Pre veľmi výdatné jarné zrážky poľnohospodárske spoločnosti v okresoch Michalovce a Sobrance skončili so žatevnými prácami až v druhej polovici augusta. V porovnaní s minulým rokom ide až o dvojtýždňový časový sklz. Pre nadmerne vlhkú pôdu vymokla až štvrtina z celkovej hektárovej výmery týchto spoločností.
Vyčíslia škody
„Škody po záplavách sú značné. Poľnohospodári v michalovskom a sobranskom okrese hospodária na ploche zaberajúcej zhruba 100-tisíc hektárov. Z nej až 25-tisíc hektárov bolo zaplavených a podmočených,“ zdôraznil riaditeľ Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Michalovciach, Ing. Július Fazekas. Sám je členom jednej zo štyroch verifikačných komisií ministerstva pôdohospodárstva, ktoré zriadil šéf rezortu Zsolt Simon. Ich hlavným cieľom je vyčíslenie škôd spôsobených dosť nepriaznivými klimatickými podmienkami. Komisie robili obhliadky porastov. Porovnávali skutočnosť s nahlásenými údajmi poľnohospodárov. Zároveň bola urobená fotodokumentácia. V týchto dňoch sa vypracúvajú záverečné správy, ku ktorým pôdohospodársky rezort zaujme stanovisko. Po týchto administratívnych úkonoch už budú spôsobené škody vyjadrené aj v konkrétnych finančných reláciách. Už dávnejšie je však jasné, že suverénne najväčšie škody vodný živel napáchal v južnej časti okresu Michalovce.
Súkromníci poslední
„Poslednýkrát vyšli žatevné mechanizmy do polí až v pondelok 23.augusta,“ povedal. Medzi poslednými končili súkromne hospodáriaci roľníci. Má to však svoje objektívne príčiny. Zápasia s nedostatkom kombajnov a skladovacích priestorov. V polovici augusta ako prvé zahlásili hotovo poľnohospodárske družstvá v južnej časti michalovského okresu, čo je aj logické, pretože v týchto zemplínskych lokalitách pôda vyniká najvyššou bonitou. „Už tradične bolo prvé družstvo z Pavloviec nad Uhom. Hneď za ním mali zožaté spoločnosti vo Veľkých Kapušanoch a Čičarovciach,“ konštatoval.
Na repke zarobia
„Neúmerne mokra pôda určite najviac poškodila porasty ozimnej repky,“ zdôraznil riaditeľ. Kým vlani roľníci pozberali z hektára 2,33 t, v tomto roku „len“ 1,53 t. Vzniknuté škody sú o to väčšie, že táto veľmi žiadaná plodina bola už v čase dažďov vo fáze dozrievania. Jedinou, ale zase nie nezanedbateľnou výhodou je prudké zvýšenie výkupnej ceny, z ktorej budú poľnohospodárske spoločnosti profitovať. Tým, že sa repky urodilo málo, tak je jej finančná hodnota vyššia o tridsať až päťdesiat percent. To znamená, že od najväčšieho odberateľa - firmy Palma Agro v Sečovciach požadujú zemplínski roľníci 350 eur za tonu.
Prírodný zázrak?
„Dažde zapríčinili ďalší, povedal by som nepochopiteľný jav. Hoci v máji vonku neustále lialo, až 80 percent dopestovanej pšenice má charakter potravinárskej pšenice,“ divil sa J.Fazekas. Pritom je známe, že tento druh pšenice si vyžaduje predovšetkým suché počasie. Zároveň sa ale prudko znížil objem kŕmnej pšenice. To však až tak neprekáža, keďže pre výrazný pokles živočíšnej výroby už nie je tak potrebná ako v minulosti. Čo sa týka celkovej úrody, výnos z jedného hektára bol 2,35 t. „Farmári predávajú pšenicu predovšetkým do Poľska. Už tradične ju dodávajú aj maďarským firmám, z ktorým majú dlhodobé spory týkajúce sa výslednej ceny,“ uviedol. Problém je v tom, že obe strany používajú pri jej určovaní odlišné kritéria. Teda kvalitu pšenicu posudzujú v časovo odlišných obdobiach. „V podstate všetci naši poľnohospodári dodávajú jačmeň michalovskej Sladovni. Je ho však málo, preto táto spoločnosť bude musieť priviezť túto obilninu aj z iných okresov,“ neradostne konštatoval.
O chvíľu oziminy
Roľníci v okresoch Michalovce a Sobrance stále menej pestujú ráž, ovos, triticalle či proso. Dôvod je jednoduchý - tieto plodiny nie sú na trhu až tak žiadané. „Zber úrody bude zavŕšený na jeseň, keď sa zo zemplínskych polí pozbierajú sója, slnečnica a kukurica,“ doplnil. V tomto roku jednotlivé plodiny napádala najmä hubová choroba fuzária. V týchto dňoch však už farmári pripravujú pôdu na sejbu ozimín. S tou začnú na prelome augusta a septembra.
(janč)
