Nedávno sa na verejnosti objavili informácie o tom, že najstarší strom Michaloviec má už svoje dni zrátané. A to aj napriek tomu, že ide o zákonom chránené prírodné dedičstvo. Informácie vyplávané na povrch hovorili o tom, že strom, nachádzajúci sa na území, ktorého vlastníkom je spoločnosť AHA s.r.o., má byť vyrúbaný a na jeho výrub je už vraj pripravená aj pokuta zahrnutá do rozpočtov plánu. Strom, o ktorom rozprávame, sa nachádza na pravom brehu Laborca za parkom Kerta.
Špekulácie sa nepotvrdili
Mnohých ľudí táto informácia pobúrila. Na verejnej sieti facebook sa o tom dokonca rozpútala diskusia. Ľudia, ktorí miesto, kde sa strom nachádza, poznajú, si ani len nevedia predstaviť, aby tento strom majúci viac ako tristosedemdesiat rokov mohol niekto len tak vyrúbať. Ten bol ešte v deväťdesiatych rokoch minulého storočia súčasťou parku Kerta. Na základe zmeny územného plánu mesta a následného územného rozhodnutia po tom, ako sa vlastníkom parku stala firma AHA s.r.o., pristúpila spoločnosť k riešeniu odpredaja časti pozemkov ako parcely pre rodinné domy. V danej lokalite došlo na základe rozhodnutia o výrube stromov vydanom Mestským úradom Michalovce, k výrubu starých ovocných stromov, náletov a krovia, pričom predmetný strom, majúci spoločenskú hodnotu, bol zachovaný. Na mieste parciel sa teda zo všetkých drevín zachoval len tento solitér. Možno práve preto vznikli špekulácie o jeho výrube. Podľa slov Ing. Jozefa Antuša, manažéra spoločnosti AHA s.r.o., čaká parcela, na ktorej monumentálny dub stojí, na nového majiteľa. Presnejšie, ide o parcely dve. Do oboch časť tohto duba letného s obvodom kmeňa 6,5 metra a priemerom koruny 18 metrov zasahuje. Jozefa Antuša informácia o výrube prekvapila, pretože firma nad ničím takým nikdy neuvažovala. Keďže sú však pozemky na predaj, spoločnosť nemôže zaručiť kroky nového majiteľa. „My nevieme garantovať správanie sa nových vlastníkov k daným pozemkom. My vieme garantovať naše správanie k nášmu vlastníctvu. Dané pozemky sú na predaj a ja si myslím, že každý kto nadobudne nové vlastníctvo k daným pozemkom, bude rešpektovať všeobecno-záväznú vyhlášku vydanú krajským úradom v Košiciach“. Ňou bol strom v novembri 1996 začlenený do kategórie chránených stromov. „Chcem podotknúť, že od prvého úmyslu našej spoločnosti zriadiť výstavbu domov, bola spoločnosť stále v kontakte s orgánom ochrany prírody a v kontakte s orgánom národných kultúrnych pamiatok“, dodáva Jozef Antuš.
Symbol života
Stromy boli späté s ľuďmi od nepamäti. Dávali človeku drevo, oheň, potravu, úkryt. Stávali sa predmetom kultu. Uctievaním mali zároveň zabezpečenú ochranu. Tento vzťah medzi človekom a stromom vytrval až dodnes, aj keď zmenou hodnôt sa vytráca. Na Slovensku sa chráneniu stromov začalo venovať v druhej polovici minulého storočia Zákonom o štátnej ochrane prírody z roku 1955. O štyridsať rokov neskôr, 1. januára 1995, nadobudol účinnosť Zákon o ochrane prírody a krajiny. Stratégiu ochrany významných stromov prijal aj nový zákon o ochrane prírody a krajiny, Zákon č. 543/2002 Z. z., s účinnosť od 1.1.2003. Ktovie na akom mieste by sme sa umiestnili v pomyselnom rebríčku ochrany takýchto pamiatok. Asi najkrajší vzťah majú k stromom severské národy. Vo Fínsku stával na každom dvore pri dome alebo statku obetný strom, s ktorým bol prepojený osud človeka. Rodinné klany pri nich dokonca pochovávali svojich príslušníkov. Duby sú stromy, ktoré sa vedia dožiť 1000 rokov aj viac. Jediným zámerom a zbožným želaním zainteresovaných je, aby najstarší strom Michaloviec žil dovtedy, pokiaľ mu to dovolí príroda a nie ľudia.
Michal Demko
