Hádzanárky Iuventy Michalovce sú momentálne rekordérkami v počte slovenských titulov. Na začiatku tretieho milénia však ešte nemali ani jeden. Prvý získali v roku 2003, druhý o tri roky neskôr, tretí ďalší rok na to a od roku 2011 sú jeho držiteľkami permanentne. Najviac chutili dve. Prvý v roku 2003 a v poradí štvrtý v roku 2011, ktorým hladná generácia okolo Wollingerovej, Gubikovej, Rebičovej, Trehubovej či Tobiašovej začala svoju slovenskú dominanciu. Práve o najúspešnejšom michalovskom klube je náš ďalší článok z histórie michalovského športu.
Prvý titul Iuventy z roku 2003. Aktuálne v tíme už je iba lekár Ján Džavan (na fotke vpravo celkom hore, foto: Denník Korzár Jaroslav Čúrny)
Prvý titul je najsladší a keď sa získa za takých okolností, ako ho získali Michalovčanky, chutí o to viac. Zverenky trénera Michala Lukačína boli vtedy po základnej časti vtedajšej WHIL v rámci slovenských tímov na druhom mieste, za rekordérom v počte titulov Šaľou. Tá sa hotovala za svojim ôsmym slovenským titulom, cestu jej ale zahatali Michalovčanky na čele s kanonierkami Andreou Šalatovou, či Alžbetou Tóthovou. „Tento tím sa formoval niekoľko rokov. Postupne sme doň zabudovávali viaceré potrebné typy hráčok. Nakoniec to sadlo. V úvode sezóny sme ešte o titule presvedčení neboli, postupom času sme ale dúfali. Nakoniec to vyšlo v náš prospech,“ zaspomínal si nedávno pre stránku Iuventy vtedajší čelný predstaviteľ klubu Michal Milý, ktorý stál za príchodom generálneho partnera klubu, firmy Chemkostav a.s., za ktorej účasti sa michalovská ženská hádzaná začala nadychovať k úspechom.
Nateraz posledný dvanásty titul získali v máji roku 2019.
Rekordérom už Michalovce, deväť titulov v Šali
V čase získania prvého titulu bola dominantným tímom slovenského play-off práve Šaľa. Duslo malo na svojom konte sedem titulov. Michalovčanky ho začali naháňať. Skrz cez rozpočet im síce urobili tri tituly ŠKP Bratislava v rade, od sezóny 2010/2011 ale na slovenskej scéne iného majstra ako Iuventu Michalovce nepoznáme. A Michalovčanky to zvládli fakt impozantne, keďže v deviatich finálových sériách v rade prehrali iba v troch zápasoch. Radom získali deväť titulov a s aktuálne dvanástimi titulmi sú rekordérkami v rámci Slovenska. Desaťkrát vo finále zdolali Šaľu. Tá bola s Michalovčankami vo finále úspešná akurát v sezóne 2003/2004. Paradoxom je, že z dvanástich titulov slávili Michalovčanky až jedenásť vonku, z toho deväťkrát v Šali. Iba raz sa stalo, konkrétne v sezóne 2013/2014, že sa tešili v domácom prostredí. Dodávame, že v dvoch prípadoch, kedy nebola s nimi vo finále Šaľa, zdolali v sezóne 2014/15 Partizánske a v lanskej sezóne 2018/19 Prešov. Z dvanástich titulov sa tešilo päť trénerov. Premiérový získal Michal Lukačín, potom sa trikrát tešil Dušan Daniš, štyri tituly získal Ján Packa, tri František Urban (ten bol pri ďalších dvoch Packovým asistentom), no a posledný s Iuventou slávil Peter Hatalčík.
Sedem titulov na jednej fotografii. Ján Packa (úplne vpravo) a František Urban (v strede) získali s Iuventou štyri respektíve tri tituly.
Ako prvýkrát ošalili Šaľu
Michalovčanky ošalili Šaľu. Takýto nadpis bol na prvej strany Denníka Korzár v pondelok 5. mája 2003. Dva dni predtým, v sobotu 3. mája, tieklo v šalianskej Mestskej športovej hale na prekvapenie viacerých michalovské šampanské. Vo finálovej sérii hranej na dve víťazstvá začínal doma celok, ktorý v základnej časti skončil horšie, čo Michalovčanky využili na svoju výhodu. Po výhre 31:24 získal Zekon PSJ Chemkostav, takýto názov niesol tím vtedy (názov Iuventa bol až od sezóny 2003/2004) majstrovský mečbal, ktorý premenil v Šali hneď v prvom meraní síl. Ten premenili jeho hráčky po výhre 26:24 po predĺžení. Paradoxne, titul mali na dosah už v riadnom hracom čase, no šesť sekúnd pred koncom domáca Hrabovská z pokutového hodu vyrovnala na 21:21. V predĺžení ale už dominovali Michalovčanky, ktoré nakoniec po výhre 26:24 slávili svoj prvý titul a začali tak búrať dominanciu ligových titulov Šali.
Prvenstvo mu už nikto nevezme. Michal Lukačín bol prvým trénerom, ktorý doviedol Iuventu k slovenskému titulu.
Na sériu, v ktorej začínal doma horšie postavený tím, si posťažovala aj trénerka Dusla Darina Braunová. „Sme asi jediná krajina, kde začína doma horšie postavený tím,“ zneli slová trénerskej matadorky na lavičke Šale. Smútok jednej strany prekrývala nespútaná radosť tej druhej. „Pre takéto pocity sa oplatí každodenne trénovať. Samozrejme, nie každý môže mať to šťastie a príležitosť byť v správny čas na správnom mieste, ale nám sa to podarilo. Majstrovský titul sme síce nezískali pred vlastným obecenstvom, ale ceníme si to o to viac. Šaľa totiž často doma neprehráva," konštatoval pre Denník Korzár (autor článku Jaroslav Čúrny) tréner Zemplínčaniek Michal Lukačín, mimochodom v budúcnosti kormidelník šalianskeho Dusla. Oslavy prvého titulu nemali konca kraja. Začali ešte v Šali, pokračovali cestou domov, no a vrcholili v pondelok 5. mája na mestskej radnici a na námestí.
Okrem slovenských titulov získali Michalovčanky aj deväť prvenstiev v MOL lige (predtým WHIL)...
Dvanásť titulov, desať víťazstiev v Slovenskom pohári, deväť triumfov v MOL lige
Za ten čas Laborcom pretieklo veľmi veľa vody. Michalovské hádzanárky sa za sedemnásť rokov stali absolútnym dominantnom na slovenskej ženskej hádzanárskej scéne. Po prvom titule sa z ďalších dvoch tešili v sezónach 2005/2006 a 2006/2007 a následne od sezóny 2010/2011 v každej jednej doteraz. Teda okrem tejto. Neporazili ich však súperky, ale koronavírus... Okrem toho sa už deväťkrát tešili zo zisku prvenstva v spoločnej súťaži Sloveniek a Češiek MOL lige (predtým WHIL), desaťkrát vyhrali Slovenský pohár a päťkrát sa tešili zo vzácneho triple, čo je zisk MOL ligy, titulu a pohára.
... a desaťkrát vyhrali Slovenský pohár
Jediný reprezentant v Európe
Hráčky Iuventy Michalovce sa môžu pochváliť aj tým, že ako jediné reprezentujú mesto v pohárovej Európe. Svoj historický prvý duel odohrali v predkole Ligy majstrov v sobotu 13. septembra 2003 proti rumunskému Rapidu Bukurešť. Michalovčanky hrali následne v pohárovej Európe každú sezónu, okrem sezóny 2017/2018. Dokopy v nej nastúpili doteraz v 78 zápasoch. Päťkrát sa dostali do osemfinále (raz Pohára víťazov pohárov – 2008/09, štyrikrát Pohár EHF – 2006/07, 2007/08, 2013/14, 2015/16), šesťkrát sa predstavili v kvalifikácii Ligy majstrov, v ktorej zakaždým vypadli.
Iuventa odohrala v európskych pohárov doteraz 78 zápasov
Peter Brendza (zdroj Noviny Zemplína, Denník Korzár - články Jaroslav Čúrny a internet).
