V sobotu sa konalo referendum. Od siedmej hodiny ráno do desiatej večer chodili občania k volebným urnám, kde odpovedali na šesť otázok. Ešte deň pred ním sme urobili v michalovských uliciach prieskum, kde sme zistili, že úplné znenie všetkých otázok ľudia nepoznali. Dospeli sme tiež k záveru, že niektorí Michalovčania sú voči politike nedôverčiví.
Bez propagácie
Počas víkendu sa rozhodovalo o otázkach zrušenia koncesionárskych poplatkov, obmedzení poslaneckej imunity, znížení počtu poslancov, stanovení maximálnej ceny vládnych limuzín, voľbách cez internet a zmeny v tlačovom zákone. Viac ako 400 tisíc ľudí sa podpísalo za vyhlásenie tohto referenda. Napriek tomu sa o ňom takmer vôbec neinformovali v masových médiách. Česť výnimkám, pretože niektoré printové médiá, ako aj Noviny Zemplína, sa nevyhýbali tejto téme. Najmladšie a najrýchlejšie médium, internet, sa od ostatných značne odlišovalo. Na sociálnych sieťach sa vytvárali pár dni pred dňom D skupiny pozývajúce ľudí k tomu, aby rozhodli. Michalovské sídliská, domové oblasti či časti mesta, ale nevyužili túto internetovú ,,nástenku“ ako donucovací prostriedok na svojich fanúšikov. Pred pár mesiacmi boli zaplavené síce menami kandidátov, ale referendum, akoby ľudí nezaujímalo. Na internete sa ním ,,žilo“ predsa len viac, ako v realite. Elektronické schránky vám zaplnili emaily od neznámych odosielateľov, ktorí nielen podnecovali na cestu k urnám, ale písali aj o tom, ako sa politici obávajú toho, že výsledky referenda budú naozaj platné.
V uliciach Michaloviec
Asi ešte nikdy sa o referende nehovorilo tak málo, ako teraz. Nebolo vídať ani veľké kampane, propagácia bola nedostatočná a vôbec o tomto referende sa veľmi málo informovali. Akurát vám do poštových schránok prišiel ,,papierový leták“ nemenovanej strany, ktorej ,vraj, na danom referende najviac záležalo. Práve preto sa objavili isté pokusy v televíznych médiách, aby 18.september oslovil viac ľudí. Problémom je, že o referende skutočne niektorí ani netušili, resp. naň zabudli. Presvedčili sme o tom aj v uliciach Michaloviec. Do poštových schránok síce došlo oznámenie o rozhodujúcej sobote a ďalších pokynoch s ňou sa spájajúcou, ale ľudia akosi na tento deň pozabudli. Alebo ho len naschvál ignorovali? Tvrdili, že aj ich politici ignorujú. Deň pred referendom sme si totiž spravili menší prieskum po okolí Michaloviec. Zaujímavé je, že k urnám sa chystalo viac mladších než starších občanov. Podľa ich slov, si uvedomovali svoju povinnosť. Motiváciou pre nich bolo, že môžu niečo zmeniť a ovplyvniť otázky, ktoré lomcovali každým z nich. ,,Samozrejme, že pôjdem voliť. Prvýkrát sa nás pýtajú, čo chceme,“ povedala nadšene študentka. Úplne opačný názor mali dôchodcovia, ktorých sme náhodne stretli. ,,Nezaujíma ma to,“ odpovedal asi 70-ročný dôchodca. V pozitívnu zmenu politiky neverila ani ďalšia staršia pani:,, Nejdem voliť, aj tak si v parlamente robia čo samí chcú.“ Pesimizmus, či prežitá múdrosť starších? ,,Nejdem voliť z princípu,“ povedal jeden z mnohých klasických nevoličov. Štát vynaložil na referendum viac než 7 miliónov eur. Dnes sú už výsledky známe. Ak ste sa aj vy rozhodli venovať kúsok vášho času referendu, máte právo byť spokojný, alebo naopak nespokojný. Keďže sme stále na Slovensku, pravdepodobne bude vašim ten druhý variant
Veronika Cholewová
