Imrich Rakovský pôsobí v michalovskom basketbale už rovných tridsať rokov. Dlhé roky bol hrajúcim trénerom. Dve desaťročia je už z neho plnohodnotný kormidelník. Popritom už viac ako štyri roky pôsobí vo funkcii prezidenta 1. Basketbalového klubu. Pred príchodom do centra Zemplína hrával hlavne za rodný Žiar nad Hronom. Zo športového chlebíka však odkrajoval aj u našich západných susedov a v Košiciach.
Absolútne začiatky
„K basketbalu ma priviedli učitelia telesnej výchovy na III.základnej škole v Žiari nad Hronom,“ zaspomínal si na svoje začiatky. Spočiatku však nič nebolo ružové. Telocvikár Kľučiar preferoval vysokých hráčov. Keďže I.Rakovský je nižšej postavy, trpezlivo sedel na lavičke náhradníkov. „Situácia sa zmenila po príchode nového telocvikára Ladislava Ritera. Kládol dôraz na rýchlych basketbalistov. Vďaka tomu prišiel môj čas,“ pochválil sa. Zdôraznil, že vtedy si hru pod deravými košmi definitívne zamiloval. Ako 13-ročný I.Rakovský uspel aj na výbere talentov do Mestského basketbalového klubu v Žiari n/H. „Aj vtedy najviac zavážila moja rýchlosť,“ uviedol bývalý hráč, ktorý bol stredným rozohrávačom. „Postupne som obliekol dresy žiackeho tímu, ako aj kolektívov mladšieho a staršieho dorastu,“ zalovil v pamäti veľmi vitálny päťdesiatnik. Jednotlivé mládežnícke celky účinkovali v prvoligových súťažiach. Chýbali im vysokí hráči. Tento nedostatok nahrádzali enormnou bojovnosťou a pracovitosťou na palubovke.
Seniorské začiatky
Ako 17-ročný debutoval v prvoligovom A-mužstve, ktoré takmer vždy bojovalo o 4.až 5.priečku v tabuľke. „Za mužov som prvýkrát nastúpil v domácom zápase Slovenského pohára proti Handlovej. Tuším sme toto stretnutie prehrali o sedem bodov,“ konštatoval. Rád spomína na natrieskanú telocvičňu, v ktorej bolo plno divákov už hodinu pred začiatkom prestížneho súboja. Imrichovi Rakovskému sa herne darilo. Vďaka tomu to dotiahol až do seniorského reprezentačného B-družstva Československa. „Absolvovali sme turnaje v Pardubiciach, Košiciach a inde. V zahraničí sme nehrali,“ poznamenal. To, že sa nedostal do prvého reprezentačného výberu ho mrzí. „Netvrdím, že rozhodla len moja výška, ale aj to bol jeden z dôvodov. V tom čase sa o „áčko“ uchádzali aj takí hráči ako Kuníček či Pažický. Kým oni za krátky čas vyrástli o desať centimetrov, ja už som nerástol vôbec. Takže, o tom, kto pôjde do reprezentačného „áčka“ bolo vlastne rozhodnuté,“ uviedol. Vysokoškolské štúdium absolvoval na Lekárskej fakulte UPJŠ v Košiciach. „V tom čase som sa popri basketbale venoval aj futbalu, volejbalu a atletike,“ vypichol svoju športovú všestrannosť.
Úspechy v Česku
Vojenčinu strávil na Morave. „Bol som lekárom v Dukle Olomouc. Aktívne som hrával za Slaviu Olomouc,“ vyjadril sa športovec, ktorého civilným povolaním je stomatológia. V drese posledne menovaného klubu zažil úspech Mužstvo vyhralo najvyššiu českú súťaž. S tímom Praha-Dejvice hralo baráž o postup medzi československú elitu. „Neuspeli sme, no aj napriek tomu mám na toto obdobie veľmi príjemné spomienky,“ opäť si zaspomínal.
Príchod do Michaloviec
Michalovskí funkcionári objavili I.Rakovského na turnaji v Svite. „Hrával som vtedy za už spomínanú Duklu Olomouc. Vtedajšiemu trénerovi Válekovi vypadli zo zostavy dvaja rozohrávači. Nuž ma zobral na turnaj. Herne sa mi veľmi darilo. Všimli si to aj v hale prítomní činovníci Feňák, Dóci a Ihnacik. A vlastne takto som sa dostal do Michaloviec,“ prezradil okolnosti príchodu do metropoly Zemplína a pokračoval: „Lenže priznávam, že vo víre pracovných povinnosti som si ani neuvedomil, že od môjho príchodu na Zemplín uplynulo už 30 rokov. Presné výročie si pripomeniem 1.augusta,“ povedal basketbalový fanatik. I.Rakovský sa stal hrajúcim lodivodom. Do kádra sa dostal v období veľkých hráčskych opôr - Jánoša, Straku, Hollého, Koľa, Jordána a ďalších. „Na palubovku som vybehol len vtedy, keď to už bolo nevyhnutné. Predsa len, nie je ľahké, keď tréner musí zároveň aj hrávať,“ spomínal na svoje michalovské začiatky. Pri mužoch I.Rakovský trénersky a hráčsky pôsobil dobrých desať rokov. „Potom som prešiel k žiakom. Celé roky som viedol vtedajšie veľké talenty - Virčíka, Romana Rakovského, Stuľáka a iných,“ podotkol. K mužskému A-tímu sa vrátil potom, ako jeho syn Roman prešiel z dorastu do prvého družstva. „Bolo to v roku 1998,“ dodal.
Istý stereotyp pociťuje
„Nebudem tajiť, pociťujem už určitý stereotyp. V tomto smere však chystáme zmenu. Podľa všetkého budem pri mužoch už iba rok. Máme už vytypovaného aj môjho nástupcu. Meno však zatiaľ nebudem prezrádzať,“ vytiahol zaujímavú novinku z klubovej kuchyne. Na druhej strane I.Rakovský zdôraznil, že až taký neznesiteľný stereotyp to nie je. „Donedávna hrávali za Michalovce domáci basketbalisti a Košičania. To znamená, že sme fungovali na amatérskej úrovni. Z toho dôvodu sme sa nestretávali každý deň. Takže, dalo sa to vydržať,“ vysvetlil.
Krôčik od extraligy
V novodobej histórii michalovského basketbalu I.Rakovský zaznamenal obrovský úspech pred šiestimi rokmi. V nadstavbe o postup do extraligy Michalovčania len pre horšie skóre skončili druhú. Do najvyššej súťaže sa prepracovala Spišská Nová Ves. „Bezprostredne po zavŕšení sezóny sme boli veľmi sklamaní. Na ďalší deň však v našich dušiach nastala obrovská úľava. V našom klube sme vtedy ani náhodou nemali podmienky na účinkovanie v extralige,“ priznal. Zdôraznil, že klubu chýbalo funkcionárske zázemie. Nemal vybudovanú mládežnícku základňu. Navyše, jeho domovský športový stánok (Nová športová hala) bol vo veľmi zlom technickom stave. „Mali sme však vynikajúci káder. Tvorili ho Hríb, Meluš, Ľubomír Kováč, už nebohý Juraj Magoč, syn Roman, Zdenko Virčík a iní. V extralige by si hanbu neurobili,“ vyslovil názor. V posledných sezónach 1.BK Michalovce nebojuje do posledného kola o extraligu. Imrich Rakovský nám prezradil podstatu tejto zmeny. „V našom celku naplno prebieha veľmi užitočná generačný výmena. Vlastne, okrem Tebeľáka sú všetci hráči už len z Michaloviec. Preto postupne chceme prejsť na poloprofesionálnu úroveň,“ načrtol plány. Keďže prakticky všetci hráči sú z domácich zdrojov, tréningový proces by mal byť plynulejší. „Chceme trénovať päťkrát v týždni. Dokonca, do úvahy prichádzajú aj dvojfázové tréningy jeden- až dvakrát týždenne,“ priblížil chystanú výraznú zmenu vo fungovaní klubu.
Stavajú na mládeži
Okrem toho, vďaka výraznému pričineniu I.Rakovského má michalovský klub viacero talentov v juniorskom kádri. Prvé úspešné mesiace existencie má za sebou kolektív mladších žiakov, ktorých vedie práve I.Rakovský. „Budujeme veľmi solídnu mládežnícku základňu. Preto som presvedčený o tom, že pozícia Michaloviec na slovenskej basketbalovej mape sa za pár rokov výrazne zmení,“ netajil sebavedomie prezident 1.BK.
Pivné reči vyvrátil
Zlé jazyky hovoria, že len čo synovia I.Rakovského - Roman a Martin - skončia s hraním basketbalu, poberie sa z klubu aj súčasný prezident a tréner v jednej osobe. „Pozrite sa, moji synovia rozhodne ešte nie sú basketbalovo starí. Takže zatiaľ absolútne nerozmýšľam o tom, čo bude až raz zavŕšia hráčsku kariéru. Nehovoriac o tom, že michalovskému basketbalu som bol verný aj vtedy, keď sa tomuto športu ešte vôbec nevenovali,“ obhajoval sa. V závere sme sa I.Rakovského opýtali, kde vidí michalovský basketbal o desať až pätnásť rokov. „Našim vzorom je Spišská Nová Ves. Má výbornú mládežnícku základňu. Jej odchovanci hrávajú za A-mužstvo extraligu. V klube je niekoľko serióznych sponzorov. Pevne verím, že časom podobný model vytvoríme aj v Michalovciach,“ uzavrel.
(janč)
