zdôrazňuje Hančák, ktorý vo finále či v baráži držal palce svojim spoluhráčom spoza mantinelu alebo z tribúny. „Bol som ešte nervóznejší ako oni. Mrzelo ma, že nemôžem pomôcť. Zranenia k športu patria. Mne sa pritrafilo hneď v prvom finálovom zápase. Práve v tom najlepšom, čo sa hráčovi môže prihodiť. Určite je náročnejšie byť v role diváka, ako byť na ľade. Človek to prežíva viac. Môžem povedať, že vo finále a v baráži, som počas sedemzápasových sérii zostarol o desať rokov,“ smeje sa tridsaťpäťročný skúsený zadák.
Odchovanec spišskonovoveského hokeja v Michalovciach pokračuje v zbieraní titulov. V práve skončenej sezóne to bol pre neho už siedmy titul. Predtým získal päť so Slovanom Bratislava a jeden s michalovskou Duklou. K tomu treba prirátať aj striebornú medailu z kazachstanskej najvyššej súťaže, ktorú dosiahol v drese Arlan Kokšetau. „Keďže som hrať vo finále nemohol, snažil som sa chalanom pomôcť aspoň mentálne. Dúfam, že aj ja som bol pri titule nápomocný,“ pokračuje Hančák, ktorý k siedmemu titulu dodáva. „Každý bol niečím výnimočný, či špecifický. Minulý v Michalovciach bol príznačný tým, že sme ho dosiahli pre mesto po viac ako tridsiatich rokoch, tento zase tým, že po ňom prišla úspešná baráž a postup do najvyššej súťaže. Ten bol od začiatku sezóny cieľom vedenia klubu. Nakoniec sa nám to podarilo a všetci sme radi. Bude to síce zo začiatku veľmi ťažké, no ja verím, že budeme pokračovať v dobrých výkonoch a nebudeme nejakým fackovacím panákom.“
Po postupe do najvyššej súťaže samozrejme prichádzajú debaty, kto by mal obliekať dres Dukly aj v extraligovej sezóne. Skúsený bek by v zostave nemal chýbať takisto. „Už v závere minulej sezóny sme sa s vedením bavili o predĺžení zmluvy. Nič iné som ani neriešil, sústredil som sa iba na Michalovce. Môžem povedať, že po štyroch rokoch som tu už ako doma. Ako prvú teda riešim Duklu, potom by prišli na rad iné alternatívy,“ podotýka jeden z členov bohatej rodiny Spišiakov v michalovskej Dukle, ktorý následne k svojej pozícii v tíme dodáva. „Viem, že nebudem mať za sebou letnú prípravu. O to viac musím zamakať, aby som sa do toho dostal a tímu v Extralige pomohol. Aj preto som sa rozhodol v prvej fáze prípravy trénovať s tímom. Nemôžem síce zaťažovať dolné končatiny, no môžem napríklad posilňovať horné časti tela.“
Peter Brendza
