Šíriaci sa nebezpečný koronavírus spôsobil, že sa rušia viaceré športové podujatia. Výnimkou nie sú ani hokejové majstrovstvá sveta, ktoré sa mali konať vo Švajčiarsku. Malú tragédiu tak zažil kustód slovenskej reprezentácie a zároveň aj michalovskej Dukly Marek Jenčík, ktorý si mal vo Švajčiarsku odbiť premiéru na svetovom šampionáte.
„Samozrejme, že mi je to ľúto. Nič s tým ale nenarobím. Snáď sa mi podarí splniť si sen budúci rok,“ nestráca nádej Jenčík, ktorý k tomuto remeslu pričuchol ešte na prelome milénia v michalovskej ženskej Iuvente, s ktorou v roku 2003 slávil aj prvý titul. Potom sa s ňou s titulov tešil aj v roku 2006 a 2007. „Táto sezóna bola pre mňa výnimočnou. Po prvýkrát sme s Michalovcami hrali v extralige, dostal som sa aj do reprezentácie, kde som sa stretol aj s hráčmi, ktorých som videl pred pár rokmi len v televízii. Bola to pre mňa pocta byť členom reprezentácie. Škoda len, že to skončilo tak, ako skončilo. Mrzí ma to, že sme si s Michalovcami nemohli zahrať play-off a to, že sa zrušili aj majstrovstvá sveta je takisto zlé. Čo už, prvoradé je zdravie všetkých. Ja verím, že sa to teraz dá všetko dokopy a v budúcnosti moja šance ešte príde,“ pokračuje kustód slovenskej reprezentácie a michalovskej Dukly Ingema.
Marek Jenčík sa k slovenskej reprezentácii dostal v tejto sezóne. S mužským výberom absolvoval celú prípravu, keď sa s ňou zúčastnil Nemeckého pohára v Krefelde, Švajčiarskeho pohára vo Vispe, ako aj domáci Kaufland Cup, ktorý sa hral v Poprade. Už si pomaly chystal veci na prípravu na majstrovstvá sveta, keď prišiel zákaz podujatí a následne aj to, čo každý očakával. Zrušenie svetového šampionátu! „Po treťom zraze mi povedali, že sa mám pripraviť na to, že ma zavolajú aj na poslednú fázu prípravy. To je dôkaz, že so mnou asi počítali aj na šampionát. Všetko by záviselo od toho, kedy by Dukla skončila v play-off. Keby sme prekvapili v prvom kole, pripojil by som sa neskôr. Určite by som preto ale na nikoho nenadával. Nemal som teda žiadne slovo, že na šampionát pôjdem, ale zrejme, keď som mnou počítali do prípravy, tak by sa asi pre mňa našlo miesto aj na šampionáte,“ smeje sa Jenčík, ktorý pri troch reprezentačných zrazoch našiel mnoho známych a dostal aj sa k viacerým novinkám vo svojej práci. „Je to trošku odlišné od toho, čo robí v klube. Predsa, v Michalovciach som každý deň s tímom, tam to boli týždňové zrazy. V reprezentácii som našiel veľa skvelých ľudí. Nové to bolo pre mňa hlavne prvý zraz, druhý už bol lepší, no a najlepšie som sa cítil v Poprade na treťom zraze. Tam to už všetko išlo ako po masle.“
Craig Ramsay? Veľmi milý pán
Jenčíkov sen tak ostal tesne pred vrcholom. Kustód michalovskej Dukly ale nezúfa a verí, že si ho naplní v najbližších rokoch. „Dúfam, že táto sezóna nebola iba jednorazovou a dostanem šancu aj keď sa situácia s koronavírusom umúdri. Keď som bol na zrazoch, robil som všetko preto, aby bola s mojou robotou spokojnosť. Verím, že som nikoho nesklamal,“ zdôrazňuje Marek Jenčík, ktorý s obľubou spomína aj na kanadského reprezentačného trénera Craiga Ramsaya. „Je to jeden milý pán,“ podotýka a na margo 69-ročného kouča dodáva. „Popravde, s hlavným trénerom som príliš nepracoval. Spolupracoval som skôr s asistentmi. Navyše, robota bola rozdelená, tak každý vedel, čo má robiť. Tréner Ramsay a manažér Miro Šatan boli skôr taká uzavretá skupina. Opakujem, je to jeden milý pán. Keď sme sa spolu stretli v Bratislave na štadióne pred našim zápasom so Slovanom, pozdravil ma a opýtal sa, ako sa mám,“ dodal na záver Jenčík.
Peter Brendza (foto: hokej.sk)
