Hádzanárky Iuventy Michalovce sú kráľovnami slovenskej ženskej scény. Potvrdili to aj v sezóne 2018/2019, v ktorej opäť siahli na tri trofeje. Po Slovenskom pohári a MOL lige zavŕšili triple ziskom svojho už dvanásteho slovenského titulu, ktorý je deviatym v rade.
Michalovčanky v celej sezóne našli premožiteľa v rámci Slovenska a Čiech iba raz. V lige stratili tri body, v play-off neprehrali ani raz, sú tak zaslúžene najlepším tímom. „Môžem so zadosťučinením konštatovať, že moja misia so ženskou hádzanou bola úspešná,“ poznamenal pre náš portál tréner Iuventy Peter Hatalčík, ktorý na trénerskú stoličku v súčasnosti najúspešnejšieho tímu z metropoly Zemplína zasadol minulé leto. Podotýkame, že v minulosti mal tento uznávaný kormidelník skúsenosti so ženskou hádzanou iba minimálne, keď určite čas viedol košický Coimex. Okrem neho koučoval iba mužské tímy.
Jeho zverenky vo finále tentoraz nenastúpili proti tradičnému rivalovi zo Šale, ale proti Prešovu. Ten im ale veľa problémov nepripravil. Michalovčanky v sérii uspeli v najrýchlejšom možnom čase a potešili aj vysoké víťazstvá 42:24, 50:24 a 42:26. „Zvládli sme to na výbornú. Myslel som si, že nám Prešov narobí problémov viac, my sme sa ale na finále dobre pripravili. Zastihlo nás vo veľmi dobrej športovej forme. Myslím si, že sme zaslúžene dominovali a ukázali, že sme najlepší nielen na Slovensku, ale v celom Česku a Slovensku,“ dodáva Hatalčík.
V poradí deviaty titul získala kapitánka Zemplínčaniek Patrícia Wollingerová. Tá sa do Michaloviec vrátila v sezóne 2010/2011 po hosťovaní v Trenčíne vo veľkom štýle. Postupne sa stala výraznou oporou Iuventy, ktorá za ten čas zmenila počet titulov z troch na dvanásť! „Prvé tituly boli emotívne,“ smeje sa Wollingerová, podľa ktorej ale nejaká fádnosť určite nehrozí. „Pre mňa osobne má význam každý jeden. Ukazuje proste, že ste najlepší a tá tréningová drina dáva zmysel. Aj preto pocit zo zisku titulu nikdy nezovšednie. Ja osobne hrám hádzanú preto, že ma to baví a napĺňa. Neviem, ako by som to strávila, keby som skončila druhá,“ pokračuje v úsmevnom tóne kapitánka historicky najúspešnejšieho ženského hádzanárskeho klubu.
Dvanásty slovenský titul bude aj v znamení rozlúčky. Tím totiž určite opustia dve hráčky, ktoré sa výraznou mierou pričinili o písanie dejín Iuventy. Tatiana Fiľková – Trehubová tu bola od januára 2010 a okrem sezóny 2016/2017, kedy si dala pauza kvôli materskej dovolenke, získala osem slovenských titulov. No a keďže sa už naturalizovaná Slovenka nedala presvedčiť na pokračovanie v kariére, zrejme sa zastaví na tomto čísle. „Najviac chutil asi prvý, ktorý sme získali po trojročnej pauze,“ podotýka Fiľková – Trehubová, pri ktorej pred športom dostáva prednosť dcérka Arina a manžel Lukáš. „Rozhodla som sa skončiť. Chcem sa viac venovať rodine. Je to definitívne,“ nedá sa presvedčiť na nejaké špekulatívne otázka Fiľková – Trehubová.
V inej situácii je ďalšia ľaváčka Veronika Habánková. Tá sa rozhodla prijať ponuku maďarskej Kisvárdy a po siedmych rokoch tak opustiť klub, ktorý ju katapultoval do veľkej hádzanej. „Čo sa týka nejakej špeciálnosti, tento titul je pre mňa v Iuvente posledný a preto nikdy na neho nezabudnem. Kisvárda nie je v Maďarsku na najvyšších priečkach, takže možno bude aj posledný celkovo,“ konštatuje sympatická slovenská reprezentantka. Tá na svoje spoluhráčky nedá dopustiť. „Posledné dve či tri sezóny tu bola vynikajúca partia. V takomto zložení, ako teraz, si už zrejme nezahráme. Odchádzať sa mi bude s veľmi smutnými pocitmi. Na jednej strane som rada, že sa posuniem v kariére vyššie, na druhej by som si tam zobrala asi každú jednu spoluhráčku,“ dodáva na záver držiteľka siedmych slovenských titulov.
Peter Brendza (foto: igor kolesár)
