Patrí k najstarším miestam mesta. V knihe o histórii Michaloviec sa o ňom píše, že je súčasťou pamiatkovej zóny, ktorej územie tvoria dva kaštiele s priľahlými hospodárskymi budovami a areálom grécko-katolíckeho Kostola Narodenia Panny Márie. Jeho výsadba prebehla v polovici devätnásteho storoèča. Donedávna ešte majetok rodiny Sztárayovcov bol nielen miestom oddychu, ale v minulých časoch znamenal park niečo ako „povinnú výbavu“ každého kaštieľa.
Smutný osud
Kto presne z rodiny dal park vysadiť, sa nevie. Vie sa len to, že sa oň staral istý záhradník menom Garnier. Ten pôsobil aj u ďalších významných rodov v okolí. Či bol pri zrode parku on, sa nevie tiež, oboznamuje nás trochu bližšie s jeho minulosťou historik a čerstvý kronikár mesta Dr.Martin Molnár. V časoch, keď ešte najrýchlejším dopravným prostriedkom bol kôň, slúžil park ako miesto, kam sa chodili ľudia prechádzať. Po druhej svetovej vojne, po roku štyridsaťpäť v minulom storočí, v ňom ešte usporadúvali tanečné zábavy. Dnes je park, ležiaci pri koryte Laborca, zabudnutým miestom, kde cez deň zavíta z ľudí málokto a večer ešte menej. Avšak, ak sa ním prejdete cez deň, ponúkne vám pestrú paletu listnatých a ihličnatých drevín. Je v ňom okolo 60 kusov stromov. V čase, aký sa naskytá v týchto dňoch, čiže s ustupujúcim letom a začínajúcou jeseňou je nezameniteľným miestom načerpania energie. Škoda len, že sa v ňom nenachádza žiadna lavička.
Historické centrum
Momentálnym vlastníkom parku je súkromná realitná a developerská spoločnosť AHA s.r.o. Tá na základe zmeny územného plánu mesta a následného územného rozhodnutia časť pozemkov parku predala ako parcely na domy, na ktorých tie domy už aj stoja. Ing. Jozef Antuš, manažér spoločnosti, konštatuje, že na mieste, kde sa nachádzajú teraz domy, bol ovocný sad. Opiera sa o rozhodnutie pamia- tkového úradu v Bratislave z roku 2005. Ten vo svojom oznámení súhlasí so zúžením pamiatkovej ochrany parku, kde sa nezachovala parková dispozícia ani žiadna pôvodná parková zeleň. „Ovocný sad bol zanedbaný a slúžil ako miesto zgrupovania „živlov“ z mesta“, tvrdí Jozef Antuš. Podotýka, že firma chce park ako taký, ponechať v nezmenenej podobe. „Ak tam majú nastať zmeny, budú to zmeny týkajúce sa úprav nadväzujúce na minulosť“, naráža tak na časy tanečných zábav.
Historik Zemplínskeho múzea v Michalovciach M. Molnár s uskutočneným parcelovaním nesúhlasí. „Ten park by bolo treba zrevitalizovať a zachrániť“, hovorí jasne a dodáva: „Historické centrum Michaloviec nie je Námestie osloboditeľov, ako si mnohí myslia, ale Kostolné námestie a s ním spojený aj park. Takže si myslím, že toto historické miesto si zaslúži, aby sme sa k nemu patrične správali“. Ostáva dúfať, že zámery súkromnej spoločnosti sa nezmenia ako šibnutím prútika a obyvatelia Michaloviec budú mať snáď ešte raz možnosť nasať atmosféru, akú tam nasávali naši predkovia.
Michal Demko
